Pred 80 rokmi vyhladili Lidice (10. júna 1942) kvôli atentátu na Heydricha

Pred 80 rokmi vyhladili Lidice (10. júna 1942) kvôli atentátu na Heydricha

10. júna 2022 si pripomíname 80 výročie vyhladenia dedinky Lidice, neďaleko Prahy, ktorá sa stala terčom pomstychtivého nacistického vyšetrovania atentátu na Heydricha. Napriek tomu, že vykonávatelia útoku na najvyššie postaveného predstaviteľa nacistického režimu a armády, aký sa počas vojny vôbec podaril, Gabčík a Kubiš neboli nijako s Lidicami spojení, nacisti sa v obci mimoriadne vyriadili.

Lidice pamätník

Heydrichiáda, bezhlavé besnenie nacistov na Čechoch, predstaviteľoch odboja a na každom len trochu podozrivom, poznačila mnoho osudov. Stačilo, aby susedka udala inú susedku za úsmev nad informáciou o Heydrichovej smrti a bola zastrelená. Besné hľadanie útočníkov, ktoré nakoniec skončilo vďaka zradcovi Karlovi Čurdovi, taktiež parašutistovi, si vyžiadalo niekoľko tisíc popráv. A tiež tragédie, aké sa podarilo dôsledne zdokumentovať až po vojne.

Útok na Heydricha a náhody prepojené na Lidice

Útok na Heydricha sa odohral 27. mája 1942 v pražskej Libni na ulici Kirchmayerovej, neskôr premenovanej na Zenklova. Ten podľahol zraneniam až 4. júna 1942. Už krátko po útoku sa rozpútalo hotové šialenstvo. Na jednej strane sa Jozefovi Gabčíkovi a Janovi Kubišovi podarilo dokázať svetu, že československý odboj môže byť aktívny a odmieta sa zmieriť s okupáciou, na strane druhej si túto opovážlivosť nacistickí okupanti protektorátu Čiech a Moravy nemohli nechať páčiť a rozpútali zúrivé zatýkanie a vraždenie. V snahe dolapiť zodpovedných, vypísali odmenu 10 miliónov korún, na ktorú zareagoval práve zradca Karel Čurda. Vďaka nemu bola odhalená skrýš v kostole Cyrila a Metoda v Prahe, v ktorého krypte sa ukrývali aj ďalší parašutisti čakajúci na príležitosť uniknúť z okupovanej a stráženej Prahy. 18.júna 1942 došlo k ich prepadu, kde len niekoľko mužov dokázalo brániť kostol počas šiestich hodín bojov. Nikto z parašutistov neprežil. Tí poslední namierili zbrane voči sebe.

O niečo skôr, 10. júna 1942 sa však v stredočeskej dedinke Lidice odohrala jedna z najväčších tragédií II. svetovej vojny. Svoj podiel na tragédii mal Heydrichov zástupca Karl Hermann Frank, ktorý sa pravdepodobne túžil zapáčiť a získať si dôveru Hitlera. Prepojenie odbojárov na Lidice, o ktorom malo byť gestapo informované, sa nakoniec potvrdilo ako nepravdivé a predsa Frank požadoval definitívne riešenie Lidíc. Nechcel si zrejme narušiť reputáciu. Najmä ak mal byť možnou plnohodnotnou náhradou za mimoriadne krutého Heydricha. Príslušníci Wehrmachtu a gestapa sa do obce dostavili večer 9. júna, obkľúčili ju a miestni boli nútení odovzdať všetky cennosti, kone a hodnotný majetok. Muži nad 15 rokov boli odvedení do jednej budovy. ženy a deti boli odvezení autobusmi do koncentračných táborov, mužov po ich odchode postupne postrieľali. Domy a hospodárske budovy poliali benzínom a zapálili.

Ukážka moci nacistického režimu, ktorú si režim vychutnával

Celkovo zastrelili priamo v Lidiciach 173 mužov, ktorých musela pochovávať privezená skupina židovských väzňov. 16. júna popravili ďalších mužov, ale aj ženy, ktoré sa spájali s rodinami Horákových a Stříbrných. Dôvodom oneskorenia boli vypočúvania, keďže mali mať prepojenie na odboj. 81 detí neputovalo na “ponemčenie” ale do vyhladzovacieho tábora Chelmno v Poľsku. Nacisti a najmä Frank túžil ukázať celému českému národu moc, no najmä sa pravdepodobne túžil predviesť pred Berlínom. Lidice boli zrovnané so zemou. Nasadená ťažká technika vynaložila nasadenie, aké by sa skôr uplatnilo na inom mieste. Detonácie zrušili posledné známky zástavby. Múry a konštrukcie zasypali a na celom mieste nemala existovať žiadna zmienka o Lidiciach. To platilo aj pre mapy a úradné záznamy. Lidice už nikdy nemali existovať.

Počas vyčíňania nacistického vojska vznikal dokumentárny film. Aj ten mal byť oslavou moci, no nakoniec poslúžil ako dôkazový materiál, dokument č. 379 pri súdnych procesoch v Norimbergu po vojne v roku 1945. Neušetrili ani miestny kostol, farára a ani pochovaných na miestnom cintoríne. Celú udalosť zachytil aj historický film Lidice (2011) podľa námetu Zdeňka Mahlera v réžii Petra Nikolaeva. V hlavných úlohách sa predstavili známe mená ako Karel Roden, Zuzana Fialová, Roman Luknár, Zuzana Bydžovská, Václav Jiráčekk a ďalší. Dnes si Lidice pripomína pamätník.

Ležáky boli ďalšou vyhladenou obcou 24. júna 1942

Malo ísť o výstrahu, akt ukážky moci, ktorý sa týkal aj dedinky Ležáky. V jej blízkosti sa nachádzal lom, v ktorom sa ukrývala vysielačka skupiny Silver A komunikujúca s Londýnom a spolupracujúca s parašutistami. 24. júna 1942 nemecké vojsko obkľúčilo obec, 47 obyvateľov odviezlo, dospelých postrieľalo a deti odovzdali úradom. Ležáky ľahli popolom a boli zrovnané so zemou. Dnes sa v nich nachádza pripomienka obrysov pôvodných domov a pietne miesto. Osud Ležákov si pripomína jedna z ulíc v súčasných Lidiciach. Rovnako sú ďalšie ulice pomenované podľa rodín zasiahnutých mučením a popravami, či podľa miestneho starostu Františka Hejmy.

Plán nacistov sa nepodaril

Veľkolepý okázalý plán nacistov vyhladiť Lidice z mapy a z povedomia ľudí sa nepodaril. Je veľkou iróniou voči tejto vízii a odplatou bežných ľudí nie len v Čechách, že Lidice prežili. Po vojne sa do Čiech vrátilo 143 lidických žien a po rokoch pátrania aj 17 detí. V roku 1947 boli postavené základy nových Lidíc neďaleko tých pôvodných. Okrem toho sa na rôznych miestach sveta objavil na mapách názov Lidice, a narodilo niekoľko detí s takýmto menom. Lidice nájdeme v Brazílií, ale tiež Lidickú ulicu v nemeckom Lipsku. Pietne miesto a pamätník sú prístupné z viacerých smerov, najmä z cesty I. triedy 61 v smere od Buštěhradu, známej lokality využívanej napríklad na parkovanie neďaleko letiska pražskej Ruzyně.

Odkazy:


Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.