Ako sa hovorí v Belgicku a Luxembursku: Aké jazyky používajú?

Belgicko spolu s Holandskom a Luxemburskom tvorí identifikovateľný celok Benelux. Holandsko má svoj vlastný jazyk, ktorý je charakteristickým svojou výslovnosťou, pričom pre veľmi dobrú znalosť angličtiny a nemčiny nie je problém dohovoriť sa aj s týmito rečami. Ale akými jazykmi sa hovorí v Belgicku a Luxembursku? Z ich názvu by sa zdalo, že by mohla existovať belgičtina a luxemburčina… ale len z polovice.

Belgicko

V jeho hlavnom meste Brusel sídli Európska komisia. Láka na historické pamiatky, no turisticky sa nám mimo metropolu nespája so žiadnym zásadným cieľom. Jedine ak belgickou čokoládou a pralinkami. Akým jazykom sa hvorí v Belgicku? Belgicko nemá svoj vlastný jazyk, ktorý by sme mohli nazývať belgičtina. Názov krajiny je odvodený od dávneho keltského kmeňa Belgov, ktorý tu kedysi žil. V súčasnosti je Belgicko známe mimoriadne vysokým počtom prisťahovalcov a zmesou kultúr. Aj to ovplyvnilo krajinu a jazykové zloženie, ktoré pôvodné úradné jazyky:

• Holandčina
• Francúzština
• Nemčina

Obohatilo aj o všeobecne použiteľný jazyk angličtina, hoci na úradoch je neprijímaný a používaný skôr na dorozumievanie. V niektorých regiónoch krajiny vám dokonca stačí poznať arabské dialekty z Maroka a dohovoríte sa.

Luxembursko

Luxembursko je v poradí až 166. krajina čo sa veľkosti týka a jeho rozloha je len 2 586 km2. Jeho hlavným mestom je Luxemburg a jeho štátnym zriadením je prekvapivo veľkovojvodstvo. Na rozdiel od Belgicka však má svoj vlastný jazyk a spolu s ním aj dva ďalšie.

• Luxemburčina
• Nemčina
• Francúzština

Hlavným jazykom krajiny je francúzština, v ktorej prebiehajú štátne návštevy, politické stretnutia, stretnutia šľachty a ďalšie udalosti. Úradnou je aj nemčina (v minulosti bola národným jazykom), ktorú sa učia deti na školách a historicky je v krajine spätá s obchodom.  Od roku 1982 sa oficiálne na úradoch používa aj luxemburčina. Tá vznikla bez zámerov prirodzene zostarej verzie nemčiny s moselským dialektom s výrazným vplyvom francúzštiny.

foto: Atómium, Brusel; Vianden, Luxembursko