Kostol sv. Jakuba, bazilika minor v Levoči: história, význam a jeho poklady

Kostol sv. Jakuba, bazilika minor v Levoči: história, význam a jeho poklady

Chrám svätého Jakuba v Levoči, od roku 2015 vyhlásený za baziliku minor samotným pápežom Františkom, je jednou z najznámejších stavieb mesta Levoča a najväčších gotických chrámov na Slovensku. Hoci pod jeho názvom ho nebude poznať toľko Slovákov, poklad nesmiernej hodnoty, ktorý sa ukrýva vo vnútri, už pozná celý národ. Chrám, ktorý funguje nepretržite už 7 storočí, v sebe ukrýva viacero zaujímavých klenotov z ktorých ten najzásadnejší je nepochybne gotický oltár Majstra Pavla z Levoče.

Levoča, Kostol Sv. Jakuba

Náš najznámejší stredoveký majster dreva mohol zostať navždy zabudnutý, avšak zachovali sa nám dokumenty spájajúce majstra Pavla s jeho dielom. Mimo jeho diela sú to aj zlatnícke práce barokového zlatníka Jána Szilassyho. Celkovo gotické krídlové oltáre, alebo vzácny mobiliár sú stále len zlomkom cenností nie iba umeleckej hodnoty.

Kostol sv. Jakuba

Zasvätenie kostola sa viaže ku dňu 25. júla, kedy sa slávi deň sv. Jakuba, patróna bojovníkov, pútnikov aj robotníkov. Práve v tento deň sa v Levoči, ako slobodnom meste, konal výročný jarmok. Bola to udalosť pre široký kraj. Najmä Levoča bola v minulosti prosperujúcim mestom, ležiacim na strategicky významných obchodných cestách, najmä tej vedúcej k Baltskému moru. Chrám je výnimočný svojou zachovanosťou, hoci poškodil ho požiar v roku 1550, kedy oheň zničil väčšinu mesta. Požiar mu však neuštedril vážne rany, z ktorých by sa spamätávali dnes hodnotné diela. V súčasnosti má šťastie, že si jeho hodnotu kultúrnu ako aj historickú uvedomujú zodpovední za technický stav budovy. Posledná z rekonštrukcií prebiehala len pred pár rokmi v rámci exteriérovej časti, zároveň s rekonštrukciou samotného barokového dreveného oltára Majstra Pavla.

Chrám sv. Jakuba je trojloďová stavba, pre stredovek typicky orientovaná na východ-západ. Hlavná loď je vyvýšená. Lode sú navzájom priestorom oddelené dvoma radmi po šesť pilierov. Neogotická osemuholníková veža s ihlanovou strechou pochádza z výraznej prestavby v 19. storočí. Nebyť košického Dómu svätej Alžbety, chrám v Levoči by sa pýšil najvyššou vnútornou loďou v krajine. Jedno prvenstvo však určite má. Je najvyššou sakrálnou stavbou na celom Spiši.Bazilika, tiež nesúca funkciu farského kostola, je napriek nepretržitej prevádzke je so svojim vnútorným vybavením národnou kultúrnou pamiatkou už od roku 1965 a od roku 2009 je ako súčasť historického mesta Levoča aj na zozname Svetového dedičstva UNESCO.

História chrámu Sv. Jakuba

Levoču spomína listina kráľa Bela IV. z roku 1263. Už v 13. storočí existujú zmienky o troch kostoloch, o prosperujúcom obchodnom meste s právom skladu. Ani jeden z troch kostolov sa nezachoval, no existujú poznatky o tom, že niektoré diely z nich boli presunuté do novšieho kostola Sv. Jakuba. Výber tohto svätca vychádzal zo svätojakubského kultu a uctievania tohto svätca už pred výstavbou kostola.Kostol postavili na základoch neznámej staršej sakrálnej stavby z roku 1280. Zrejme staviteľom vyhovovala poloha a zástavba okolo staršej stavby, keď tieto predpoklady využili pre stavbu novú. Stavba prebiehala počas celého 14. storočia. Približne do roku 1390 bola k hlavnej stavbe dobudovaná kaplnka Sv. Juraja bohatého mešťana z Košíc, Juraja Ulenbacha. Historické záznamy považujú rok 1400 za rok dokončenia stavby, čím sa nepočítajú drobné dostavby a rekonštrukcie.

Pôvodne mal chrám 5 vstupov. Dnes poznáme len tri, keďže došlo k zamurovaniu dvoch menších z nich v priebehu storočí. Na chráme totiž dodnes vidieť viacero prístavieb a snáh o zdokonaľovanie. Najvýraznejšie sa interiér zveľaďoval v období 15. a 16. storočia, kedy aj samotné mesto viac prosperovalo vďaka obchodu.Dôležitou ale tiež kultúrne významnou stavbou bola chrámová knižnica Bibliotheca Leutschoviensis, vybudovaná na podnet a za podpory významného farára Jána Henckela (1481-1544).Bočné oltári rôznych autorov reprezentujú rôzne umelecké slohy. Najmä gotický, renesančný a barokový.Oltár svätej Alžbety by mal byť dielom levočského Majstra Mikuláša. Oltár svätej Kataríny Alexandrijskej dielom levočského majstra Jána z roku 1469. O oltári s názvom VirDolorum sa predpokladá, že bol chrámu venovaný ako dar od kráľa Mateja Korvína pri jeho návšteve mesta v roku 1474.

Odkaz Majstra Pavla z Levoče

Keď sa po roku 1500 v Levoči usadil Majster Pavol, rezbár s výnimočným talentom, zrejme sa tak stalo na podnet objednávateľov z radov cirkvi, alebo pre dostatok príležitostí na uplatnenie svojej zručnosti. Levočská radnica si u neho objednala výrobu hlavného oltára chrámu, ktorý vyhotovil medzi rokmi 1508 až 1517. Je vysoký 18,62 metrov, vyhotovený je z lipového dreva a svojimi rozmermi sa radí medzi najväčšie na svete. V priebehu nasledujúcich rokov postupne vytvoril aj ďalšie sochy z dreva. Tie najznámejšie, na ktoré vás upozornia sprievodcovia v chráme sú najmä socha svätého Jána Almužníka, sv. Leonarda na oltári Sv. Mikuláša, alebo niekoľko súsoší. Pre mnohých Slovákov, ktorí nepoznajú dielo Majstra Pavla však bude najznámejším dielom socha Madony, ktorú sme mali celé roky na bankovke 100 SKK. Významných diel, ktoré sa pripisujú Majstrovi Pavlovi, však bolo viac priamo v kostole, alebo aj v rámci diel vystavených v blízkom múzeu Majstra Pavla. Býval a tvoril len niekoľko desiatok metrov od chrámu na mieste, ktoré dnes privíta svojich návštevníkov zaujímajúcich sa o jeho život, aj tvorbu.

Jeho autorstvo sa pripisuje aj k Oltáru štyroch svätých Jánov, Oltáru svätej Anny či k ďalším dielam v chráme.

Od reformácie po súčasnosť

V 16. storočí sa prejavuje reformácia. Reformovaná cirkev získavala na popularite aj vplyvom nemeckého obyvateľstva. Už v roku 1544 môžeme hovoriť o prevahe podporovateľov reformovanej cirkvi, najmä pre vedenie mesta a šľachtu, čo diktovalo vieru aj ostatným. Na 130 rokov sa stal kostol sv. Jakuba centrom miestnej luteránskej viery. Bolo zvykom, že reformovaná cirkev neprijímala prezdobenosť a aj ich kostoly boli známe skôr skromným, alebo dokonca žiadnym zdobením. Počas ich éry však nezanikli nástenné maľby, ani súsošia, bohaté oltáre, či nič z interiérovej výzdoby. Azda z úcty k predošlým majstrom a chrámu ako takému. V roku 1674 sa vrátil späť katolíkom, no už v roku 1706 ho na štyri roky využívali striedavo aj evanjelici. Od roku 1710 už však bol opäť len katolíckym kostolom. Od 18. až 19. Storočia na chráme prebiehalo niekoľko prestavieb a opráv zásadne zubom času nahlodaných častí, najvýraznejšie v časti chrámovej veže. Neogotické prvky na stavbe pochádzajú z rokov 1852 až 1858 z prestavby pod vedením architekta Fridricha Mucka.

Dnes je chrám využívaný ako kostol aj naďalej. Mimo pravidelné omše a svadby, či sviatosť krstu, ktoré nemali dôvod ustať, je kostol mimoriadne lákavým cieľom turistov aj z poza hraníc Slovenska. Záujem o návštevu kostola je veľký. Prehliadka kostola upozorňuje návštevníkov na významné pamiatky sochárskeho, rezbárskeho, maliarskeho umenia aj umenia architektúry. Za povšimnutie stoja senátorské lavice, kalichy, miestna krstiteľnica aj vitráže, hoci pochádzajú len z 19. storočia

 

Kontaktné údaje:

Adresa: Rímskokatolícky farský úrad, Námestie M.Pavla 53, 054 01 Levoča
Telefón: ++421-908-489 194 informácie, ++421-53-4512347 farský úrad
Email: chramsvjakuba@gmail.com

PORIADOK STÁLYCH BOHOSLUŽIEB V BAZILIKE SV. JAKUBA
Pondelok – Piatok v letnej sezóne 06.00 a 19.00 h, v zimnej sezóne 06.00 a 18.00 h
Sobota 06.30 a 19.00 h
Nedeľa 08.00, 10.00 a 19.00 h

Aktuálne informácie nájdete na stránkach: http://rkc.levoca.sk/k_jakub.html

Cena vstupného počas jesene 2017: Dospelí 3 €

  • Najbližší hotel: Hotel U Leva, Námestie Majstra Pavla (pár desiatok metrov od chrámu sv. Jakuba)
  • Najbližšie zaujímavosti: stará radnica, miestne hradby, meštianske domy, informačná kancelária a najstaršia časť mesta.
Kostol sv. Jakuba, bazilika minor v Levoči: história, význam a jeho poklady
Ohodnoť tento článok
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.
Viac:
Dalibor Janda
Záhada Jandovej skladby Oheň, voda, vítr, ví – dým alebo být?

Hotel Lomnica
Hotel Lomnica v Tatranskej Lomnici zachránený a čoskoro opravený

Alzheimerova choroba
Alzheimerova choroba: príznaky, starostlivosť a liečba

Zavrieť