Totalitné časy, v ktorých sa len ťažko dalo hovoriť o slobodách vo viacerých jej podobách, bola západná, alebo povedzme nemecká, škandinávska a hlavne americká hudba označená mnohými negatívami. Stačilo, aby to vyhlásili politici a úrady a platilo to pre celú krajinu. Nežiaduca, až zakázaná hudba sa tak do krajiny v totalite nemohla dostať jednoducho.
Ak sa aj stalo, v určitých obdobiach nebolo možné zaistiť ich šírenie a kopírovanie tak, ako dnes. Dnes si dokážeme stiahnuť z internetu čokoľvek v dátovej podobe a urobiť si nekonečno kópií. V dobách vynilových platní sa nedalo doma vyrobiť novú platňu a kópiu z originálu tak ľahko.
Underground v utajení
Hudobná scéna v úplnom utajení pred úradmi je dosť zvláštna, až smutná predstava. Kým dnes sa v tajných podzemných skladoch skrývajú utečenci, díleri a narkomani, v minulosti sa v nich skrývali aj tí, čo sa chceli baviť a tancovať na zahraničnú hudbu. To, že bola lepšia, rytmická a pre socialistické krajiny skrátka nadčasová poprie len protiamericky orientovaní čitateľ. Nadčasová bola. Aj to je dôvod, prečo sa mnohé skladby hrajú dodnes a stále prerábajú. Tajné tanečné kluby mali svojich členov prísne vyberaných a ak niekto rozprával, bolo to z pomsty, či nasadenia agenta. Postihy sa potom niesli s človekom ešte dlho rokov.
Systém kopírovania na rontgenových snímkach
Ťažko povedať, kto prišiel s tým nápadom a ako mu to zišlo na um. V Sovietskom zväze sa našiel neobyčajný talent, ktorý si všimol podobné vlastnosti pôvodných tvrdých röntgenových snímkov s povrchom vinylovej platne. To, na čo prišiel, si nepatentoval a ani sa tým nechválil. Navrhol dômyselný systém kopírovania drážok a priehlbín na platni zároveň na röntgenovej snímke. Nevedno ako dlho trvalo tajnej polícií, než si všimla zvýšený záujem o röntgenovanie zlomenín, záujem o staré snímky a kšeftovanie s nimi priamo v nemocniciach. Isté je, že na gramofónoch sa istý čas v Sovietskom zväze krútili snímky zlomenín a nám stačí dúfať, že tento istý čas zostane minulosťou.
