V Dánsku sa prestali prepadávať banky. Lúpeže skôr online

Dánsko zaznamenalo zaujímavý počet bankových lúpeží za minulý rok. Celkovo zaznamenali 0 – slovom nula krádeží. Je tomu tak po prvý-krát za celú históriu dánskeho bankovníctva, čo sa nikto neodhodlal zariskovať. Na jednej strane za to môže nižšia kriminalita a pomerne zaujímavé štatistiky bezpečnosti. Na strane druhej za to môže aj postupný prechod na elektronické bankovníctvo a uprednostňovanie bezhotovostných platieb. Čoraz viac sa v posledných rokoch realitný trh, aj obchodný viac orientuje na čisto bezhotovostné transakcie a mobilné platby.

Dánsko zaznamenávalo posledné roky postupný pokles bankových lúpeží. Napríklad posledných 5 rokov ich ročne zaznamenali toľko, koľko by napočítali na prstoch rúk. Na Slovensku sme mali v minulom roku 2022 zhruba tri desiatky bankových lúpeží, no tak ako u nás, aj v Dánsku sú ešte stále obľúbené a výnosné lúpeže bankomatov. Svoj podiel má na zlepšovaní situácie a prechode na bezhotovostné transakcie aj pandémia, kedy bezhotovostné platby hrali svoju mimoriadnu dôležitosť. Nulový počet bankových lúpeží však znamená aj niečo iné.

Menej lúpeží – menej psychológov a práce navyše

Menej bankových lúpeží znamená rovnako tak menej trápenia samotných zamestnancov, pre ktorých je namierená zbraň a akákoľvek skúsenosť s prepadom a hrozbami násilia vážnym podnetom. Prepad so zbraňou je obeťami vnímaný neraz ako trauma. Psychologická pomoc je tak bežnou súčasťou zotavovania zamestnancov. To prináša problémy do osobných životoch zastihnutých zamestnancov a s tým sú spojené ďalšie problémy zamestnávateľov.

Zároveň má menej práce polícia, rozsiahle tímy pracujúce na odhaľovaní a identifikácii páchateľov. Menej hotovosti na pobočkách znamenajú menej nákladov na zabezpečenie a znižuje sa tak nie len práca polície, ale aj samotných bánk a všetkých bezpečnostných zabezpečení.

Lúpeže sa rozmáhajú v online prostredí

Kým bankové lúpeže ustupujú aj v iných západných krajinách, rozmáhajú sa rôzne prakticky online podvodov. Útočníci v kyberpriestore striehnu na nepripravených ľudí. Siahajú po čoraz primitívnejších a jednoduchších praktikách, rovnako ako po tých celkom nových, na ktoré nemusia byť obranné systémy a najmä osveta ani pripravené. Najčastejšie sú to rôzne spôsoby vylákania prihlasovacích údajov (pishing), alebo vydieranie pomocou kódovacieho software, ktorý uzamkne počítače s dôležitým obsahom (ransomware). Na sociálnych sieťach a v bežnom prostredí sa často objavujú podvodné súťaže, falošné banky, alebo falošné emaily z rôznych služieb, ktoré sa pokúšajú získať údaje z platobných kariet.

Práve nástup rôznych autentifikácií, skenovaní tváre, ochranných prvkov, 3D Secure, či ďalších dodatočných aplikácií mal eliminovať príležitosti pre podvodníkov, ktorí by mali len údaje z karty. Vynaliezaví podvodníci však dokážu aj takéto ochranné prvky od svojich obetí získať a predstierať reálnu službu, či technický problém.