Leviathanochelys aenigmatica je dosiaľ najväčším druhom korytnačky, ktorá kedy obývala európsky kontinent, dosiahla veľkosť bežného auta. V jeseni minulého roku (2022) bola jedna z posledných skamenelín tohto druhu objavená v Španielsku s dĺžkou neuveriteľných necelých štyroch metrov. Nález prispel medzi fragmenty iných nálezov rovnakého druhu. Súčasné morské korytnačky pritom dosahujú zhruba len metrovú veľkosť, v prípade veľkej karety obrovskej až 1,5 metra. No ani tie nie sú rodovo veľmi vzdialené od spomínanej gigantickej korytnačky.
foto: Ilustračná fotografia karety
V oblasti južných Pyrenejí v blízkosti dedín Pera-Rua a Valldarques bola v roku 2016 objavená lokalita, ktorá mohla byť v období neskorej kriedy hniezdiskom, alebo útočiskom niekoľkých živočíšnych druhov. Alebo ich prírodné podmienky na tomto mieste uväznili a pre ich veľkosť mali sťažené možnosti úniku. Nálezisko je mimoriadne bohaté na makrofosílie ale tiež mikrofosílie, ktorých pozostatky umožňujú vedcom bližšie určovať vek vápencovej vrstvy.
Korytnačka, ktorá žila v období pred zhruba 83 miliónmi rokov, po sebe zanechala len necelé skameneliny, ktoré umožnili paleontológom skúmať pravdepodobný vzhľad. Konštrukcia panciera a panvy niesla prvky, ktoré nemal žiaden dosiaľ objavený druh korytnačiek. Je zaraďovaná ako základný člen nadčeľade Chelonioidea, do ktorej zaraďujeme aj kožatky a rôzne druhy morských korytnačiek, vrátanej známeho druhu caretta caretta.
Leviathanochelys aenigmatica je svojou veľkosťou fascinujúca, no podobne na tom boli aj druhy Archelon a Protostega, ktoré sa podarilo nájsť v starých oceánoch nachádzajúcich sa dnes na pevnine v Spojených štátoch. Rekordérom je Archelon, ktorého pozostatky merali okolo 4,6 metra. Pri ich veľkosti je nepochybné, že ich metabolizmus a spôsob života bol veľmi podobný na ten ako pri súčasných korytnačkách. Predpokladá sa, že sa so všetkými troma druhmi spájala dlhovekosť presahujúca sto rokov.
Presné vedomosti o tom, aké veľké sa rodili mláďatá jasné nie sú. Korytnačky sú jedným z preživších dinosaurov do dnešných čias. Najmä tie suchozemské sa pritom „nikam neponáhľajú“ a neprestávajú fascinovať zoológov. Z dávnych dôb a skamenelín však poznáme aj gigantického hada a fascinujúco znejú aj informácie o nálezoch zubov megalodon. Najväčšieho žraloka dejín Zeme, ktorého jediného zvyšky nachádzame v zuboch a následných predpokladoch veľkosti.
0 komentárov