Dánsko zaznamenalo zaujímavý počet bankových lúpeží za minulý rok. Celkovo zaznamenali 0 – slovom nula krádeží. Je tomu tak po prvý-krát za celú históriu dánskeho bankovníctva, čo sa nikto neodhodlal zariskovať. Na jednej strane za to môže nižšia kriminalita a pomerne zaujímavé štatistiky bezpečnosti. Na strane druhej za to môže aj postupný prechod na elektronické bankovníctvo a uprednostňovanie bezhotovostných platieb. Čoraz viac sa v posledných rokoch realitný trh, aj obchodný viac orientuje na čisto bezhotovostné transakcie a mobilné platby.
Dánsko zaznamenávalo posledné roky postupný pokles bankových lúpeží. Napríklad posledných 5 rokov ich ročne zaznamenali toľko, koľko by napočítali na prstoch rúk. Na Slovensku sme mali v minulom roku 2022 zhruba tri desiatky bankových lúpeží, no tak ako u nás, aj v Dánsku sú ešte stále obľúbené a výnosné lúpeže bankomatov. Svoj podiel má na zlepšovaní situácie a prechode na bezhotovostné transakcie aj pandémia, kedy bezhotovostné platby hrali svoju mimoriadnu dôležitosť. Nulový počet bankových lúpeží však znamená aj niečo iné.
Menej bankových lúpeží znamená rovnako tak menej trápenia samotných zamestnancov, pre ktorých je namierená zbraň a akákoľvek skúsenosť s prepadom a hrozbami násilia vážnym podnetom. Prepad so zbraňou je obeťami vnímaný neraz ako trauma. Psychologická pomoc je tak bežnou súčasťou zotavovania zamestnancov. To prináša problémy do osobných životoch zastihnutých zamestnancov a s tým sú spojené ďalšie problémy zamestnávateľov.
Zároveň má menej práce polícia, rozsiahle tímy pracujúce na odhaľovaní a identifikácii páchateľov. Menej hotovosti na pobočkách znamenajú menej nákladov na zabezpečenie a znižuje sa tak nie len práca polície, ale aj samotných bánk a všetkých bezpečnostných zabezpečení.
Kým bankové lúpeže ustupujú aj v iných západných krajinách, rozmáhajú sa rôzne prakticky online podvodov. Útočníci v kyberpriestore striehnu na nepripravených ľudí. Siahajú po čoraz primitívnejších a jednoduchších praktikách, rovnako ako po tých celkom nových, na ktoré nemusia byť obranné systémy a najmä osveta ani pripravené. Najčastejšie sú to rôzne spôsoby vylákania prihlasovacích údajov (pishing), alebo vydieranie pomocou kódovacieho software, ktorý uzamkne počítače s dôležitým obsahom (ransomware). Na sociálnych sieťach a v bežnom prostredí sa často objavujú podvodné súťaže, falošné banky, alebo falošné emaily z rôznych služieb, ktoré sa pokúšajú získať údaje z platobných kariet.
Práve nástup rôznych autentifikácií, skenovaní tváre, ochranných prvkov, 3D Secure, či ďalších dodatočných aplikácií mal eliminovať príležitosti pre podvodníkov, ktorí by mali len údaje z karty. Vynaliezaví podvodníci však dokážu aj takéto ochranné prvky od svojich obetí získať a predstierať reálnu službu, či technický problém.
0 komentárov