Či tomu veríte alebo nie, kolieskové korčule vznikli začiatkom 17. storočia, keď si muž z Holandska pripevnil drevené cievky na prúžky z dreva a tie zas nasadil na topánky. V roku 1863 vynašiel Američan kolieskové korčule s kolieskami vedľa seba a okamžite sa stali fenoménom.
História kolieskových korčúľ
Začiatok 17. storočia
Niekde sa spomína Holanďan, inde Londýnčan. Isté je, že dnes v histórii zabudnutý muž, Londýnčan či Holanďan sa rozhodol v lete korčuľovať. V Holandsku, ale aj v Londýne bolo korčuľovanie na ľade jednoduchým spôsobom, ako sa prepravovať po zamrznutých riekach a kanáloch. Lenže vynaliezavý človek sa so sezónnosťou nechcel zmieriť a tak prišiel s nápadom na korčule použiteľné mimo ľad. Ako už bolo v úvode spomenuté, zostrojil ich tak, že si na topánky pripevnil drevené laty, na ktorých mal drevené cievky. Kým niektoré zdroje uvádzajú Holanďana ako autor a praktickej pomôcky, v prípade Londýnčana malo ísť o umelca.
1760
Ak máme povedať meno najstaršieho známeho konštruktéra korčulí, bol ním v roku 1760 John Joseph Merlin z mesta Huys v Belgicku. V dospelosti pracoval v galérii a venoval sa rôznym vynálezom. Údajne však nehoda spôsobená v priestoroch galérie mohla stáť za tým, že predstal používať korčule a na čas sa na ne zabudlo.
1789
V tomto roku sa vo Francúzsku zrodil vynález Lodewijika Maximiliana Van Lede. Svoje korčule zostrojil z kovovej konštrukcie a drevených koliesok. Korčule mali vystúpenú konštrukciu do hora, ktorá sa priväzovala na nohu. Ich autor bol výstredný a vynález korčúľ len dokazoval, že to so snahou vyčnievať z davu myslí celkom vážne.
1818
V tomto roku sa konal v Berlíne balet Der Maler oder die Wintervergn Ugungen (Zimné radovánky) a kolieskové korčule sa stali akousi jeho kúzelnou vstupenkou do spoločnosti. Organizátori požadovali pri vstupe na toto podujatie korčule, ale keďže si nemohli vytvoriť ľad, tak ich nahradili kolieskové korčule.
1823
Londýnčan Robert John Tyers si vyrobil korčule, ktoré volal Rolito. Boli to korčule s piatimi kolieskami na spodku topánky. Avšak mali jedinú chybu a to, že nedokázali ísť po krivej ceste, ako dnešné korčule.
1840
V Nemecku sa v podniku Corse Halle Tavern objavili čašníčky na korčuliach. Dôvod bol jednoduchý. Podnik bol tak veľký, že bolo nutné vymyslieť časovú úsporu.
1852
Britský vynálezca J. Gidman v roku 1852 požiadal o patent na korčule s guľôčkovými ložiskami v kolieskach. Než sa vôbec dostali do výroby, poriadne zostarol. Patentové úrady však počas nasledujúcich rokov vydali ešte niekoľko patentov, ktoré zahŕňali ložiská, valcové, guľôčkové, alebo rôzne prvky technologických kombinácií ložísk a materiálov.
1863
Americký vynálezca James Plimpton prišiel nato, ako vyrobiť praktické korčule. Jeho korčule mali dva rady koliesok, jeden pár bol pod prstami a druhý pod pätou. Jeho vynález sa stal prvými korčuľami na suchu, ktoré dokázali zdolať zákrutu. Ľudia to považovali za vznik moderných korčúľ, ktoré zdolali každú zákrutu a keď ich mal človek na nohách, vedel v nich korčuľovať aj dozadu.
1876
William Bown z Birminghamu v Anglicku prišiel s patentom na brzdu, ktorá umožnila korčuliarom na dvojratových korčuliach zabrzdiť pomocou brzdy pod prsami na nohe. V predu umiestnená brzda sa dotkla zeme, len ak sa celá noha pokrčila a spodok chodidla (a teda aj kolieska) ocitli smerom dozadu. Tento typ brzdy sa na dvojradových korčulí používa dodnes, pretože je zo všetkých pokusov jediný schopný.
1905
John Jay Young z New Yorku zostrojil veľkostne nastaviteľné korčule, ktoré ste si priložili o topánku.
70. roky 20. storočia
Ďalším veľkým rozvojom nastalo, keď sa začalo korčuľovať na diskotékach. V prevádzke najmä v USA bolo približne 4000 diskoték, kde sa dalo korčuľovať a tento fenomén pretrval dodnes len v niektorých podnikoch.
1979
Bratia a hokejisti súčasne Brennan a Scott Olsonovci našli starožitné kolieskové korčule. Išlo o typ korčúľ, ktoré vynašiel James Plimpton. Korčule prerobili s pomocou moderných materiálov a vymenili staré kolieska za polyuretánové. Pripevnili ich k špeciálnym hokejovým topánkam a vzhľad doplnili pridaním gumovej špičky. Vznikli jednoradové korčule, aké sú dnes obľúbené na celom svete.
1983
Jeden z bratov, konkrétne Scott Olson založil firmu Rollerblade. Dlho bol jediným výrobcom kolieskových korčúľ. Prvé vyrábané kolieskové korčule touto spoločnosťou mali rozličné dizajnové nedostatky ako napríklad ťažké nasadzovanie na nohy, zachytávanie nečistôt, ľahké poškodenie koliesok, a pri starších verziách ani brzdy neboli veľmi účinné. Neskôr sa bratia rozhodli firmu predať a tak mali noví majitelia peniaze na vylepšenie zovňajšku korčúľ.
Medzi prvé obľúbené korčule od spoločnosti Rollerblade bol model Lighting TRS. Z dizajnu korčúľ zmizli všetky nedostatky, kolieska boli vyrábané z kvalitnejšieho materiálu, na výrobu konštrukcie sa začal používať sklolaminát, lepšie sa nasádzali na nohy a brzdy boli silnejšie.
1989
V tomto roku spoločnosť vyrobila modely Aeroblades a Macro. Išlo o prvé modely korčúľ, ktoré sa už nešnurovali, ale namiesto šnúrok sa upevňovali tromi prackami.
1990
Spoločnosť Rollerblade začala vyrábať korčule s termoplastickou živicou vystužené sklom. Tým tak znížila hmotnosť korčúľ o takmer polovicu.
1993
O tri roky neskôr spoločnosť vyvinula tzv. „techniku aktívnych bŕzd“. Išlo o brzdu, ktorá bola pripevnená za posledným kolieskom na korčuli. Keď chcel korčuliar zastaviť, musel narovnať nohu a brzda narazila na zem.
Moderná doba
V dnešnej dobe už poznáme aj trojkolieskové korčule, alebo skike kolieskové lyže. Dvojradové aj jednoradové korčule sú stále trendy.
