Sezóna polievania paradajok už začala. V nejednej záhrade sa pomaly zelenajú malé plody a onedlho si môžu záhradkári pochutiť na plodoch svojej práce. Rajčina potrebuje opateru, oporu a časté zalievanie. Odvďačí sa plodmi bohatými na vodu.
Je jednou z rastlín, ktoré sme objavili až vďaka objavným cestám do Ameriky. Čo o nej ale ľudia veľmi netušili je fakt, že vyniká vlastnosťami, ktoré majú aj klasicky známe mäsožravé rastliny. O rajčinách už tento fakt veľmi známy nie je.
Mäsožravá rajčina
Rastliny rajčiny sa správajú podobne, ako iné druhy mäsožravých rastlín. nejedia mäso v pravom slova zmysle, no získavajú dusík z mŕtvych tiel hmyzu. O mušky a vošky sú pritom schopné sa „postarať“ vďaka svojim lepkavým chĺpkom na rastline. Chĺpky dokážu malý hmyz zabiť, ten padá k stonke a pomocou koreňov a zalievania z hnijúceho hmyzu rastlina môže vstrebávať živiny. Nie je to tak viditeľné, no aj to málo je lepšie ako nič.
Zneškodňovanie hmyzu má ale aj iný dôvod. Chráni rastlinu. Neobžierajú ju tak žiadne húsenice, nie je obsadená hmyzom, no jej „vraždiace“ schopnosti sú varovným signálom aj pre človeka. Neodporúča sa jesť príliš drevnaté vnútro rajčiny pri stopke. Ideálne je ju vyrezať. Drevnaté, viac do zelena ladené, vnútro pod stopkou má obsahovať bližšie odborne nešpecifikované nežiadúce a škodlivé látky pre organizmus. Informácia nie je potvrdená odbornými kruhmi, respektíve sme neboli schopní dohľadať štúdiu zaoberajúcu sa konkrétne touto časťou plodov.
Prečo mäsožravé rastliny voláme mäsožravými?
Na rovnakom princípe fungujú aj iné rastliny. Nemajú oči, zuby a ústa, ako možno bujné predstavy môžu trochu uniknúť od reality. Vždy ide o pascu rôzneho druhu, ktorá hmyz zachytí v lákavom nektáre, alebo v inom pevnom väzení. Zahubený a hnijúci hmyz je následne zdrojom látok, ktoré rastlina potrebuje napríklad pre kvitnutie, či vytvorenie plodov. Iný zdroj jednoducho nemala a tak sa vyvinula na chytača hmyzu. Príroda je týmto neuveriteľne neobyčajný režisér.
Mäsožravou rastlinu nazývame preto, že to dobre znie. Hoci reálne by sme nemali hovoriť o plnohodnotnom mäse, ktoré v typickej svalovej podobe hmyz nemá, je to pojem zaužívaný a všeobecne prijatý. Nakoniec obohatil fantáziu nejedného kresliča rozprávok a spisovateľa dobrodružných príbehov pre deti. Na reálnom mäse a teda na väčších živočíchoch si však predsa len pochutí len niekoľko druhov rastlín. Rastú v tropických pralesoch a pochutia si na drobných hlodavcoch, vtákoch a samozrejme na hmyze. No zrejme len vďaka úzkej skupine tohto druhú nazývame mäsožravcami všetky. Možno je to tak lepšie. Lepšie, než mať dve kategórie „mäsožravé“ a „hmyzožravé“.
