Liptovský Ján je moja osobne najobľúbenejšia obec v oblasti Tatier aj napriek tomu, že ide o Nízke Tatry. Výnimočná pre svoju históriu, architektúru a miestnych zručných majstrov, je aj pre iné dôvody. Tým prvým je neďaleká Stanišovská jaskyňa, ktorá ako jedna z mála z vás nezderie kožu pre pár fotografii do rodinného albumu, či blog. Ďalej to môže byť miestne lyžiarske stredisko a určite tiež minerálne pramene s rôznym zložením a účinkami. Jedným z turistických lákadiel, ktoré je prístupné všetkým, no tiež sa očakáva aj patričné správanie sa, je miestna Kaďa. Prírodný bazén, ktorý upravil človek vytvorením miest na sedenie, doplnením šatni a úpravou okolia.
Kaďa a Jankov prameň
Lákavé miesto s priaznivými zdravotnými účinkami sem láka ľudí počas celého roka. Horšie je to s vychádzaním v zimných mesiacoch, kde je všade navôkol sneh, no vy sa kúpete v príjemnej vyvierajúcej a bublajúcej vode vo veľkom, alebo menšom teplejšom bazéniku. Ceduľa, od ktorej by ste čakali zloženie a názov miestnej termálnej minerálnej vody vám povie len toľko, že prvé zmienky o miestnych liečivých prameňov pochádzajú z roku 1549 od mineralóga Juraja Wernera a o využívaní prameňov Rudolf v miestnom termálnom kúpalisku v hoteli Máj a o prameni Teplica. Žiaľ ceduľka nie je ani konkrétna a v tejto podobe ju mohli postaviť aj pred začiatok obce.
Miestami možno nevzhľadná voda však dopraje nevšedný zážitok. Ak už sem prichádzate z ďaleka, tak si na cestu naberte vodu od miestneho chlapčeka Janka. Nie celú cisternu. Miestnych ľudí s káričkou a fľašami spoznáte podľa toho, že vás radi pustia s tou vašou jedinou fľašou k prameňu a vedia sa pozdraviť. Ak vás vidí a čerpá sebecky ďalej svojich pätnásť fliaš, s najväčšou pravdepodobnosťou miestny nie je.
foto © ako všetok obsah u nás.
