Odmena za odbornú prax na školách: aj otrocká práca, aj žiadna pláca

Odmena za odbornú prax na školách: aj otrocká práca, aj žiadna pláca

Stredné odborné školy a odborná prax sú výborným nástrojom pre zamestnávateľov a prostredie výroby a služieb. Školy totiž pripravujú žiakov na reálny život a prácu v podnikoch a zameraní, ktoré študujú. Súčasný Slovák má však často predstavu o pohodlnej práci bez fyzickej námahy v čistom prostredí a aj preto záujem o niektoré učebné odbery a aj profesie upadá. Na niektoré odbory sa tak dostávajú ľudia pre slabší výber, ale aj pre vášeň, ktorá môže rýchlo opadnúť. Najmä fakt, že si svoju budúcnosť vyberajú deti v 15 rokoch nie je zárukou toho, že tieto sny zostanú aj po zmaturovaní. Svoj podiel na tom má aj prax, ktorá je o realite aj nerealite na danom pracovisku. Občas je totiž demotivujúca.

Prax v odbore a jej odmeňovanie

Počas stredných škôl sa stretávame s odborným výcvikom, ktorý profesne pripravuje stredoškolákov na pracovné prostredie, oboznamuje s prostredím, službami, a je praxou samou o sebe. Zabúda sa však na to, že aj študent, ktorý sa učí, vykonáva prácu s hodnotou. Má tak svoju hodnotu v rámci dielov jednotlivej skladačky akou je pracovisko a odpracovaný výsledok v ňom. Súkromné podniky a prevádzky platia škole za prácu študenta menšie sumy a z nich potom existuje akýsi inštitút odmeňovania. Slovenské aj české stredné školy sa tak stretávajú s nasadením študentov do reálnych pracovísk, kde majú získať zručnosti a naučiť sa pracovať. Aká je realita?

Škola síce priláka študentov na odbor čašník, kuchár, servírka a podobne. Žiak sa však nedozvie, že v rámci odbornej praxe sa niekedy ani nenaučí kulinárskemu umeniu, ale ako pridelená pomocná sila do vývarovne stvrdne na niekoľko mesiacov pri práci, ktorú nechcel robiť bežný zamestnanec. Uchádza zmysel učenia a zaúčania. Ohlásenie hygienickej kontroly zaktivizuje študentov, kefy a kýble, len aby odstránili nečistoty na strojoch a v priestoroch, ktoré sa nečistili od roku 1990. Aj taká môže byť realita slovenských študentov na praxi. Odmeňovanie je slabé a dokonca v minulosti bolo vykonávané so slovami „Zo zákona nemáte nárok na nič. Buďte radi aj za toto“.

Keď žiaci postavia zadarmo dom

Drevárske dielne stredoškolských odborov svojim študentom za prax ponúknu smiešnu almužnu. 20 EUR za pol roka. Niekde o niečo viac, niekde ani jediné euro. Je priam až neuveriteľné, že tesárske práce, opracovanie dreva na drevenom dome aj murárske práce vedia zabezpečiť žiaci stredných škôl. Kde inde, ako na stavbách s dobrým odborným dohľadom.

remeselník a práca s drevom, dielňa a odborná školská prax

„Keď sa praxovalo, tak to bola bieda. Hlavne že žiaci postavili riaditeľovmu synovi celú chalupu. Odmena prišla, keď si nevynechal prax, mal dobré výsledky, dobrú ročníkovú prácu a riaditeľov altánok bol podľa jeho predstáv,“ povedal pre Zaujímavé novinky Marián. Podľa jeho slov boli nešťastníkmi tí, čo sa dostali do dielní k súkromníkom. Čakala ich práca ako pre bežného zamestnanca, len vzácne možnosť sprchy, stravovania, aj keď s náplňou tvrdej práce to nebolo vždy pravidlom.

Iný opýtaný študent drevárskej výroby nás zaujal odpoveďou: “Videl si film Vykúpenie z väznice Shawshank ako Andy riadil kšeftovanie s prácou väzňov? Nejako tak som si pripadal. Nie ten Andy, ale nejaký z tých väzňov, ktorého sa nikto nepýta. Dostal som štyri roky nepodmienečne. Ale držíš hubu, lebo si myslíš, že to má každý. Radšej som už na to zabudol. Fakt ďakujem za pripomenutie…” nezabudol dodať na záver.

Služby a reštauračné prostredie

Prax v reštauračných zariadeniach býva vo všeobecnosti nevďačná. Mala by pripraviť študenta na rôzne situácie, variácie objednávok, prípravy a do výrobných procesov. Sú prevádzky, ktoré študentov využívajú len ako lacnú pracovnú silu, prípadne silu bezplatnú. Hodnotiteľmi práce sú pritom majitelia prevádzok, ktorí tak môžu rozhodovať o prospechu. Správnym hodnotiteľom práce je pritom odborný majster v teréne, ktorého prácou je prechádzať medzi študentmi. Celé je to pritom začarovaný kruh, keďže ide zároveň o jediný nástroj, ako žiaka odboru dostať do prostredia a do práce. Nič na tom nie je, ak nie ste v pozícií doslovného otroka, tak ako v minulosti študenti na severe Slovenska v nie jedinej reštaurácií.

V nemenovanom meste na severe Slovenska na námestí pod pešou zónou fungovala v minulosti známa reštaurácia názvom aj trvalosťou prevádzky. „Známa svojou prísnou drezúrou voči zamestnancom na všetkých pozíciách, kde ani čistič riadu nebol uchránený pred drezúrou a urážaním pani majiteľky. Zamestnanci lietali, báli sa. Ženy v babičkovskom veku pre nedostatok práce trpeli urážky a prísny pohľad vedenia, ktoré v socialisticky ladenej reštaurácii so socialistickým zariadením ešte v miléniových rokoch vyžadovalo presný postoj, presné príhovory obsluhy a absolútne dodržiavanie jej pravidiel. Doslovný teror, ničenie človeka až ponižovanie počas dvoch týždňoch v mesiaci v plnom pracovnom nasadení ako bežný zamestnanec… a to celé si predstavte za 120 slovenských korún,“ spomína náš čitateľ, zhodou okolností tiež Majo.

Podľa neho sa prax za 15 rokov zmenila len trochu. Stále totiž existujú prevádzky, ktoré si prítomnosť študentov vysvetľujú inak a aj študenti si pre svoju prácu zaslúžia viac.

Bol som na smiech, že kuchár – čašník s výučným listom netuší, ako sa s tým robí.

(jeden z opýtaných zdrojov)

Iný študent kuchárčiny potvrdil, že v známej zastaranej školskej reštaurácii na severe Slovenska si za prax v kuchyni zarobil 0 EUR. Sám pritom hodnotí prax ako: „Celá kuchyňa, spôsob varenia aj servírovania akoby bol sto rokov za opicami… nieto ešte zariadenie. A ešte aj obed si si musel zaplatiť sám z vlastného. Inde si dostal bežne to, čo zostávalo, napríklad z menučka…“ A súhlasí s ním pritom aj o niečo staršia generácia kuchára, ktorý „schytal“ pár rokov praxe v tomto istom zariadení. “Máš sa naučiť, ako funguje kuchyňa a obsluha, výčap a podobne. Naučíš sa len to, ako podkladať krivé stoly kúskom korku a keď nemáš korok, tak zlý bod, alebo čo to bolo. Prečo nespravia poriadne stoly, ktoré netreba podkladať? Prečo na nohu nepodbijú kúsok plastového plátu v takej výške, aby to stálo?

Výčap tam nikdy nefungoval ako má a stlačiť pipu mohla len majsterka, takže to, ako funguje výčap, bomba, napájanie tlaku a podobne som sa naučil až na brigáde na festivale. Bol som na smiech, že kuchár – čašník s výučným listom netuší, ako sa s tým robí. Nie, naučíš sa na praxi len podivné pravidlá a pózy z roku 1970 tak, ako boli staré učebnice. Vykúpením bola svadba, akcia, niečo, kde sa môžeš realizovať. Alebo flambovanie a ďalšie srandy, ktoré by si mal vedieť. Ale stále bolo toto miesto prechádzkou ružovým sadom oproti iným. Boli také, kde boli vedúci na tom horšie ako Hitler,” doplnil náš ďalší zdroj.

kuchyňa, gastronomická prevádzka a odborná školská prax

Unavený, doondený, vyšťavený… začneš fajčiť za kuchyňou…

(M.M.)

Podarilo sa nám získať aj ženský pohľad na kuchársku prax zo stredného Slovenska. “Myslím že za prax to bolo vždy len pár eur. Nie viac ako 10 za mesiac a samozrejme, hľadali sa dôvody, prečo by to nemalo byť ani tých 10. V kuchyni. po škole som už v kuchyni nikdy nebola..už to bude 5 rokov. Od rána peklo, krik, chaos, od 11.tej hodiny menučka, ešte väčšie horúce peklo chaos, a potom hodina až dve upratovania. Meranie šunky, váženie zvyšných surovín, čistenie, drhnutie, ukladanie chladničiek. Celý deň pozeráš na jedlo a aj trochu väčšia ochutnávka je vlastne krádež.

Človek je unavený, doondený, vyšťavený, začne za kuchyňou pri rampe fajčiť s ďalšími, čo šli len po zemiaky, či čakať tovar, večer nájde zmysel v poháriku s partiou, lebo len tá chápe, že je to celé na houby. A to si pred praxou ani nefajčila a ani nepila. Ďakujem pekne. Nikdy sa nebral ohľad na to, že tam nie som ako poskok. Ak sa chceš niečo naučiť, určite nie na mieste, kde sa stále varí to isté. Po mesiaci nevieš nič nové, len si zvykneš na to, že je to to isté a len pozeráš na hodinky, kedy bude koniec. Keby som sa dostala za mesiac niekde inde, tak je to možno iné. Viem porovnať a možno sa aj viac naučím a pochopím,” povedala M.M.

Prirodzený kolobeh vzdelávania a práce…

(dnes už neznámy zamestnanec)

Najhoršie je, ak študenta ako otroka vnímajú ostatní zamestnanci na prevádzke a tak presúvajú nechcenú prácu na učňa mučňa s odôvodnením, že to isté mali pred rokmi ako študenti oni sami. Ide tak údajne o “prirodzený kolobeh vzdelávania a práce”, s čím ani oni a ani on nič neurobí. Sen o kulinárskom umení ako z filmu a katalógov, zdobení tanierov, príprave chutných jedál a podobne môže zostať snom aj naďalej. Študent, ktorý má záujem reálne tvoriť a venovať sa gastronómii má pritom cestu cez odvahu. Upozorniť majstrov odborného výcviku a požiadať o pracovisko, v ktorom môže nájsť priestor. Každý kolektív majstrov, ktorí svoju prácu robia zodpovedne, hľadá skrytý a aj neprejavený talent. Vždy môžu zmeniť miesto pre odbornú prax na také, ktoré možno práve takéhoto študenta hľadá. No aj tu je nutné sa ozvať a riskovať, že to vôbec nedopadne tak ružovo.

5 otázok, ktoré študent na praxi chce počuť, ale bežne nepočuje:

Skúste si v úlohe študenta odpovedať napríklad sami. Pripadajú vám tieto otázky za bežné v rámci školskej praxe? Bežné žiaľ nie sú ani v rámci klasického vzťahu zamestnávateľ a zamestnanec.

  1. Máš nejaký nápad a chceš ukázať, čo v tebe je?
  2. Máš pocit, že si odstrčený neplnohodnotný člen tímu? Ako to zmeniť?
  3. Chcel by si tu niečo zmeniť?
  4. Myslíš, že máš riešenie nejakých našich nedostatkov a vieš vyplniť priestor niekde, kde je to potrebné?
  5. Chceš sa niečo naučiť, alebo niečo vedieť a ešte si sa k tomu nedostal?

Doba sa mení, odmeny alebo systém by mohli byť iné

Za posledné roky sa zmenilo mnohé. Záleží však od školy, regiónu a prostredia. Niekde je prax bezplatná aj naďalej. Montovanie kovových súčiastok síce študentovi ide od ruky, avšak opäť vykonáva prácu pre podnik, ktorý na takmer bezplatnej pracovnej sile zarába iné peniaze. Zmenila sa aj gastronómia a jej úroveň, rovnako ako podniky a pravidlá škôl. Študenti sa za posledné roky naučili len o trochu viac si otvárať ústa, keď sú nespokojní. Stále však len do tej mieri, v akej to majú povolené, alebo v akej funguje názor učiteľa a spoločné vzťahy.  Pritom nástrojom preto, aby boli učebné odbory atraktívnejšie, je zatraktívniť odmeňovanie. Pripraviť študentov na prácu nie je vôbec komplikované ak sa pripravujú aj na odmeňovanie.

Chýba systém, benefity a motivácia

Systém benefitov, zamestnaneckých výhod a zliav, ktoré by sa vzťahovali aj na študentov poznajú mnohí len v rámci výhodnejšieho stravovania. Aj to je však vzácne. Netýkajú sa ich však podnikové predajne v rámci výrobných podnikov a ďalšie nástroje motivácie. Netýka sa ich zamestnanecká doprava, alebo len nie sú súčasťou tímu do takej miery, aby sa ich týkali výhody verejných prísľubov. Nájdenie cesty, ako zatraktívniť prax a zlepšiť odmeňovanie znamená zaujímavým spôsobom docieliť záujem u 15 ročných študentov venovať sa praxi viac ako bolo dosiaľ bežné. Motivovaný presne tým, čím bude motivovaný v reálnom živote – platom a odmenou. To, čo sa deje na praxi, sa totiž odmenami nazvať naozaj nedá.

Niektorí si na danom pracovisku nájdu platenú brigádu popri neplatenej praxi. Iní na bezcielnej práci v rámci praxe pochopia, že chcú robiť niečo iné. Často nie je riešené aspoň obmieňanie študentov, aby nestvrdli pri pár receptoch denne, alebo na 8 mesiacov pri škrabaní zemiakov a umývaní kuchyne.

Chýbajú odborníci, ktorí by sa individuálne alebo celoplošne venovali zatraktívneniu odbornej praxe. Sponzori v školstve,  investície finančné, aj investície do vzdelávania, chýbajú čo i len najlacnejšie prvky, pre ktoré študent získa vzťah k podniku. Avšak problémom v základe je, že pre väčšinu podnikov neexistuje záujem čokoľvek podobné vybudovať už pre svojich vlastných zamestnancov.

// článok môžeme priebežne dopĺňať o ďalšie zistené údaje a odmeny. Opakovane v priebehu prípravy článku sa od rôznych zdrojov dozvedáme viac o súčasnej realite na odbornej praxi. Vzhľadom na početnosť dní, ktoré žiaka zapájajú do praxe a náplň práce, dochádzanie, spotreba jedla a podobne, pokladáme za vhodné venovať sa spôsobu, akým sú študenti odmeňovaný za prácu často rovnakej hodnoty, ako je hodnota reálneho zamestnanca.

// článok nepopiera význam praxe. Reaguje skôr na jej dĺžku a náročnosť. Študenti sú uvedení do praxe ako do povinnej súčasti štúdia. Najmä ak netušia nič o reálnej cene práce, ktorú robia – hoci vždy budú existovať dva uhly pohľadu.

Pripravujú Tomáš, FM, SK, MM, MK, RK, MR a ďalší.

Odmena za odbornú prax na školách: aj otrocká práca, aj žiadna pláca
5 (100%) 2 hlas[ov]
Pod autorom ZN.SK vychádzajú články externých redaktorov a články viacerých autorov súčasne. Neraz vám tak prinášame rozsiahlu tému, alebo článok neobvyklý voči ostatnej našej tvorbe.
Viac:
Moleskine DC comics
Moleskine zápisníky, vec túžby po kvalite a životného štýlu

Plastové fľače a zálohovanie fliaľ
Zálohovanie plastových fliaš ako riešenie: Škandinávia tak funguje

Čiara DVD film
Slovenský film Čiara ako darček na Vianoce, vychádza na DVD

Zavrieť