Bulharsko je krajinou viacerých prírodných krás a jeho viaceré jaskyne možno nazvať mimoriadne. Jaskyňa Prohodna v Karlukove v severnom Bulharsku je jedinečná tým, že jej strop tvoria veľké oči. Týmito očami je možné pozerať na oblohu a z vnútra jaskyne tak môžu mať jej návštevníci pocit, že sa pozerajú do obrovskej tváre, alebo že sú oni sami pozorovateľmi oblohy. Tomuto útvaru sa hovorí aj Oči Boha, alebo božšské oči.Celá krasová oblasť nemá núdzu o návštevníkov, no samotná jaskyňa Prohodna je skrátka unikát.
Božie oči v bulharskej jaskyni Prohodna
Je nepochybné, že už od dávnych čias a prvých kultúr muselo miesto zaujať svojim tvarom. Jaskyňa nachádzajúca sa v rokline Iskar v jaskyni dlhej viac ako 260 metrov je presvetlená práve dvoma otvormi, ktoré nie sú len dva rovnaké veľké, ale aj veľmi podobné na tvarovanie ľudských očí. Hoci má ísť o dielo prírody, nemožno vylúčiť, že tomuto tvaru predsa len v dávnejšej minulosti pomohol aj človek.Nesie pritom rôzne názvy. Pre niekoho sú to Božské oči, pre iných Oči diabla. Marketing, ale aj ľudové legendy, rozprávky, povesti, skrátka upravujú vysvetlenie tohto miesta podľa potreby.
Jej názov Prohodna nie je náhodný. Znamená “priechodná” a je to preto, že nejde o uzavretú jaskyňu, alebo jaskyňu v masíve. Je priechodná po celej dĺžke, keďže na jednej strane má viac ako 30 metrov vysoký vstup a na opačnej viac ako 40 metrový. Unikátny priestor bol osídlený už v praveku. Nie je pritom jednoznačné, či bol miestom osídlenia, alebo miestom rituálneho významu (posvätné miesto, rituály, obety, astrológia, uctievanie božstva a pod.), kedy už nemožno hovoriť o osídlení (obývanie, remeselná výroba, skladovanie, obrana, bežný život rodín a spoločenstva a pod.)
Aj ako filmové miesto
Miesto je zaujímavé aj pre filmový priemysel. Nakrúcal sa tu napríklad bulharský film Time of Violence (Vreme na nasilie, 1988). Americký herec Ed Harris sa v jaskyni objaví vo filme The Way Back (2010), v pravekom filme Ao, le dernier Néandertal francúzskej produkcie z roku 2010 sa tu odohrávajú príznačné praveké scény. O rok neskôr v roku 2011 tu vznikal nemecko-rumunský film Tom Sawyer a len nedávno v roku 2019 tu nakrúcali bulharský rodinný seriál Runaway Smartphone.
Podobné prírodné miesta sú vo svete zaujímavé pre filmárov pomerne bežne. Záleží len o ich prístupnosti v rámci povolení a záujmu danej krajiny akokoľvek filmovanie sprístupniť. Dané miesto tak môže neskôr ťažiť z toho, že nie len dávna minulosť pomohla tomuto miestu k jedinečnosti, ale aj moderná súčasnosť pre záujem filmárov. Aj tí totiž prispejú k tomu, že je miesto niekde zachytené a svojim spôsobom večné aj inom slova zmysle.