Perá. Poviete si, čo môže byť zaujímavé na perách? Pokiaľ sa váš život obmedzil na klávesnicu a občasný zápisník, možno nebudete vyslovene cieľovka. No mať pero zo 7500 ročného dubu, alebo z dreva potopeného krížnika, to nemá hocikto. Neobyčajné perá vznikajú v malej dielni z rúk človeka, pre koho je práca radosťou.
Dominik Smrek je mnohým Slovákom už známy ako autor motivačnej literatúry a mimoriadne vynaliezavý človek. V posledných mesiacoch svojich priateľov na Facebooku nadchol koníčkom, ktorý však prerástol do unikátneho projektu. Z kúskov dreva vytvára perá. Mali sme možnosť sledovať jeho prvé pokusy až po úspešné dokončené perá, neobyčajné dizajny aj autorove nadšenie, aj jeho radosť z každého nového nezvyčajného materiálu. Pýtali sme sa na pozadie vzniku a na počiatok celého nápadu samotného autora.
Ako ti to vôbec napadlo?
Cesta k začatiu práce s drevom a špecificky pier bola náhodná. Neustále som riešil že môj parker pomaly dosluhuje, tradičné plastové perá ktoré sa dajú kúpiť skôr písanie sťažujú a ľudí od neho odradzujú. Tak som začal. Vzal som kus dreva a začal ho opracovávať ručne…. Rozložil som pár kovových pier a použil mechaniku z nich. Následne som sa ale spoznal s ľuďmi z medzinárodnej asociácie výrobcov pier v Kanade, čo ma motivovalo začať tvoriť niečo iné. Chcem aby som mal zážitok z písania a písal rád vďaka peru. Bolo to spojené s veľa pokusmi a omylmi.
Znieným drevom, nástrojmi atď, no postupne som vycibril technológiu výroby natoľko, že sa mi perá fakt začali páčiť. Nakoniec som zistil, že okrem jedného nemeckého výrobcu som bol jediný v Európe, prvý na Slovensku.
Ideš čisto tými chodníkmi, ktoré už niekto vyšliapal, alebo práve naopak? Neviem totiž, či ešte niekto vo svete skúša také veci ako ty. Mimo drevo siahnuť aj po iných materiáloch. Koľko dá zabrať také pero?
Úprimne povedané som typ osobnosti ktorá nerada chodí po vyšlapaných cestičkách. Rád si budujem tie svoje. Na svete je veľká komunita ľudí ktorí sa perám venujú. Už aj v Česku sa nájdu výrobcovia. No ja som sa vydal svojou cestou. Nerobím tuctové tenké perá, ktoré človek ani necíti v ruke. Moje perá vážia cez 60 gramov. Ich ťažisko je dokonale vyvážené a povrchová úprava nieje len lak, olej či vosk. Začal som si miešať vlastné prípravky, perá tak ľahko nenavlhnú /drevo zvykne pracovat/ lebo ich predtým zastabilizujem. Hlavne milujem experimentovať. Napríklad zastabilizovaná šiška zo slovenskej borovice zaliata živicou ktorá sa predtým zafarbila.
Lenže, chcel som nabrať určitu exkluzivitu a dať ľuďom niečo jedinečné, preto mám v ponuke perá napríklad z 20 tisíc rokov starého mamutieho klu, 7500 rokov starého bahenného dubu zo základov pražskej Stromovky, olivu z Betlehema či pero zo sťažňa lode potopenej na prelome 16 – 17 storočia.
Čo obal? Ako je to s obalom? Ved ak už je jedinečné pero, chce to aj jedinečnú škatuľku.
Osobne si myslím že zákazníci si zaslúžia individuálny prístup a prvotriednu kvalitu, preto som upustil od tradičných papierových obalov vyrobených v Číne a začal som používať taktiež ručne vyrobené drevené krabičky. Nádhera je, že je možné do nich vygravírovať akékoľvek venovanie.
Kto sú tvoji zákazníci?
Za posledný rok a pol, kedy som oficiálne vyšiel s perami na svetlo sveta, sú mojimi zákazníkmi ľudia z celého sveta. Mojim perom píšu v momentálnej dobe dvaja prezidenti v Európe, slovenskí politici, starostovia či župani. Napríklad aj Dado Nagy, ktorého prácu s knihami dlhodobo obdivujem, píše svoje poznámky perom zo 7500 ročného dubu.
Čo reakcie ľudí?
Reakcie ľudí sú niečím čo ma strašne ženie vpred. Ľudia kupujú moje perá ako svadobné dary, darčeky k narodeninám alebo pre svoje potešenie. Často mi posielajú poďakovania, fotky či mojim perom napísané listy. Jeden podnikateľ z Austrálie mi každý mesiac pošle fotku z inej krajiny kde má pero v ruke. Hlavne k tomu prikladám individuálny prístup, pretože chcem, aby ten zážitok bol čo najdokonalejší.
Jednu nádhernú reakciu som zažil keď som si šiel kúpiť lepidlo do hobbyshopu. Pán, ktorý tam šéfoval, ma zastavil, spýtal sa či sa nevolám Dominik a vytiahol na mňa jedno z mojich pier. Popravde ten pocit sa asi ani opísať nedá. Keď som platil tak som od neho dostal vyrazeného malého kominára z kovu. Nosím ho vždy pri sebe v peňaženke.
Kde ťa nájdu ľudia z vonka?
Najideálnejším kontaktom a miestom kde si ľudia môžu pozrieť moje perá je môj web www.woodsign.eu, prípadne Instagram kde ma nájdete pod menom @dom_the_woodworker
