V stredoveku sa v tých najvyšších kruhoch veľká potreba vykonávala na rôzne miesta hradov a pevností, ktoré boli vysunuté z hradieb a zabezpečovali, že výkaly nezostával v ich blízkosti, aby boli zdrojom chorôb a zápachu. Vykonávanie veľkej potreby bolo skrátka činnosťou, ktorá sa nikdy nevyhýbala ani všetkým dôležitým papalášom stredoveku. Ak k tomu neboli vyhradené miestnosti, mali k tomu aspoň poskokov, ktorí prinášali hrniec prázdny a odnášali zašpinený. Ich prácu by sme im určite nezávideli.
Mačiatka namiesto toaletného papiera
Oveľa viac zarážajúce, než zamestnanie lokajov čistiacich šerblíky od špiny svojich pánov a šľachty, bolo používanie mačiatok namiesto toaletného papiera. Ich hebký kožúšok má dobré vlastnosti ako čistiaci prostriedok zadnice, je šetrný ku pokožke a… nie, toto nie je reklama na mačiatka. Malé mačiatka sa chytali za labky, alebo brušku a tak sa prikladali na tieto miesta. Kým dnes sú mačiatka často pohromou, v minulosti ich používali práve ako čistič zadnice. Šlo totiž o samočistiace zariadenie, ktoré ťažilo z prirodzenej funkcie a záujmu mačacej matky zachovávať mláďatá čisté. Očistila ich jazykom. S týmto kurióznym spôsobom očisty sa stretávali študenti histórie, záujemcovia o históriu, aj odborníci. Zmienky o niečom takom sa spájajú s hradom Strečno, ale aj Spišským hradom. Nie celkom presné zmienky však pochádzajú aj z iných hradov a panstiev nie len na Slovensku, ale aj lokálne v niektorých poľských kniežatstvách. Je však celkom možné, že mačiatka na niečo také používali aj mimo šľachtu. Ľudia sa tým len veľmi nechválili. Záznamy máme vďaka zápiskom o bohatšom používaní mačiek a priestoroch pre ne a vďaka pár zápiskom, z ktorých to bolo jasné.
Informácie s vedomím autora citujú aj magazíny zaujimavosti.net a kulturno.sk