Stredoveká gastronómia a správanie pri stole boli zvláštne. Ťažko ju porovnať so súčasnosťou. V blízkosti stolov, na ktorých sa hodovalo, držali psov. No ak predpokladáte, že tam boli práve kvôli dojedaniu zvyškov, ich hladný dôvod bol celkom iný.
Pes namiesto utierky
Kto mal po ruke textil, ten si mastné ruky od mäsa a olejov, či znečistené ruky od jedla vôbec utrel do textílie. No to bola skôr výsada pánov. Veľmi často sa v stredoveku stretávame so zmienkou držania psov pri stole len kvôli tomu, aby ich mali páni a stravníci po ruke keď si bude treba umyť ruky. Namiesto utierok si mastnotu otreli do kožucha. Pes sa už následne o seba postaral svojim jazykom. V porovnaní s tým, že mačiatka a ich jemný kožúšok sa používal na vytieranie zadkov po vykonaní veľkej potreby na hradoch a v pevnostiach, je už toto využívanie psov celkom nezaujímavé. Aj tu sa o obnovu kožucha postaralo zviera samotné.
Temný stredovek… ale prečo „temný?“
Stredovek bol zvláštny. Obdobie, ktoré tiež nazývame „temný stredovek“ získalo tento názov najmä preto, že napriek vyspelosti a dedičstva predkov, pri ktorom by sme mohli očakávať akýsi postup v inteligencii, nepokračoval rozvoj filozofie a medicíny tak, ako nabral tempo počas antiky. Jediní, čo ako tak rozvíjali vedu, boli mnísi, no aj tá podliehala cirkvi. Temný stredovek nám dnes pripadá málo vyvinutý, akoby zámerne zaostalý, krvavý, bezohľadný a hriešny. Vládli mocenské boje a prísny katolicizmus, prípadne tvrdé poddanstvo a opäť mocenské boje. Rozvoj vedy prišiel až vďaka určitému pokroku v Taliansku, Francúzsku a Anglicku, zároveň je pokrok ovplyvnený čiastočne príchodom Turkov a objavnými cestami, objavením Ameriky a ďalšími udalosťami. Temný bol teda najmä preto, že nám zo svojho obdobia nezanechal pokrok, aký by sme očakávali, nemáme veľa písomností a ani veľa objavov. Hodnota ľudského života sa delila na šľachtu a poddanstvo. Morové epidémie a choroby zabíjali viac, ako všetky ostatné ťažkosti, vojny, hlad a popravy. O dôvodoch pomenovania „temný sstredovek“ nie je viac nutné hovoriť.
Foto: ilustračná snímka zo zámku Vígľaš
