S pojmom Enochlofóbia sa bežne nestretávame. Ten strach, ktorý niektorí pociťujeme pri veľkej tlačenici, alebo pri pohľade na veľké masy ľudí, jednoducho nazývame ako strach z davov a zástupov ľudí. Viac ľudí po kope, ktorí by sa mohli tlačiť medzi sebou, dýchať na seba, dotýkať, prináša mimo jeden strach a fóbiu tiež ďalšie bohaté spektrum spúšťačov, pri ktorých by najznámejší príklad z televízie, Monk, zrejme skolaboval na mieste.
Mimo enochlofóbie sa totiž objavujú fóbie z dotyku, fóbie z dychu, z cudzincov, neznámych ľudí, fóbie z očakávania, ktoré sa pritom môžu aktivovať práve až objavením enochlofóbie. Nie, fóbiami netrpia len ľudia, ktorí nie sú v poriadku. Fóbiami trpí každý jeden človek na svete, no len málokomu sa podarí zistiť tú svoju, ak má doteraz pocit, že sa ho oblasť strachu a fóbií netýka. Na slovenskom internete sa šíri nie celkom dobrý preklad, nejde totiž o strach zo zástupu ľudí, ale o strach z davov, más, ktoré obklopujú vás. Zástup v správnom pochopení môžeme chápať ako spúšťač vtedy, ak ide o hromadný zástup, v ktorom ste „bezvýznamnou“ súčasťou pohybujúcou sa jedným smerom.
Enochlofóbia (Enochlophobia) ako strach z davov
Názov sa skladá z gréckeho slova „ochla“ znamenajúceho „dav“ a „phobos“ čiže „strach“. Slová tvoria názov ochlofóbia, čo je technicky rovnaké ako enochlofóbia. S týmto strachom sa spájajú obavy napríklad z pošliapania, stlačenia, chytenia nejakej choroby, vyrážok, infekčného ochorenia, no veľa krát je to najmä pocit, že vy ako súčasť davu ste sa vlastne stratili. Človek v takejto kombinácií pocitov docieli dojem, že jeho život je bezvýznamný. Byť súčasťou davu znamená nebyť človekom, ale len stratenou súčasťou davu, kedy nemá význam to, čo ste dosiahli, ako sa voláte, ani to kým ste. V dave ste nikto. Takto stručne by sa dalo zhodnotiť to, čo ako výsledok môže priniesť enochlofóbia.
Hlavné príznaky sú pocity zúfalstva, potenie zrýchlený dych, búšenie srdca, hnev prechádzajúci do zlosti a zúrivosti, prípadne záchvatov paniky.
Jej prejavy na správaní môžu byť naozaj rôzne. Na začiatku mohol byť traumatický zážitok, reálna skúsenosť, zranenia. Dokonca to môže byť aj zážitok z okradnutia v dave, kedy ste stratili schopnosť rozoznávať dotyky a kontakty a prišli ste napríklad o peňaženku. Postačiť môže aj zážitok, kedy dav ľudí znemožnil stihnúť autobus, alebo len dosiahnuť cieľ. Strach z davu môže vyplynúť aj z nepríjemnej skúsenosti strápnenia sa pred väčším počtom ľudí, povedzme zlyhaním pri vystúpení pred obecenstvom.
Človek s touto fóbiou môže mať opodstatnené dôvody nedôvery voči ľuďom, alebo sám má nízku sebadôveru a priebojnosť. Uprednostňuje menšie skupinky, alebo minimálny počet ľudí v skupinách. Často ide o celkom normálneho a duševne či mentálne zdravého človeka. Mať nejakú fóbiu je celkom bežné, čiže báť sa davov nie je nič závažné. Pokiaľ spôsobuje táto fóbia ťažkosti, napríklad pri práci, je možné vyhľadať pomoc terapeuta, ktorý by sa mal pred tým pripraviť na konkrétny druh fóbie.
Príležitosti na davy ľudí sú viaceré
O davoch hovoríme pri koncertoch a masách ľudí v „kotli“ pod pódiom, v radoch na lístky, v tlačeniciach pri vstupoch, na športových podujatiach. Strac sa môže aktivovať už pri radoch v pokladniach pri vianočných nákupoch. Enochlofobik má vážny problém s vianočnými trhmi, ktoré sú mimo kúdoly cigaretového dymu u nás spojené aj s tlačenicami, najmä v Bratislave na Hlavnom námestí. Najmä v predvianočnom období, kedy sa odohrávajú nákupné akcie a masové nákupy, sa s davmi ľudí stretávame pred otvorením predajní a aj v predajniach. Na akciách s veľkým výpredajom. Vtedy sa aj neuvedomení enochlofobici stretávajú so strachom, či nechuťou vôbec miesto navštíviť.
- Náš vypracovaný zoznam fóbií nájdete v tomto článku.
