Recenzia: Michala Ries a jej kniha Celý život (2022) | Čítanie pre ženy

Recenzia: Michala Ries a jej kniha Celý život (2022)

Michala Ries, mladá slovenská autorka, prichádza s knihou Celý život, ktorá vychádza vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.

Michala Ries Celý život

Celý život

Kniha začína otváraním veľmi ťažkej témy – desivou správou z novín o smrti len šesťmesačného chlapčeka Maroška, ktorý zomrel pri kúpaní, utopil sa vo vani. Príbeh nás ďalej sprevádza každodenným životom Evky, mamy chlapčeka, ktorá je síce utrápená, no snaží sa vrátiť sa do normálneho života, aj keď s nevyliečiteľnou jazvou na duši, ktorá ju bude ťažiť až do konca života. Spamätanie sa zo smrti synčeka jej sťažuje aj manžel Gabriel, ktorý sa citovo izoloval, veľmi nekomunikuje, odchádza často z domu. V tom sa objaví Evkin kolega, Alex, ktorý má všetko to, čo Gabriel Evke nedáva: pozornosť, humor, obdiv. Na jednej strane to lahodí jej duši, na druhej strane, uvedomuje si, že je stále vydatá, a že svojmu mužovi sľúbila lásku pred Bohom v dobrom aj v zlom, a na obnovení ich vzťahu chce bojovať.

Strata

Protagonistka knihy, Evka, sa so smrťou dieťaťa vyrovnáva len veľmi ťažko, no napriek častým pochmúrnym myšlienkam má snahu žiť ďalej, fungovať ako normálny človek. No nedarí sa jej to, hlavne kvôli tomu, že stratila nielen milovaného synčeka, ale aj manžela, ktorý je od smrti ich syna zahĺbený do seba, depresívny, nedostupný. Evka sa snaží, no jej manžel Gabriel komunikuje málo, je zväčša pasívny, zahľadený do prázdna, často odchádza z domu preč a vyhovára sa na prácu. Evka sa snaží manželstvo vytiahnuť z trosiek, no nedarí sa jej to. Jedinou nádejou sú pre ňu párové sedenia s psychologičkou, na ktoré Gabriel postupne pristúpi, no nevedno, či v nich vytrvá:

“Poď so mnou na to párové poradenstvo. Aspoň to skús.  Jediný raz. Som zúfalá. Tak veľmi sa snažím a ty…ty…“

On je vietor. Ja som list.

Chytím ho za ruku. Prsty má studené ako ľad.

„Prosím, Gabriel. Prosím.“

Stojíme tam dlho.

Je toto ten moment, ktorý ma odtrhne od konára a ja uletím preč?

Napokon otvorí ústa a povie jediné slovo.

„Dobre.“

Od úľavy sa rozplačem ešte viac.

Dnes nespočiniem na zemi, medzi odumretými listami a konármi.

Dnes ešte nie.“

Kniha tak odkrýva dve zásadné straty, stratu partnera v oboch prípadoch žien, a stratu dieťaťa. Jedného, ktoré zomrelo, a druhého, ktoré Živa potencionálne stratí, keďže kvôli neželanému tehotenstvu a problémami s ním spojeným, stojí pred otázkou, čo ďalej. Hlavne smrť dieťaťa je témou v knihe, ktorá sa vbára až kdesi pod kožu každého čitateľa, iste obzvlášť najmä tých, ktorí už deti majú: „Snažím sa myslieť na nejakú peknú spomienku, no stočím zrak na malý plamienok na okne a v hlave sa mi vynorí okamih našej poslednej rozlúčky. Ako bledý a nehybný čakal na kremáciu. Ako v ňom už nebol žiadny život, a hoci som nevidela, ako jeho telíčko pohltili plamene, cítila som to, pretože olizovali aj moju pokožku, zahryzávali sa aj do môjho tela a pálili a pustošili to, kým som bývala. Spálili nás oboch, obaja sme sa premenili na popol, hoci každý inak. Jeho telo a moja duša.“

Myšlienkové pochody dvoch žien

Podobne, ako aj iné knihy Michaly Ries, aj táto, odkrýva ženský svet. Spisovateľka nám ponúka a hlavne odkrýva svety dvoch žien, ich pocity, nálady, postoje ku každodenným situáciám, s ktorými sa musia vysporiadať. Kniha je výnimočná tým, že ponúka ponor do príliš osobných myšlienok žien, s ktorými musia bojovať. Ženy, ktorá prišla o dieťa, bábätko, z ktorého smrti je aj potencionálne obvinená, a ktorá prišla o lásku manžela, ktorý sa so situáciou nevie vysporiadať, a zdá sa, že opätovný manželský život už nedokáže viesť.

Druhá žena je čerstvo po rozchode s partnerom a zistí, že s ním čaká dieťa, pričom jej tehotenstvo vôbec nebude ľahké z viacerých dôvodov, a navyše zistí, že jej ex už niekoho má, a zistenie koho, veľmi zabolí. Nie každá kniha určená (nielen) pre ženské čitateľky odkrýva tak mnoho a tak bodavo až kdesi do duše čitateľa. Napriek tomu sa ani jedna z nich nevzdáva, nepoddáva sa situácii, v ktorej sa ocitla, ale snaží sa v nej nájsť veslo a plávať, snaží sa nájsť riešenie, i keď na prvý pohľad sa zdá, že situácia riešenie nemá:

„Som menšia ako tie knihy, ktoré ukladám. Malá a bezvýznamná. Ako príbeh, ktorý nezaujme a čitateľ si k nemu nevytvorí citovú väzbu. Prečíta si ho a zabudne naň skôr, ako knihu zavrie a odloží ju od poličky. Nič v ňom nezanechá, už ju nikdy viac nechytí do ruky. Zapadne prachom a raz, o mnoho rokov neskôr, ju niekomu daruje, dá do knižnej búdky v parku alebo len tak v kartónovej škatuli položí k smetiaku.

V skutočnosti však chcem byť román, ktorý čitateľa strhne od prvej stránky a nedovolí mu spať. Román, pri ktorom si bude od napätia hrýzť hánky a kričať na postavy, keď nekonajú správne. Chcem byť príbeh, ktorý sa dostane pod kožu, zapíše sa do hlavy aj srdca. Chcem byť kniha, ktorú čitateľ cíti – cez smiech, plač, lásku, hnev, nenávisť. Taká, ktorú si po prečítaní prečíta znova, pomaly a dôkladne, pretože prvýkrát ju len zhltol a teraz ju chce vychutnať.

Nakoniec dostane čestné miesto v knižnici a pri výbere ďalšej knihy sa často zastaví aj pri nej, aby jej len tak mimochodom pohladil ukazovákom chrbát. Je to nemé vyznanie lásky, demonštrácia dôležitosti. Vráti sa k nej, zas a znova. Zotrie z nej prach a oživí už raz prežité emócie.

Chcem byť príbeh, ktorý vystúpi z papiera a žije v čitateľovi.“

Autorka odkrýva každodenné situácie, s ktorými sa musia ženské protagonistky vo svojich životoch vysporiadať tak, aby viedli normálny život a psychicky sa nezložili. Ponor do myšlienok mužov síce v knihe nemáme,  u Gabriela nám autorka jeho vnútro neodkrýva, no ukazuje, že so situáciou sa vysporiadava po svojom, tichom, samotou, neprístupnosťou a akoby neprítomnosťou, hoci tam je. Paradoxy, ktoré kniha odkrýva, spočívajú v tom, že jedna žena o dieťa príde, hoci ho veľmi chcela a bolo splodené z najväčšej lásky, druhá dieťa čaká, no nechcela ho a splodila ho za zvláštnych okolností, pričom jedna o muža prišla a druhá, zdá sa, prichádza.

Gabriel

Evka svojho muža ľúbi, ich vzťah bol veľká láska, ktorú ešte viac spojilo dieťatko, ktoré sa im narodilo. Keď Maroško zomrel, akoby jeho smrť zničila aj vzťah medzi Evkou a Gabrielom. Viní ju zo smrti ich syna? Naozaj má toľko práce, že nemá na ňu čas alebo čas trávi inde? Našiel si inú? To všetko víri Evke v hlave a privádza ju to denno-denne do zúfalstva.  Podarí sa mu s Evkinou pomocou pozviechať sa a opäť fungovať normálne? Dokážu svoj bôľ vyliečiť jeden v druhom spoločne alebo pôjde každý inou, novou cestou?

Práve v období, keď sa jeho svet rúca a často svoj čas trávi osamote na lavičke v parku, sa zrazu objaví energická, originálna, bezprostredná a uvoľnená žena Živa, ktorá mu začne robiť spoločnosť:

„Neviem, čo sa stalo. Ale v krátkom okamihu, kým sa odvrátil, mal tvár skrivenú bolesťou.

Niečo som mu pripomenula. Alebo niekoho.

Prešla ma chuť aj na moju čokoládu, vylejem ju do trávy, oba poháre vrátim do kabelky a vyberiem sa domov.

Mrzí ma to, aj keď viem, že som neurobila nič zlé.

Mýlila som sa, keď som sa domnievala, že tu sedáva opustený. Nie je sám. Spoločnosť mu robia jeho démoni.“

Ich rozhovory sú balzamom na dušu pre oboch, keďže každý je utrápený, aj keď iným spôsobom. Hoci ho pri prvom stretnutí považuje za bezdomovca, veľmi rýchlo v ňom spozná len veľmi nešťastného muža:

Pery roztiahnuté do úsmevu sa pomaly stiahli do rovnej čiarky a mäkký pohľad v očiach nahradí tvrdosť.

„Prečo to robíš?“ spýta sa ma a z jeho hlasu mi prejde po zátylku husia koža. Je v takom rozpore s jeho smiechom!

Ako život a smrť.

Chvíľu ho len ticho pozorujem, je ostražitý, ja som zmätená a ani sa to nesnažím skrývať.

Odpoviem pravdivo.

„Máš príliš smutné oči na to, aby som ťa tu nechala samého.“

On sa jej zas pokúša byť oporou pri jednom z najťažších rozhodnutí v jej živote. Ich stretnutia v knihe prinášajú so sebou akýsi závoj tajomna, akosi ich to k sebe, hlavne zo Živinej strany, až osudovo ťahá, ich dialógy a čas spolu strávený, niekedy pripomínajú filmové scény. Živa, ani nevie prečo, mu začne vždy nosiť aj jedlo, Gabriel pri nej akosi začne „kvitnúť“, jednak priberie, čo si všimne aj jeho manželka, jednak sa na stretnutia akosi teší, aj keď jeho pocity čitateľ z knihy nepozná, dajú sa dovtípiť. Živa pre neho pravdepodobne predstavuje akýsi únik z jeho bôľneho života, v ktorom nesmierne trpí.

Až príliš veľa spoločného

Príbehy dvoch žien na prvý pohľad nemajú nič spoločné. No v skutočnosti majú toho spoločného až príliš veľa. Obe sa nachádzajú v najťažšej situácii, akú im život doteraz pripravil, nevedia z nej nájsť východisko. Ich trápenia sú spojené s láskou partnera a dieťaťom. Obe sú osamelé a partneri ich opustili, jeden naozaj a jeden je síce stále manžel, no nijak sa to neprejavuje. Obe, zdá sa, nájdu oporu v neznámych mužoch, ktorí sa v ich životoch objavia v neľahkých chvíľach. Navyše, ich príbehy sa spoja, obe spája v istom zmysle ten istý muž.

Vtiahnutie do deja knihy Celý život

Jednotlivé kapitoly písané striedavo z pohľadu dvoch žien, Evky a Živy, píše Ries akosi ľahko, nenásilne, a napriek tomu si nás kniha doslova pripúta a je ťažké sa od nej odtrhnúť. Kniha neponúka akčný dej, ani vyexponované zápletky, skôr situácie z reálneho sveta, i keď možno trochu prifarbené autorským zásahom. Autorka prináša text, ktorý pôsobí sviežo, dej nemá veľa odbočení, ani opisov. V texte je veľa dialógov, z ktorých niektoré prídu až príliš premyslené a úprimné oproti tým z reality. Väčšinu textu však tvoria vnútorné monológy, miestami akoby denníkové záznamy oboch žien. Vnútorné pochody mužov v texte nie sú. Ťaživú atmosféru tém knihy však odľahčujú humorné situácie a dialógy, ktoré sa miestami v jednotlivých kapitolách objavia.

Príbeh, ktorý Ries prináša je iste silný, ťaživý, zanechávajúci v čitateľovi spleť emócií. Napriek tomu, všetko je písané s ľahkosťou a hoci si s protagonistkami pri čítaní zažijete strach, smútok, bolesť, pocit bezvýchodiskovosti, kniha sa vám vryje kdesi hlboko dovnútra.

  • Titul: Celý život
  • Autor: Michala Ries
  • Počet strán: 416
  • Rok vydania: 2022
  • Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ
  • Kúpite na bux.sk