Rok 1449 je v histórii podnikania, patentovej politiky a autorského práva historickým prielomom. John z Utynamu (John of Utynam) totiž v tomto roku získal od kráľa Henricha VI patent a zároveň 20 ročný monopol na výrobu vitrážnych okien do anglických chrámov. Treba tiež dodať, že do tohto roku nebol tento typ okien v Anglicku vôbec známy a po pravde, John z Utynamu nebol celkom jeho autorom. Napriek tomu šlo o prvý patent tohto typu vzťahujúci sa na vynález.
Postupne sa pojem patent vyvíjal a čoraz viac využíval. Dnes si bez neho nedokážu predstaviť výskum veľké aj malé spoločnosti. Technologické, chemické, inovátorské, aj tie pôsobiace v oblasti humanitných vied. Veď nakoniec, či nejaký patent existuje alebo nie, čínske fabriky vyrobia čokoľvek.
Vitrážne okno ako prístup farebného svetla do chrámu
Vitrážne okno sa pritom spája so stredovekom v celej Európe. Aj v našich končinách sa vitrážne okná používali a používajú dodnes. Preslávili sa nimi talianski majstri v rôznych chrámoch. Benátski sklári dodnes vynikajú v tomto umení, hoci ako súčasť interiéru, nových chrámov, či drahých sídiel. Dokonca aj v období socializmu, nachádzame prípady, kedy sa vitráže v klasickej podobe vytvárali aj u nás. Príkladom je kostol v Zborovej nad Bystricou, ktorého okennú výzdobu a prístup svetla do chrámu tvoria vitrážne sklá. Nie však obyčajné, ale dlhé výrazné okná, ktorých autorom je významný akademický maliar Vincent Hložník.
Vitráže a ich pozadie dnes
Sklárski majstri sa vitrážam venujú už počas štúdia na strednej odbornej škole sklárskej v Lednických Rovniach. Venujú sa im aj umelci, ako DidiArt. Ide o rôznofarebné sklá, ktoré sú rezané do presných tvarov a navzájom spájané pomocou liateho kovu. Používa sa na to cín, čo je cenovo pomerne drahý a nedostatkový kov. Ten výrazne predražuje prácu sklára. Súčasné umenie vitrážnej technike spájaného skla nachádza aj rôzne iné využitie.
Úžitkové vitráže súčasnosti, zdroj: https://domazahrada.sk
