ZN.SK
Pamätník Ján Palach

Jan Palach nebol jediný, ani prvý. Na protest proti okupácii sa upálili aj iní

Napriek tomu, že činov ľudí, ktorí sa nedokázali zmieriť s prítomnosťou vojsk Varšavskej zmluvy na našom území, bolo viac, poznáme najmä meno. Jan Palach.

Napriek tomu, že činov ľudí, ktorí sa nedokázali zmieriť s prítomnosťou vojsk Varšavskej zmluvy na našom území, bolo viac, poznáme najmä jediné meno. Jan Palach. Národ len ťažko niesol, keď bol 6 násobne väčšou „bratskou“ armádou prinútený dať spiatočku na ceste k väčšej slobode. Dnes je už pomaly ťažko predstaviteľné, čo znamenal príchod Varšavských vojsk a ako to živo vnímali ľudia, ktorí na vlastné oči sledovali tanky ničiace cesty, strážiace mosty a hrajúce sa na pánov. Už od prvých dní okupácie sa jednotlivci rozhodli na protest obetovať vlastný život. Celkom sa zabúda na niektoré mená a nie všetky boli v Prahe. Pravdou však je, že oslavovať ich činy, alebo vyzdvihovať spoločenský význam toho, čo vykonali, boli v časoch normalizácie nežiaduce, alebo zakázané.

Pamätník Jan Palach

Fotografia: Pamätník miesta upálenia Jana Palacha v Prahe

Jozef Levák si ľahol na cestu

Jednou z prvých obetí vôbec bol Jozef Levák (1930-1968). Videl prichádzajúcu kolónu sovietskych tankov, ktorá smerovala do Zvolena. Ľahol si na cestu, ale to nijakým spôsobom nezastavilo tank a ani ľudí v ňom. Nebol pritom jedinou obeťou, aj keď v jeho prípade šlo o jasný zámer zastaviť. Jeho obeta bola známa, aj keď sa pomaly zabúdala pre udalosti prebiehajúce v nasledujúcich dňoch. Prejdených ľudí na cestách bolo viac. Je až ťažké s tak dlhým odstupom času jednoznačne vyvrátiť, či šlo o náhodné obete neústupnej okupácie prechádzajúcej s veľkou vervou celou krajinou, alebo sa niektorí z nich do cesty postavili zámerne. Pravdou zostáva, že prevažne sovietski a maďarskí vodiči boli vždy zbavení akýchkoľvek obvinení.

Smrť upálením

Jan Palach nebol jediný, kto sa upálil na protest prítomnosti Varšavských vojsk v Československu. Keďže však jeho meno využili aj umelci, vtedajšia spoločnosť si ho vzala za symbol, stal sa motívom pre čoraz viac diel, aj vyobrazení.

Ryszard Siwiec (†12. september 1968)

Celkom prvým, kto si vzal život hroznou smrťou upálením v súvislosti s vpádom vojsk varšavskej zmluvy do ČSSR, bol prekvapivo Poliak Ryszard Siwiec. Ten sa nedokázal zmieriť s tým, že Poľsko ako súčasť varšavskej zmluvy, vtrhlo do Československa. Jeho čin plánoval tak, aby ho videlo čo najviac ľudí. V septembri 1968 počas veľkých osláv dožiniek na varšavskom Štadióne desaťročia na seba vylial fľašu s horľavinou a zapálil. V bolestiach a plameňoch vykrikoval dôvody svojho konania, hoci v konečnom dôsledku si ho ani nevšímalo všetkých zhruba 100 000 návštevníkov. Našli sa pri ňom letáky, ktoré jeho čin vysvetľovali. Udalosť je zachytená aj na video, ktoré nie je vhodné pre slabšie povahy. Požiar na svojom tele ho nezabil, ale zomrel na následky ťažkých popálenín po štyroch dňoch v nemocnici.

Jeho akt a aj smrť neboli nikde uvedené. Vyšla na povrch až pár mesiacov po čine Jána Palacha. politickej moci sa to podarilo ututlať. Nie však pred vysielaním Rádia Slobodná Európa. Videozáznam má pochádzať z archívu polície, ktorá nakrúcala dianie na kultúrnom podujatí.

Jan Palach (†19. január 1969)

Český študent histórie Jan Palach mal 20 rokov. Svoj čin dôkladne pripravoval. Napísal pred ním totiž niekoľko listov, kde to, čo pripravoval, odôvodnil. Jeho smrť spôsobila viacero demonštračných aktivít a nepokojov. Na pohreb mu prišlo veľké množstvo ľudí. Filmy, ktoré boli inšpirované udalosťami a životom Jána Palacha sú televízny dvojdielny film pre HBO Horiaci ker (2013) informujúci viac o následkoch jeho činov a nový film Jan Palach (2018), ktorý je viac zameraný na život Jana Palacha pred samovraždou.

Jan Zajíc (†25. február 1969)

Zajíc nadšene vítal snahy o uvoľnenie socializmu, preto ťažko niesol okupáciu. Po Palachovom upálení bol jedným z tých, ktorí držali protestnú hladovku. V deň osláv výročia komunistického prevratu 25. februára prišiel na Václavské námestie a zhruba o 13:30 sa polial horľavinou. Pri dome číslo 39 sa zapálil, ale nedokázal horiaci prejsť až do stredu námestia, pretože zomrel veľmi rýchlo. Jeho čin musel byť ovplyvnený Palachom.

Evžen Plocek (†4. apríla 1969)

Málo známy prípad upálenia na protest proti okupačným vojskám a normalizačnej politike pochádza z českej Jihlavy. Na Veľký Piatok 4. apríla 1969 na miestnom hornom námestí posilnený alkoholom polial svoje telo práve kúpeným riedidlom a pred sídlom strany ho zapálil. Odhodil pred tým ešte letáky, v ktorých odkazoval na heslá z vtedy nedávno zrušeného časopisu Politika. Za jeho rakvou potom kráčalo až 5 000 ľudí, vrátane miestneho výboru KSČ. Po nástupe normalizácie však už ľudia zabúdali, že sa zúčastnili tohto pohrebu. Museli. Taktiež médiá o jeho čine informovali len veľmi krátko a po niekoľkých dňoch vôbec. Zmienka sa oživila až o niekoľko rokov neskôr. Jeho čin dodnes pripomína len pamätná tabuľa na námestí v Jihlave. Vyšetrovanie neskôr prinieslo niekoľko nejasností. ŠtB sa z neho pokúšalo spraviť opilca, čo sa hodilo viac, ako názor, že mal len dva rumy na povzbudenie.

Michal Lefčík (†11. apríl 1969)

Slovenský vojak Michal Lefčík, pôvodne zo Sečovskej Polianky sa upálil na protest proti okupácii ČSSR v Košiciach. Stalo sa to na Námestí osloboditeľov. Svoj názov pritom námestie získalo po sovietskych vojakoch, nie však pre súvislosti z 21. augusta 1968 ale pre ťaženie a oslobodenie od Nemcov počas II. svetovej vojny.

Video:
Skutočná nahrávka z nemocnice: Jan Palach odpovedá pred smrťou doktorke na jej otázky

Jan Palach:

Mohlo by zaujímať tiež:

Tomáš

Tomáš
Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.



Inzercia

Najčítanejšie

Inzercia

Online kníhkupectvo BUX.sk

Sleduj nás na sieťach

Nájdete nás na Facebooku aj Youtube

Zatvoriť reklamu
Zatvoriť reklamu