Slovenské dejiny majú svojich hrdinov a ľudí, ktorí si získali popularitu ľudu aj v dobách nie príliš ideálnych. Osobnosťou je bezpochyby aj Alexander Dubček, ktorého život bol prekvapivo politicky pestrý. V postavení Slovenska vo vtedajšom Československu sa mu podarilo byť viditeľným a počuteľným.
Po páde socializmu bol nádejou, ktorú prekazila autonehoda v novembri 1992. Ešte živého ho odvážali do Humpolca, no z neho nie do Brna, kde mali v tej dobe vynikajúco vybavenú nemocnicu, ale do vzdialenejšej Prahy. Rýchlo zošrotované auto a pochybnosti pri vyšetrovaní nehody, pri ktorej nakoniec život Alexandra Dubčeka vyhasol, vytvárajú dodnes mnoho otáznikov. Jeho osobnosť je však známa dodnes.
V súčasnosti aj na 0 eurovej bankovke aj na 2 eurovej minci
Jej význam neupadá. Skôr naopak. Osobností jeho významu máme v novodobej histórii málo, v politickej sfére ako šafranu. Tento rok si ho pripomína vydanie zberateľskej suvenírovej bankovky. Jej grafickým autorom je Mgr. art. Jozef Česla. Vychádza v náklade 5000 ks (4000 ks bežné vydanie, 1000 ks s prítlačou Anniversary) a jeden kus stojí 3,- €. V limitovanom náklade 250 ks vychádza aj folder s cenou 15 eur. Dostupný v Múzejnom obchode na Bratislavskom hrade. Jeho tvár is pripomína aj Národná banka vydaním špeciálnej 2 eurovej mince.
0 eurová suvenírová bankovka: viac o zbieranie bankoviek, zdroj foto: eurosouvenir.sk
Alexander Dubček a jeho život
Alexander Dubček je považovaný za jednu z najvýznamnejších politických osobností Slovenska a súčasne Československa. Narodil sa 27. novembra 1921 v obci Uhrovec, zhodou okolností v rovnakom dome, ako Ľudovít Štúr. Časť detstva prežil s rodinou v Sovietskom zväze. Po návrate jeho rodiny do vlasti bojoval v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne Dubček pôsobil ako robotník, no zároveň sa angažoval v politike. Už ako mladý si aj pre svoju znalosť ruštiny, účasť v SNP a pre otcove politické pôsobenie vyslúžil príležitosť študovať Vysokú školu politickú v Moskve.
Po návrate do Československa jeho politická kariéra napredovala. Nepatril však k typickým komunistickým politikom. Všímal si porušovanie ľudských práv a mnohé nedostatky režimu. Jeho plány na reformu začal realizovať s veľkou opatrnosťou po nahradení Karola Bacílka vo funkcii tajomníka ÚV KSS v Bratislave v apríli 1963. V roku 1967 prekvapivo nahradil Antonína Novotného na pozícii prvého tajomníka ÚV KSČ, v nepokojnom čase poznačenom politickou krízou. Jeho osobnosť a prítomnosť nevyvolávala strach. Získal si priazeň politikov, intelektuálov, aj robotníckej triedy. Reformám už takmer nič nestálo v ceste.
„Socializmus s ľudskou tvárou“
Ako vrcholný predstaviteľ Pražskej jari v roku 1968 už z pozície prvého tajomníka ÚV KSČ začal presadzovať politiku známu ako „Socializmus s ľudskou tvárou“. Snahy o reformu a demokratizáciu komunistického režimu zhatila invázia vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR v noci z 20. na 21. augusta 1968. Spolu s ďalšími politikmi bol odvedený do Moskvy, kde nútene podpísal moskovský diktát známy ako Moskovský protokol. Politické zmeny nastali. Neuberali sa však cestou liberalizácie a zníženia vplyvu Moskvy. V apríli 1969 ho vo funkcii tajomníka nahradil Gustáv Husák.
Krátko pôsobil ako predseda federálneho zhromaždenia a ako veľvyslanec v Turecku. V júni 1970 bol zbavený členstva v strane a všetkých politických funkcií. Až do dôchodku v roku 1981 pracoval ako mechanizátor v štátnom lesníckom podniku. Stále však s celou rodinou pod prísnym dohľadom agentov ŠTB. Napriek snahám režimu jeho popularita neklesla ani v čase, keď bol pre režim nežiaduci. Do politiky sa vrátil v roku 1989, kedy sa stal predsedom federálneho zhromaždenia ČSFR a v marci roku 1992 predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Alexander Dubček zomrel 7. novembra 1992 vo veku nedožitých 71 rokov.
Zomrel na následky autonehody, ktorá sa stala počas služobnej cesty do Prahy neďaleko českého Humpolca. Bol držiteľom niekoľkých čestných doktorátov a ocenení štátnych a medzinárodných. Vrátane Sacharovej ceny za slobodné myslenie udeľovanej Európskou úniou.
