ZN.SK > Blog > Veda > História > Alexander Dubček, známy rodák z Uhrovca na bankovke aj minci

Alexander Dubček, známy rodák z Uhrovca na bankovke aj minci

Slovenské dejiny majú svojich hrdinov a ľudí, ktorí si získali popularitu ľudu aj v dobách nie príliš ideálnych. Osobnosť Alexander Dubček

Slovenské dejiny majú svojich hrdinov a ľudí, ktorí si získali popularitu ľudu aj v dobách nie príliš ideálnych. Osobnosťou je bezpochyby aj Alexander Dubček, ktorého život bol prekvapivo politicky pestrý. V postavení Slovenska vo vtedajšom Československu sa mu podarilo byť viditeľným a počuteľným.

Po páde socializmu bol nádejou, ktorú prekazila autonehoda v novembri  1992. Ešte živého ho odvážali do Humpolca, no z neho nie do Brna, kde mali v tej dobe vynikajúco vybavenú nemocnicu, ale do vzdialenejšej Prahy. Rýchlo zošrotované auto a pochybnosti pri vyšetrovaní nehody, pri ktorej nakoniec život Alexandra Dubčeka vyhasol, vytvárajú dodnes mnoho otáznikov. Jeho osobnosť je však známa dodnes.

V súčasnosti aj na 0 eurovej bankovke aj na 2 eurovej minci

Jej význam neupadá. Skôr naopak. Osobností jeho významu máme v novodobej histórii málo, v politickej sfére ako šafranu. Tento rok si ho pripomína vydanie zberateľskej suvenírovej bankovky. Jej grafickým autorom je Mgr. art. Jozef Česla. Vychádza v náklade 5000 ks (4000 ks bežné vydanie, 1000 ks s prítlačou Anniversary) a jeden kus stojí 3,- €. V limitovanom náklade 250 ks vychádza aj folder s cenou 15 eur. Dostupný v Múzejnom obchode na Bratislavskom hrade. Jeho tvár is pripomína aj Národná banka vydaním špeciálnej 2 eurovej mince.

Alexander Dubček 0 eur

0 eurová suvenírová bankovka: viac o zbieranie bankoviek, zdroj foto: eurosouvenir.sk

Alexander Dubček a jeho život

Alexander Dubček je považovaný za jednu z najvýznamnejších politických osobností Slovenska a súčasne Československa. Narodil sa 27. novembra 1921 v obci Uhrovec, zhodou okolností v rovnakom dome, ako Ľudovít Štúr. Časť detstva prežil s rodinou v Sovietskom zväze. Po návrate jeho rodiny do vlasti bojoval v Slovenskom národnom povstaní. Po vojne Dubček pôsobil ako robotník, no zároveň sa angažoval v politike. Už ako mladý si aj pre svoju znalosť ruštiny, účasť v SNP a pre otcove politické pôsobenie vyslúžil príležitosť študovať Vysokú školu politickú v Moskve.

Po návrate do Československa jeho politická kariéra napredovala. Nepatril však k typickým komunistickým politikom. Všímal si porušovanie ľudských práv a mnohé nedostatky režimu. Jeho plány na reformu začal realizovať s veľkou opatrnosťou po nahradení Karola Bacílka vo funkcii tajomníka ÚV KSS v Bratislave v apríli 1963. V roku 1967 prekvapivo nahradil Antonína Novotného na pozícii prvého tajomníka ÚV KSČ, v nepokojnom čase poznačenom politickou krízou. Jeho osobnosť a prítomnosť nevyvolávala strach. Získal si priazeň politikov, intelektuálov, aj robotníckej triedy. Reformám už takmer nič nestálo v ceste.

Dano Heriban v úlohe Dubčeka v dráme Muž, ktorý stál v ceste

Jedným z posledných filmov, ktoré obľúbený herec nakrútil, je česko-ukrajinsko-litovská historická dráma Muž, ktorý stál v ceste...

otvoriť článok
otvoriť v novom okne

„Socializmus s ľudskou tvárou“

Ako vrcholný predstaviteľ Pražskej jari v roku 1968 už z pozície prvého tajomníka ÚV KSČ začal presadzovať politiku známu ako „Socializmus s ľudskou tvárou“. Snahy o reformu a demokratizáciu komunistického režimu zhatila invázia vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR v noci z 20. na 21. augusta 1968. Spolu s ďalšími politikmi bol odvedený do Moskvy, kde nútene podpísal moskovský diktát známy ako Moskovský protokol. Politické zmeny nastali. Neuberali sa však cestou liberalizácie a zníženia vplyvu Moskvy. V apríli 1969 ho vo funkcii tajomníka nahradil Gustáv Husák.

Krátko pôsobil ako predseda federálneho zhromaždenia a ako veľvyslanec v Turecku. V júni 1970 bol zbavený členstva v strane a všetkých politických funkcií. Až do dôchodku v roku 1981 pracoval ako mechanizátor v štátnom lesníckom podniku. Stále však s celou rodinou pod prísnym dohľadom agentov ŠTB. Napriek snahám režimu jeho popularita neklesla ani v čase, keď bol pre režim nežiaduci. Do politiky sa vrátil v roku 1989, kedy sa stal predsedom federálneho zhromaždenia ČSFR a v marci roku 1992 predsedom Sociálnodemokratickej strany Slovenska. Alexander Dubček zomrel 7. novembra 1992 vo veku nedožitých 71 rokov.

Spomienka na okupáciu: film Muž, ktorý stál v ceste a František Kriegel

Okupácia vojskami Varšavskej zmluvy - je nevyhnutné si udalosti pripomínať. 12. októbra príde do kín historická dráma Muž, ktorý stál v ceste

otvoriť článok
otvoriť v novom okne

Zomrel na následky autonehody, ktorá sa stala počas služobnej cesty do Prahy neďaleko českého Humpolca. Bol držiteľom niekoľkých čestných doktorátov a ocenení štátnych a medzinárodných. Vrátane Sacharovej ceny za slobodné myslenie udeľovanej Európskou úniou.

Mohlo by zaujímať tiež:




Zavřít reklamu