Zemiaky sa nám zdajú ako surovina známa od nepamäti. Chudobný ľud akoby mal zemiaky vždy po ruke a mohol si ich pestovať. No po pravde do Rakúsko-Uhorska dorazili len v 18. storočí a ani v 19. storočí o nich stále nevedeli všetci na celej ploche súčasného Slovenska. Zemiaky však sami o sebe po prvý krát dorazili do Európy v roku 1586 s loďami z Kolumbie, v Južnej Amerike.
Prvé pestovanie bolo v prímorských oblastiach a v Španielsku. No ich pôvod je viac než pravdepodobný v oblasti pôvodnej ríše Inkov v Andách, čiže v západnej časti južnej Ameriky. Inkovia sú na zemiaky hrdí, majú dokonca niekoľko viacero druhov zemiakov, farebných a aj chuťových odrôd. Samotní Inkovia boli autormi vyšľachtených niekoľkých druhov a ďalšie sa objavili po ich presadení v Európe.
Indiánska plodina
V americkej domovine pripravovali pre nás zložitý proces fermentácie a sušenia na slnku aj s inými bylinami. Používali aj opekanie na ohni, alebo varenie rozvarených zemiakov do jedál podobných na kaše. Surové totiž spôsobujú veľké zdravotné ťažkosti. Indiánsku kuchyňu tiež tvorili rajčiny, papriky, ale tiež fazuľa, alebo kukurica. Zaujímavosťou je aj fakt, že zemiaky sa pestovali na políčkach bez akéhokoľvek oplotenia. Indiáni oplotenie nikdy nepotrebovali a ani nepoznali. Španielski dobyvatelia do krajiny priniesli aj prasatá, zámerne ich vypustili do lesov, aby sa rozmnožili a mohli ich loviť tí, čo prídu po nich. Prasatá začali vo veľkom vyžierať nechránené políčka Indiánov, ničiť zemiakovú úrodu a keď Indiánov nevyzabíjali choroby Európanov, či vyvražďovanie, pomohol tomu aj následný hlad.
Zemiaky v Európe
Najskôr zemiaky doviezli ako špeciálnu plodinu. Pestované boli aj kvôli kvetu a neobyčajnej zvláštnej rastline. Pôvodne sa dokonca konzumovali surové. Ľudia však nevedeli, že konzumáciou surových zemiakov do seba dostávajú aj vážne smrteľný toxín. Už 15 surových zemiakov totiž môže byť smrteľných, no našťastie nikomu nenapadne pre ich nie príliš vábnu chuť také množstvo aj naozaj skonzumovať. Jedným z prvých, ak nie celkom prvý dovozca zemiakov, mal byť slávny pirát pôsobiaci v karibskej oblasti v službách britskej koruny, Francis Drake. Sir Walter Raleigh časť zemiakov venoval kráľovskej rodine, ktorej kuchári však nepoužili zemiaky, ale zelené rastliny. Omylom. Spôsobili tak otravu, ako aj prísny zákaz na niekoľko desaťročí v kráľovskom sídle a aj na širšom území.
Zemiaky proti hladomoru
Zemiaky sa dostali do Európy v hodine dvanástej. Ľudí bolo mnoho, v mnohých krajinách bol hlad. Choroby, chudoba. Obilie, ako hlavná plodina, ktorá mala nakŕmiť ľud, nestačila. Keď sa podarilo z Ameriky priviesť kukuricu a zemiaky, stali sa rýchlo populárnymi plodinami. Zemiaky sa presadzovali medzi zemepánmi. Videli v nich riešenie na obohatenie panstva, aj záchranu poddaného ľudu. Mali čo pestovať a čo jesť. Začala rýchlo vznikať pestrá škála rôznych pokrmov. Varené a pečené zemiaky sa následne stali dôležitou súčasťou jedál a aj našej gastronómie. Dokonca aj národné jedlo halušky sa vyrábajú buď len z múky, alebo najčastejšie aj zo zemiakov.
Riešením hladomoru sa zemiaky stali najmä v Írsku, kde boli záchranou tisíckam až miliónu obyvateľov. Rok 1840 je historicky známy ako rok katastrofickej úrody. Aj pár rokov potom sa neurodila veľká úroda pre vyčíňanie hubového ochorenia Phytopthora infestans. Zemiakmi sa nekŕmili len ľudia, ale aj dobytok a ošípané. Varené zemiaky sa sypali aj hydine. Menej potravy pre rozšírenú populáciu domácich zvierat znamenalo jej úbytok. Menej vajec, menej mäsa, menej mláďat, menej najedeného obyvateľstva, viac hladu a smutných osudov. Práve tu môžeme badať jeden z dôvodov masovej emigrácie Írov d Spojených štátov.
TIP: Zaujímavosťou je, že hranolky vznikli v Belgicku. Sú tam národným jedlom, hoci nepatria ani medzi zdravé a ani medzi odporúčané jedlá odborníkmi na výživu.
