Opatrovateľkám pracujúcich v Rakúsku je neraz venovaná reportáž poukazujúca na náročnosť tejto práce, dochádzanie a tiež na fakt, koľko žien zo Slovenska sa tejto práci venuje. Téme sa však venuje aj práve kniha Anjel pre Floriána. Zachytáva bez príkras skutočný život žien a dievčat (vrátane malého percenta mužov) odlúčených od rodín a vsadených do prostredia, kde si ich často mýlia „s dievčatami pre všetko“. Náš seriál venovaný zaujímavostiam a tajomstvám, ktoré stoja za vznikom a vydaním kníh, dnes prináša práve tému opatrovateliek. Úspešná autorka Mária Blšáková zhrnula niekoľko zaujímavých faktov, ktoré sa s knihou spájajú.
Tajomstvá knihy Anjel pre Floriána
Základná inšpirácia pre knihu:
- Inšpirácia. Napísať knihu o opatrovateľkách som dostala hneď v prvej rodine. Vŕzgajúca posteľ, klient, ktorý rozprával dialektom, ktorému hádam ani Boh nerozumel, (Vlastne Boh asi hej) a nad lôžkom, kde som skladala hlavu (i ostatok), možno dvadsať kilogramový obraz poslednej večere. Napadlo mi, že keď padne, bude to posledná noc pod poslednou večerou.
- Autencitita. Napriek mysterióznej zápletke je väčšina postáv skutočná. Tých z radu klientov som si väčšinu odžila na vlastnej koži.
- Hlavné postavy. Dve z hlavných postáv, Cecília a jej nevlastná sestra Henrieta, pochádzajú z knihy Kaleidoskop, ktorá čoskoro vyjde v reedícii. Obe dievčatá v nej vystupujú v samostatných poviedkach, Čitateľ sa tak môžete dozvedieť, ako sa ich život odvíjal pred týmto príbehom.
- Fungovanie opatrovateľského povolania v zahraničí. V knihe nie je len príbeh, ale i informácie, ako fungujú agentúry sprostredkujúce túto prácu a samozrejme veci s tým súvisiace. Nástup do novej rodiny, poplatky Finanzamtu, prispôsobovanie sa iným zvyklostiam a mentalite.
Vzťahy a ľudia:
- Nadradenosť. Tie, čo pracujú v dobrých rodinách budú protestovať, ale trúfam si povedať, že 90% opatrovateliek sa s nadradenosťou už stretla. V lepšom prípade nám blahosklonne vysvetľujú: Toto je práčka, toto umývačka riadu, toto sporák. Väčšina z nás len prikývne. Je celkom vtipné pozorovať ich, keď poviete, že na Slovensku nežijeme na stromoch.
- Zo zákulisia. Vilma, najnegatívnejšia postava knihy je len slabým odvarom tej skutočnej. Pochádzala z Iránu, na všetkých, dokonca i na vlastných hľadela z vrchu a záchvaty kriku ju prepadali niekoľkokrát za deň. Keď som od nej odchádzala, povedala som si, že možno pôjdem do neba, lebo očistec mám už za sebou.:)
- Bára. Moja kolegyňa, s ktorou sme u „Vilmy“ skladali skúšku z trpezlivosti, sa volá Bety. Dodnes sme v kontakte. Zdravím ťa, moja milá. Dúfam, že sa máš dobre.
- Sebavedomie. Máme ho a po príbehoch iných sa zastrájame, že to tým rakušákom ukážeme. Neukážeme. Aspoň v začiatkoch nie. Zažila som to, keď som odchádzala z rodiny (Floriána) a nastúpil po mne niekto iný. „No ale toto! Ja im to vytmavím.“ Nevytmavil. Števko, ahoj. :-)
- Vzťahy. V knihe je zachytený i dopad odlúčenia opatrovateliek od rodín. Veľa vzťahov, z ktorých sa jeden z partnerov, pre blaho rodiny, rozhodne pre túto prácu, končí rozvodom.
- Postava, ktorej predstaviteľ ma chytil za srdce a dal krídla mojej fantázii. Florián. Nehovoriaci chlapec, sa v skutočnosti volal Michael. Som si istá, že sa v jeho vnútri skrýva bystrá a vnímavá bytosť, ktorá sa žiaľ nevie predrať na povrch.
V pozadí prípravy knihy:
- Pôvodný názov. Anjel pre Michaela, som zmenila, keď som v novej rodine spoznala mladíka, ktorý prišiel o obidvoch rodičov dva dni po narodení. Len si to predstavte. Radostný návrat z pôrodnice, spiace bábo pod dohľadom natešených starkých… prianie matky, ísť s manželom do neďalekého obchodu a rútiace sa auto v protismere.
- Príbehy opatrovateliek. Nech sa už zdajú byť akokoľvek absurdné, sa naozaj udiali. V knihe som na ich dramatičnosti dokonca ubrala.
- Mýty. „Vraj sa do Rakúska chodíme k*rviť.“ Prepáčte, milí priatelia, ale túto vetu som od kolegýň v aute počula mnohokrát. Skrátka sa nedalo, nedať ju do knihy. Vy, čo si to myslíte… To naozaj? Sme v dvadsaťštyri hodinovom záprahu. Vstávame i niekoľkokrát za noc. Kedy? A načo? Raz nám jedna spolucestujúca rozprávala, aké to má ťažké s inkontinentným pacientom, ktorý sa v jednom kuse vyzlieka do naha. Večer cestovala domov, kufor zbalený a od muža sms: Keď prídeš, ukážem ti niečo v spálni. Ako prvé jej napadlo: Zabijem ťa :-)
- Dialógy. Rozhovory z taxíkov ktoré prevážajú opatrovateľky, sú autentické. Keď som sa dosmiala, či dosmútila, vypýtala som si dovolenie zahrnúť ich do knihy.
- Priateľstvá. Stretnete suseda a ledva sa pozdravíte, ale stojíte v Rakúsku pri pokladni, vidíte, ako niekto zmätkári, lebo zistil, že nemá dosť peňazí, natiahnete ruku s eurovou dvacinou a neriešite, či sa vám vráti. (Ahoj, Ľudmilka a Katka.) Doteraz sme v kontakte, aj keď sa naše cesty rozišli. Za hranicou sme si bližší. Slovenčina z nás robí rodinu. Škoda, že to nie je tak i doma.
- Vulgarizmy. Zopár ich v knihe veru nájdete. Skôr, ako vás to pohorší, ruku na srdce. Nepoužívate ich v zanietených debatách i vy? Z tých, ktoré sú v knihe nie je ani jeden výsledkom mojej fantázie. Ale, nedá mi nepriznať, že keď závažnosť vašich slov pacient nepozná, och, ako si uľavíte, keď vám z rúk vypadne tanier.
- Nedorozumenia. Napriek snahe zvládnuť cudzí jazyk čo najlepšie, sa každá z nás stretne s menej závažnými, no i fatálnymi omylmi, vyplývajúcimi z rečovej bariéry. Na raňajky ponúkneme kreslo namiesto žemle, rodine namiesto srdečného pozdravu pošleme hnusný, na otázku, koľko je hodín, povieme, veľa, namiesto štyri. Ale stáva sa i to, že na otázku, kde je klient, povieme… je mŕtvy, namiesto… Je tam, na záhrade. Raz som po jednom z celkom dosť závažných omylov rodine sľúbila, že sa začnem učiť húževnatejšie po nemecky. Dcéra povedala… Nerob to, lebo prídeme o zábavu. (Zdravím, Traudy. Bolo mi u vás skvelo) :-)
- Profesionalita. Nabádajú nás k nej už na kurze, i z agentúry. Ale keď niekde žijeme nezriedka i niekoľko rokov, nedá sa byť nad vecou a pri smrti klienta skonštatovať, že toto je život. Vždy nás to zasiahne. Nezriedka viac, ako rodinu.
- Smrť. Koľko z vás už videlo umierať človeka? Za seba vám poviem, že na toto sa zvyknúť nedá.
- Deti sú naša budúcnosť. Traduje sa to, no ten, koho povolaním je opatrovanie, čoskoro zistí, že našou budúcnosťou sú starí ľudia, pretože na nich vidíme, ako chceme na sklonku života žiť a na rozdiel od nich ešte máme čas kadečo zmeniť.
- Tajomstvo. Keď som rukopis končila, začínala Korona. Väčšina z nás, vrátane mňa, vtedy verila, že to o pár týždňov prehrmí, no cigánka z dlane Cecílii vyveštila niečo iné. Kniha už bola v procese výroby vo vydavateľstve, keď sa proroctvo začalo napĺňať a ja som sa dlho nemohla zbaviť pocitu že som to trojročné šialenstvo privolala svojou fantáziou. J Ak je to tak, odpustite mi, drahí priatelia.
- A ešte niečo... Anjel pre Floriána nie je žalospevom hrajúcim na city. Zachytáva skutočný život v tom dobrom i zlom z pohľadu oboch strán, opatrujúcich i opatrovaných. Dáva nahliadnuť i do zákutí, o ktorých sa nerozpráva, aby príliš nepobúrili, či neodradili od tejto práce. Mimochodom, aj vy si kladiete otázky typu, prečo sa naše opatrovateľky nevracajú pracovať na Slovensko? Aj o tomto sa v tejto knižke dozviete.
Knihy v predaji: nakupujte knihy Márie Blšákovej na martinus.sk, pantarhei.sk, alebo na bux.sk. Sledujte náš seriál Tajomstvá a zaujímavosti kníh a dozviete sa ďalšie fakty o úspešných knižných dielach, ktoré ste možno ani len netušili.
Dôležité odkazy k autorke a ku knihám:
- Mária Blšáková na Instagrame
- Profil autorky na Facebooku
Mohlo by zaujímať tiež:
