Otroctvo funguje aj v súčasnosti, dokonca priamo na Slovensku

Otroctvo a zäfalstvo

O otroctve sa dozvedáme na hodinách dejepisu najmä v súvislosti s obchodovaním a vykorisťavaním čierneho obyvateľstva na plantážach na americkom kontinente. Menej sa hovorí o historicky najväčších otrokároch, arabských obchodníkoch, ktorí na otroctve postavili viacero ekonomík a ovládali ním Indický oceán. Už počas II. svetovej vojny prosperoval otrokársky biznis v Sovietskom zväze, kde bolo viac obetí, než na európskom fronte. Stalin posielal ľudí do pracovných táborov už aj za to, že sa niekomu nepáčili, alebo len zavadzali. Mali priveľa kráv, pozemok na zaujímavom mieste, či dokonca peknú ženu, ktorú chcel niekto iný.

Otroctvo a zäfalstvo

Menej sa už hovorí o tých otrokároch, ktorí reálne existujú a pôsobia aj dnes. Občasné prípady niekde vo svete, v Afrike v baniach, v Ázii s nami zväčša ani nepohnú. No prípady na Slovensku sú nám ešte bližšie. Lenže ani tu neznepokujú verejnosť až do chvíle, než sa otrokárstvo netýka ich blízkych, či vlastnej kože.

Čo je otroctvo a otrokárstvo na Slovensku?

To historické znamenalo vpadnúť do dediny, zajať civilistov, alebo zajať vojakov protivníka. Uväzniť ich a držať ich v zajatí, nechať ich pracovať až do ich smrti, alebo do vykúpenia. Vykúpením bolo pritom čokoľvek, čo sa ním dalo nazvať. To dnešné sa nesie v znamení zajatia a držania do momentu, než človek zomrie, alebo z neho bude zlomená vyčerpaná troska, ktorá nikomu nič nepovie. Len tie menej agresívne formy otroctva sa nesú v znamení drzosti a očakávaní, že otrokárovi nehrozia žiadne následky. Veľa krát je to jeho moc a vyhrážky, ktoré sú zárukou toho, že obeť nič nepovie. Postačí postavenie otrokára, jeho vplyv, ukážka moci, či umenie slova. Jeho otázky na kvalitnú poistku, či postrašenie igelitom vystretým v kufri auta na jediný účel a lopatou, či dolámaním oboch nôh. Nie každý má skúsenosť s otrokárstvom. Nie historickým, ale tým súčasným.

Žobranie

Pounášať sociálne slabších ľudí, ktorí sú neschopní plne vlastného rozhodovania a ich odvlečenie do iného mesta na žobranie, sa možno zdá ako hlúposť. Tento druh biznisu pritom na Slovensku prekvitá. Iní vynaliezaví ľudia, ktorí poznajú prostredie svojich obetí a dokonca neraz aj samotné obete, ich nechávajú žobrať na ulici vo veľkom meste, kde sa neorientujú a ani nikoho nepoznajú. Uväznení bez dokladov, pod rôznymi hrozbami a vyhrážkami, napríklad ublížením rodine, chýbajú vo svojich rodinách a v skutočnosti žijú biedny život v inom meste bez pomoci. Žobrajú, aby zarobili svojmu pánovi. Pohľad z vonka pochybuje, ako je možné, že nehľadajú pomoc. Lenže moc mocného človeka v pozadí a jeho slov sa dá považovať za zbraň, či pomyselnú slučku okolo jeho krku.

Trestný čin vykonaný na chránenej osobe by mal byť prísnejšie posudzovaný a predsa je celkom bežný, či ešte častejší, než na ľuďoch bez tohto statusu.

Sexuálne vykorisťovanie

Opäť sú to ľudia najmä zo sociálne slabších vrstiev. Podľa medializovaných pár prípadov, ktoré je možné nájsť, sú to najmä ženy z východného Slovenska. Mladé Rómky, ktoré sú pod zámienkou inej práce nalákané na pekné sľuby. Unášané, alebo uväznené, keď očakávali prácu na západnom, či strednom Slovensku. Veľa prípadov je, kedy sú dievčatá Rómky aj ne-Rómky odvážané mimo hranice Slovenska. Film Pírko v hlavnej úlohe s Dominikou Zeleníkovou, dnes Morávkovou, ukázal konečne pravú tvár toho, ako to prebieha. Uväznené dievča je po známosti ponúkané klientele v úzkom kruhu, samozrejme za peniaze.

Zdrogované dievča je sexuálnym otrokom. Do svojej smrti, do momentu, než sa mu podarí zázrakom ujsť, alebo do chvíle, než skončí na ulici ako zlomená troska. Nepredstaviteľné a ťažko prežité, pokiaľ sa človeka priamo téma nedotýka. Utrpenie fyzické a psychologické, opakované s vážnymi následkami na duši. O aspoň ako takom pôžitku nemožno ani len hovoriť. Krvácanie, vážne zranenia bez liečenia si vypýtajú svoje následky. Nech bola žena, ba dokonca aj neraz muž, akokoľvek silný. Doslova zničená žena otehotnie a v tom lepšom prípade ju pustia. V tom horšom privolajú „odborníka“ a pokračuje biznis ďalej. Pírko mohlo verejnosti otvoriť oči, no viac sme o probléme nepočuli.

Zamestnanie bez zmluvy

Zamestnávanie bez zmluvy je problémom, ktorý sa dotýka mnohých dôverčivých ľudí. Sezónne práce, rôzne brigády, odvezenie ľudí na okopávanie burgyne, repy, kastrovanie kukurice a po návrate neprichádza žiadna pláca. Sú to ojedinelé prípady, no existujúce. Celkom iné sú práce bez zmluvy, po ktorej človek dostáva len časť dohodnutej sumy, alebo vôbec nič. Nie je dôkaz o tom, že pracoval, nie je dôvod platiť. Práca bez zmluvy, kde mala byť zmluva, alebo podpis zmluvy tak dlho odkladali, než ubehli mesiace a vás vyhodia, nie sú žiaden ojedinelý prípad. Na zmluvu čakajú v práci ľudia v službách, menej v poľnohospodárstve. Koho omrzí čakanie na zmluvu môže odísť, no tým sa ešte viac pripraví o šancu, že vôbec dostane peniaze za prvé mesiace.

Obeť sa môže pýtať, nesúhlasiť, vyhrážať sa. Je pre ňu ťažké ale nesúhlasiť, alebo vyhrážať sa následkami z jeho pozície poškodeného. Otrocké zamestnávanie, kde je z platu strhávané za ubytovanie a stravné a nezostáva nič na odloženie do budúcna, musí byť nápadné každému. Problémom je, že najväčšie sebavedomie k uchýleniu sa k obchodovaniu s ľuďmi, majú ľudia, za ktorými niekto stojí. Moc, vynaliezavosť, schopnosť pohybovať sa v nekalých vodách, schopnosť ovládať s ľuďmi, kombinujú s kontaktmi a odvahou konať agresívne, ublížiť. Vaše vyhrážky obete sa rýchlo zmenia na výsmešné vyhrážky ublížením a fyzickou likvidáciou. Účinné a často to celkom postačí na zatvorenie úst obeti. Obete v zahraničí majú problém, pretože sa nemajú ako dostať domov, uveria vyhrážkam udania úradom že ide o migranta, uveria aj vyhrážkam, že im hrozí v krajine väzenie. Lenže väzenie by nakoniec bolo vykúpením a nakoniec po objasnení veci by ťažko vo väzení obeť zotrvala.

Zamestnanie s podozrivým pozadím

Zamestnávanie na zmluvu s podivnými čachrami je tiež zaujímavý spôsob, ako zamestnávať ľudí. Kniha Zastavený čas od Tomáša Najta sa napriek svojej zábavnosti dotýka aj prípadov, ktoré si bežný človek ťažko predstaví. Existujú prípady, kedy je zamestnanec vyhodený z firmy, ale sám o tom vôbec netuší. Zamestnanec nedostane dôležitú informáciu, že už vo firme nepracuje, hoci do nej naďalej dochádza. Netuší, že v sociálnej poisťovni má problém, v zdravotnej poisťovni rovnako tak. Slovenské úrady tento problém znásobia. Zamestnania s podozrivým pozadím majú rôzne podoby. Prípady, kedy je človek najatý na lepenie obálok a vysadia ho na odľahlom kopci, aby pásol ovce. Za podozrivé pozadie považujeme čokoľvek, čo sa zmení bez vášho vedomia v pozadí.

Drobní živnostníci

Určitá forma otrokárstva sa objavuje medzi drobnými živnostníkmi. Ich nikto nechráni, nemajú možnosti a prostriedky ťahať sa po súdoch. Sú veľmi ľahkou obeťou. Fungujú na živnosť, murári, remeselníci a mnoho ďalších, ktorých spoja do partie a odrobia si mesiac, či dva bez zaplatenia. Je to pomerne bežné, že robotníci nedostávajú zaplatené. Nedostane zaplatené už vedúci, alebo dostane, no nevypláca živnostníkov. Na Slovensku máme ešte k tomu výnimočnú vec. Dane zaplatíte aj za taký zisk, ktorý ste nedostali, alebo nikdy nedostanete. To štát totiž nezaujíma. Otrokárstvo sa tak násobí aj zo strany štátu.

S malými podnikateľmi sa viaže ešte jeden prípad otroctva. Výpalné, ktoré na Slovensku vraj neexistuje, pričom sa s plačom pousmejú tí, ktorí museli svoj podnik zatvoriť, je tiež určitým spôsobom otroctvo. Ak platíte nájom 1000 eur, tržba je 800 a musíte prepustiť jediného zamestnanca kvôli výpalnému, ktoré je so zľavou 500 EUR, nemá naozaj zmysel podnikať. Aj výpalného sa dotýka spomínaná kniha, hoci príbehov o fungovaní mafie a ľudí s pocitom nadvlády nad určitým územím, je o mnoho viac. Jozef Karika a jeho literárna tvorba sa dotýkajú najmä čerstvých rokov po rozdelení republiky. No podnikateľská sféra a výpalníctvo je predsa len iná oblasť, než tá, na ktorú chcel tento článok upozorniť.

Pritom riešenia sú. Prísnejšie posudzovanie prípadov otroctva a vykorisťovania by malo byť na začiatku. Iné riešenia už dávno nefungujú tak, ako sa očakávalo. Na Slovensku vás neochráni, ak na vykorisťovateľa podáte po úspešnom úteku trestné oznámenie. Kým začne polícia konať, vyhrážky použitia lopaty v kufri, či ohrozenia rodiny môžu byť naplnené nespočetne veľa krát. A ak aj náhodou nemal vaše doklady, nezabudnite, že podaním trestného oznámenia sa v danom oznámení k vinníkovi dostane zápisnica s kompletnými osobnými údajmi podávateľa oznámenia. Teda aspoň tak to býva, že dostáva ako strana, na ktorú je podávané trestné oznámenie, všetky údaje o podávateľovi. Teda aspoň tak tomu bolo pred prijatím GDPR. Aktuálnu situáciu nepoznáme.

Mohlo by zaujímať tiež:
Roman Autor článku s tematikou zábavy, televízie, alebo niektorých spoločenských problémov. Pochádza zo stredného Slovenska a na striedačku žije v Rakúsku.