Sídliská vo viacerých mestách, nie len v hlavnom meste, majú hracie plochy, prieskoviská a preliezky „obohatené“ o rôzne hračky. Najmä v pieskoviskách sa kedysi ponechávali hračky skôr vtedy, ak si ich deti zahrabali, alebo len v nepozornosti nezobrali domov. Posledné roky však majú súčasné deti hračiek čoraz viac a aj dedenie hračiek medzi rodinou a priateľmi nie je nič nezvyčajné. Hromadenie plastových hračiek je bežný jav bežnej súčasnej domácnosti. Čo i len trochu poškodené sa však nedajú predať v internetovej inzercii a v bazároch.
Preto aj takéto hračky prichádzajú na ihriská. Fenomén hračiek, ktoré sa hromadia pritom nemusí mať vôbec zlú myšlienku. Lenže spája sa s ním v mnohých smeroch pohľad na jednu aj druhú stranu mince. A to dokonca vo viacerých fázach ich príchodu a zostávania na ihriskách. Majú svoje negatíva aj pozitíva. Ich hromadenie však vytvára určité problémy, ktorých riešenie je na jednej strane komplikované, alebo nie je jasné, ako veľmi je očakávané. Harčky, ako výrobky z UV nestabilného plastu, postupne na slnku krehnú a predstavujú ďalšie riziká.
Poškodené, nekompletné a teda aj nepoužiteľné hračky by nemali byť súčasťou takýchto plôch. Ako poškodené ich totiž nemôžu používať ani tí, ktorým zrejme patria. O stav ihrísk sa starajú obce, bytové spoločenstvá, alebo nájomníci, ktorí sa o jeho výstavbu postarali. Prípadne občianske združenia. Správcovia neraz pri dobre vybavených ihriskách uvádzajú podmienky využívania a zmienky o hračkách sa na nich bežne neobjavujú. Tým sú podmienky používania takýchto plôch nie vždy domyslené a aktuálne aj v tomto smere. Mať podmienky ošetrené o prípady, kedy hračky poputujú do zberných surovín tak môže byť riešením, ale aj návodom pre ostatných.
Nie je nič neobvyklé zaviesť nové pravidlo. Chýba zväčša len ten, kto ho sformuluje, zhmotní a zverejní. Následne ten, kto ho akceptuje.
Rodičia môžu vítať prítomnosť hračiek aj naďalej. Zároveň by malo byť všeobecne prijímané riešenie, kedy rodič bude môcť jednoznačne nepoužiteľnú prasknutú hračku, auto s dvoma kolieskami, či jediným, prípadne iné už definitívne „mŕtve hračky“ odstrániť bez hádok a vyhrážok z pozorného balkóna, alebo od vedľajšej lavičky. Iný prípad by bol záujem tých rodičov, ktorí hračky priniesli, po zmene ich stavu vyriešiť aj ich likvidáciu. Kontajnery na separovaný odpad nie sú vzdialené kilometre ďaleko. Lenže je to pre mnohých možno to svedomie, pre ktoré sami nevyhodili poškodenú hračku a majú pocit, že nejaké dieťa ocení aj to dvojkolesové nepojazdné autíčko, ktoré svojho času stálo 35 eur.
Ak narazíte na poškodené hračky, mali by sme prijímať fakt, že ich môžeme odstrániť bez ďalších rizík. Alebo ich aspoň umiestniť ku odpadkovým košom. Tie sú veľmi často zámerne v blízkosti ihrísk a lavičiek. Pri vynášaní odpadkov si takéto hračky upratovacia služba správne vyloží osud hračky ako odpadu. Alebo svojrázny rodič so svojim názorom to nepojazdné autíčko vráti späť na pieskovisko. Za pokus to ale stálo.
0 komentárov