Keď nacistická armáda v rokoch 1944 a 1945 postupne strácala územie naprieč Európou, front sa približoval aj ku koncentračným, pracovným a vyhladzovacím táborom. Ich oslobodenie však často nevyzeralo tak, že vojaci otvorili bránu a za ňou našli desaťtisíce väzňov. SS sa snažila tábory vyprázdňovať, väzňov presúvať hlbšie na územie ovládané Nemeckom a zahladzovať stopy zločinov. Jedným z dôvodov bolo zabrániť tomu, aby sa väzni dostali živí do rúk Spojencov, ďalším dôvodom snaha naďalej využívať ich nútenú prácu.
Spočiatku prebiehali evakuácie aj vlakmi, nákladnými vozmi, či loďami, no v posledných mesiacoch vojny sa desaťtisíce ľudí vydávali pešo na takzvané pochody smrti. Bez dostatku jedla, vody či zimného oblečenia. Tých, ktorí nevládali pokračovať, stráže často zastrelili. Preto niektoré veľké tábory pri príchode osloboditeľov zostali takmer prázdne, zatiaľ čo iné boli preplnené ľuďmi privezenými z táborov ležiacich bližšie k frontu.
Prvé oslobodenia prišli už v lete 1944
Majdanek – Lublin, dnešné Poľsko: 22.–24. júl 1944
Tábor KL Lublin, známejší ako Majdanek, začali Nemci budovať v októbri 1941. Celý plánovaný areál zaberal približne 270 hektárov, samotná väzenská časť asi 30,6 hektára. Majdankom prešlo približne 130 000 väzňov a podľa dnešných výskumov tam zahynulo približne 80 000 ľudí. SS tábor definitívne opustila 22. júla 1944 a približne 800 práceschopných väzňov odviedla.
Prvé sovietske jednotky sa dostali k Majdanku v noci z 22. na 23. júla; poľské múzeum uvádza vstup Červenej armády na areál 24. júla. Rozdiel v dátumoch preto súvisí najmä s tým, čo sa pokladá za okamih oslobodenia. V tábore zostalo len niekoľko stoviek väzňov. Mimoriadne dôležité bolo, že Nemci nestihli zničiť veľkú časť zariadení vrátane plynových komôr. Majdanek sa tak stal prvým veľkým nacistickým táborom, ktorý Spojenci našli do značnej miery zachovaný. Dnes je na mieste Štátne múzeum na Majdanku s pôvodnými barakmi, krematóriom, plynovými komorami a ďalšími časťami areálu. (info aj na: majdanek.eu)
Sobibór – dnešné Poľsko: tábor, kde už vlastne nebolo čo „oslobodiť“
Výstavba sa začala na jar 1942, systematické vraždenie v máji 1942 a postupne areál dosiahol približne 60 hektárov. Podľa dnešného Múzea a pamätníka Sobibór tu bolo zavraždených približne 180 000 ľudí, prevažne Židov.
Dňa 14. októbra 1943 vypuklo povstanie väzňov a hromadný útek. Nacisti potom začali tábor likvidovať, budovy rozobrali, terén zaorali a vysádzali na ňom stromy. Keď sa v lete 1944 oblasť dostala pod kontrolu Červenej armády a poľských jednotiek, fungujúci vyhladzovací tábor už neexistoval a neboli tam tisíce väzňov čakajúcich na oslobodenie. Dnes sa na mieste nachádza Múzeum a pamätník v Sobibóre, ktoré pracuje aj s archeologicky odkrytými základmi plynových komôr a ďalšími fyzickými stopami tábora. (Pozrite tiež: sobibor-memorial.eu)
Tábor sa spomína neraz aj v súvislosti so slovenskými Židmi. Prichádzali sem transporty počas jari 1942 práve zo Slovenska. Skončili tu životy mnohých rodín, osobností, ľudí bežných povolaní, starcov a detí. Jednou z detských obetí bola aj Kitty Weichherz, ktorá je jednou z postáv knihy Deti vojny-povojny: Vierka.
Kauen – Kaunas, Litva: 1. august 1944, ale väzni už boli preč
Menej známy je tábor Kauen, nemecký názov pre Kaunas. Židovské geto v Kaunase vzniklo v roku 1941 a v septembri 1943 ho SS zmenila na koncentračný tábor. Na začiatku júla 1944, keď sa približoval front, Nemci tábor likvidovali. Od 8. júla 1944 deportovali približne 6 000 zostávajúcich Židov. Ženy najmä do Stutthofu, mužov do táborového systému Dachau. Červená armáda obsadila Kaunas 1. augusta 1944. V samotnom tábore preto nedošlo ku klasickému oslobodeniu väzňov; približne 500 Židov prežilo v lesoch alebo úkrytoch. Areál bývalého geta v štvrti Vilijampolė je dnes súčasťou mesta. S jeho dejinami úzko súvisí Deviata pevnosť v Kaunase, ktorá však nebola totožná s táborom Kauen, ale bola samostatným miestom masových popráv. Dnes je z nej veľké múzeum a pamätník; nacisti tam zavraždili približne 50 000 ľudí, z toho okolo 30 000 Židov. (Pozrite tiež: 9fortomuziejus.lt)
Auschwitz, Gross-Rosen a Stutthof: tri veľmi rozdielne konce
Auschwitz-Birkenau – 27. január 1945
Auschwitz začal fungovať v roku 1940; prvý veľký transport 728 poľských politických väzňov prišiel 14. júna. Neskôr vzniklo Auschwitz II-Birkenau a rozsiahla sieť pobočných táborov. Nemci sem deportovali najmenej 1,3 milióna ľudí, z ktorých približne 1,1 milióna zavraždili. Dnešný pamätník Auschwitz I a Auschwitz II-Birkenau zaberá približne 191 hektárov. Od 17. januára 1945 SS vyhnala približne 58 000 väzňov smerom na západ. Keď 27. januára 1945 prišla 60. armáda 1. ukrajinského frontu, našla približne 7 000 väzňov, prevažne chorých a úplne vyčerpaných. Nemci pred ústupom vyhodili do vzduchu časť plynových komôr a krematórií. Dnes je Auschwitz-Birkenau múzeom, pamätníkom a lokalitou svetového dedičstva UNESCO. (Pozrite tiež: auschwitz.org)
Gross-Rosen – 13. február 1945
Gross-Rosen v dnešnej poľskej Rogoźnici vznikol v auguste 1940 ako pobočka Sachsenhausenu pri žulovom lome; od mája 1941 bol samostatným koncentračným táborom. Postupne vznikla sieť približne 100 pobočných táborov. Systémom Gross-Rosen prešlo približne 125 000 ľudí a odhadovaný počet obetí je okolo 40 000. V januári a februári 1945 prebiehali rozsiahle evakuácie. Keď sovietska armáda 13. februára 1945 prišla do hlavného tábora, väčšina väzňov už bola odvezená či vyhnaná na západ. Dnes tu funguje Múzeum Gross-Rosen na ploche vyše 44 hektárov. Zachovala sa vstupná brána, časti základov barakov, krematória, plotov, popravisko a predovšetkým bývalý žulový lom. (pozrite tiež: Gross-Rosen)
Stutthof – 9. máj 1945
Stutthof pri dnešnom poľskom Sztutowe patrí medzi menej spomínané, no veľmi významné tábory. Prví väzni sem prišli už 2. septembra 1939, teda deň po napadnutí Poľska. Z pôvodného približne 12-hektárového zariadenia sa do konca roku 1944 rozrástol na približne 120 hektárov. Väznených tu bolo asi 110 000 ľudí a približne 65 000 zahynulo. V januári 1945 vyhnali nacisti približne 30 000 väzňov na jeden z najväčších pochodov smrti, ďalších viac ako 9 000 evakuovali v apríli po mori. Keď 9. mája 1945 do Stutthofu vstúpila 48. armáda 3. bieloruského frontu, našla už iba približne 150 väzňov. Dnes je zachovaná časť areálu súčasťou Múzea Stutthof. (stutthof.org)
Nemecko: niekde desaťtisíce preživších, inde už prázdny tábor
Bergen-Belsen – 15. apríl 1945
Bergen-Belsen mal nezvyčajný vývoj. Od roku 1941 bol v oblasti veľký zajatecký tábor pre sovietskych vojnových zajatcov a od apríla 1943 tu SS prevádzkovala koncentračný tábor. Celkovo ním prešlo približne 120 000 ľudí a viac ako 52 000 väzňov zahynulo. Briti ho oslobodili 15. apríla 1945 a našli asi 53 000 živých väzňov, ale zároveň viac než 10 000 nepochovaných tiel. Epidémie a hlad pokračovali v zabíjaní aj po oslobodení. Briti preto pôvodné drevené baraky neskôr spálili. Na mieste dnes stoja masové hroby, pamätníky a Dokumentačné centrum; z pôvodných stavieb zostalo len málo. (Pozrite tiež: Gedenkstätte Bergen-Belsen)
Dachau – 29. apríl 1945
Dachau vznikol už 22. marca 1933, iba niekoľko týždňov po Hitlerovom nástupe k moci. Stal sa vzorom pre ďalší systém koncentračných táborov a výcvikovým miestom personálu SS. Hlavný tábor a jeho zázemie boli súčasťou komplexu s rozlohou približne 203 hektárov. Dachau a jeho pobočkami prešlo viac než 200 000 ľudí a najmenej 41 500 zahynulo. Americká armáda tábor oslobodila 29. apríla 1945. Ešte krátko predtým SS poslala najmenej 25 000 väzňov na evakuačné transporty a pochody smrti. Dnes sa na mieste nachádza Pamätník koncentračného tábora Dachau, otvorený v roku 1965. (KZ Gedenkstätte Dachau, alebo starší článok DACHAU)
Ravensbrück – 30. apríl 1945
Ravensbrück vznikol v roku 1939 a bol najväčším nacistickým koncentračným táborom určeným predovšetkým pre ženy. V jeho systéme bolo registrovaných približne 120 000 žien a detí, 20 000 mužov a približne 1 200 dievčat väznených v neďalekom Uckermarku. Koncom apríla 1945 vyhnala SS približne 20 000 žien a väčšinu mužov na pochod smrti. 30. apríla 1945 dorazili do hlavného tábora sovietske jednotky a našli približne 3 000 prevažne chorých väzňov. Dnes je rozsiahly areál pri jazere Schwedtsee pamätníkom a múzeom Ravensbrück. (Pozrite tiež: Ravensbrück SBG)
Neuengamme – 4. máj 1945: osloboditelia našli prázdny tábor
Neuengamme pri Hamburgu vzniklo v decembri 1938 a postupne sa stalo centrom siete viac ako 80 pobočných táborov. Presný počet obetí nie je možné úplne určiť; dnešný pamätník eviduje najmenej 42 900 mŕtvych. Tento tábor ukazuje absurditu slova „oslobodenie“ ešte výraznejšie. SS od 19. apríla väzňov evakuovala a poslední odišli 30. apríla. Keď britská armáda dorazila 4. mája 1945, tábor bol prakticky prázdny. Tisíce jeho bývalých väzňov medzitým zahynuli počas evakuácie, vrátane katastrofy lodí Cap Arcona a Thielbek v Lübeckom zálive 3. mája. Dnešný pamätník Neuengamme má 57 hektárov, zahŕňa takmer celý historický areál a 17 pôvodných budov. (Pozrite tiež: KZ-Gedenkstätte Neuengamme)
