Výskyt rakoviny neustále stúpa a veľa ľudí na ňu zomiera zbytočne. Dalo by sa tomu predchádzať keby…,keby sa zúčastňovali preventívnych prehliadok, keby boli ľudia informovaní o rizikových faktoroch, keby včasne rozpoznali, že sa v organizme niečo deje, keby poznali príznaky rakoviny, keby lekársku starostlivosť vyhľadali včas.
Rakovina prsníka, najčastejšie zhubné ochorenie žien
Z dostupných štatistík je zrejme, že rakovina prsníka je najčastejším zhubným nádorovým ochorením žien. Žiaľ, čoraz častejšie, postihuje mladé ženy. Zdravotnícke a pacientske organizácie by mali venovať ešte väčšiu pozornosť zdravotnej výchove. Ženy by sa mali naučiť samovyšetreniu prsníkov, rozpoznať varovné signály, príznaky ochorenia a včas vyhľadať lekára. Dnes sú vyhliadky pri včasnej diagnóze veľmi dobré.
Na rakovinu prsníka môžu ochorieť aj muži. Na Slovensku z údajov Ligy proti rakovine vyplýva, že sa ročne zistí 10-20 nových prípadoch. Aj keď ide o malé percento vo vzťahu k výskytuochorenia u žien, problematika vzniku rakoviny prsníkov u mužov si zaslúži pozornosť.
Vznik rakoviny prsníka
Ženy, ktoré ochorejú majú tendenciu klásť si otázku: „Prečo práve ja?“ Nie je to však otázka viny či osudu. Žiaľ, príčiny vzniku rakoviny prsníka, ale aj iných druhov rakoviny nie sú dodnes jednoznačne objasnené. Poznáme však určité rizikové faktory, ktoré zvyšujú nebezpečenstvo vzniku rakoviny prsníka u žien:
- ktoré nerodili
- ktoré po prvý raz otehotneli po 30. roku veku života
- ktorých blízki príbuzní (matka, sestra) mali rakovinu prsníka
- ktoré majú problémovú mastopatiu (nezhubné ochorenie prsnej žľazy s tvorbou cýst)ktoré majú viac ako 50 rokov a
- ktoré už v minulosti ochoreli na rakovinu prsníka.
Ak si žena zistí, jeden či dva rizikové faktory, neznamená to, že ochorie na rakovinu prsníka. Rozhodne je to signál, aby okrem pravidelného samovyšetrenia prsníkov vyhľadala lekára.
Včasné zistenie môže zachrániť život!
Prevencia je nesmierne dôležitá, ale nedá sa jednoznačne povedať, že preventívna prehliadka nás spoľahlivo ochráni pred vznikom ochorenia. Rozhodne treba vedieť, že pravidelná preventívna prehliadka je s veľkou pravdepodobnosťou zárukou, že vzniknutá choroba sa zistí včas a bude nasledovať úspešná liečba.
Raz ročne navštíviť lekára v odbore gynekológia a pôrodníctva
Ženám, ktoré dovŕšili 18 rokov alebo od prvého tehotenstva sa poskytuje preventívna lekárska prehliadka jedenkrát ročne. Lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo vykoná komplexné vyšetrenie zamerané na vyhľadávanie a včasnú diagnostiku ochorenia ženských pohlavných orgánov. Vo veku 18 rokov a viac má žena právo na sonografiu prsníkov. Od 35 roku veku majú ženy s pozitívnou rodinnou anamnézou, okrem štandardného vyšetrenia,ajprávo na vyšetrenie tumorových (nádorových) markerov. Od veku 40 – 69 rokov absolvuje žena v rámci preventívnej prehliadky, raz za dva roky, mamografiu prsníkov. Niektoré poisťovne poskytujú aj benefity navyše.Podrobnejšie informácie o nároku na preventívne prehliadky a o benefitoch zdravotnej poisťovne nájde na internetovejstránke svojej zdravotnej poisťovne, prípadne sa informujte osobne.
Starostlivosť o vlastné telo je známkou sebaúcty
Samovyšetrenie prsníkov nie je vôbec náročné, oveľa ťažšie je začať a pravidelne si ho každý mesiac aj vykonať. Samovyšetrenie (alebo vyšetrenie partnerom) by si mala žena po 20.roku života vykonať raz mesačne, v čase najmenšej hormonálnej zmeny, t.j. po menštruácii. Ženám po prechode sa odporúča samovyšetrenie vždy v prvý deň mesiaci.
Postup:
- Postavíme sa pred zrkadlo, pozrieme si obidva prsníky, keď sú ruky spustené dolu. Na intenzívnom svetle skúmame, či nepozorujeme zmeny v tvare prsníkov a ich okolia, či sa nevyskytujú zdureniny, či pokožka nie je ako pomarančová kôra, prípadne, či niektorá bradavka nie je vtiahnutá dovnútra. Ak prsníky nie sú rovnako veľké, nepodliehajme panike, ide o prirodzený jav. Potom ruky pomaly zdvihneme nad hlavu a zrakom skontrolujeme prsníky zo všetkých strán (pomaly sa pre zrkadlom otáčame sprava doľava a zľava doprava).
- Preskúmame všetky časti prsníka.Pozorujeme, či necítime zatvrdnuté miesto alebo hrčku. Vyšetrenie robíme pomalými krúživými pohybmi. Pomáhame si tromi prstami položenými vedľa seba, na prsníky zľahka zatlačíme. Na vyšetrenie vonkajších časti prsníka používame vždy ruku z druhej strany. Ruka, ktorá je na strane prsníka je zdvihnutá.
- K prsiam patrí aj oblasť podpazušia. Za normálnych okolností uzliny nenahmatáme. Objaviť hmatom môžeme až zväčšené uzliny. Nemusí isť vždy iba o nádorové ochorenie, ale môže. Uzliny môžu byť zväčšené aj pri ochorení, ako je chrípka, pri ochorení ramena, prípadne z iných príčin.
- K prsiam patrí aj priestor v okolí prs, niekedy žľazy zasahuje pod kožu ďalej od prsníka. Ak sa žena domnieva, že v tejto oblasti má zmeny, mala by na to upozorniť lekára v mamografickom centre.
- Pri samovyšetrení je dobre porovnať obidva prsníky súčasne. Opäť krúživým pohybom s miernym tlakom na obe ruky skúmame v jednej chvíli rovnaké miesta v oboch prsníkoch. Porovnávame všetko, čo cez kožu končekmi prstov cítime.
Samovyšetrenie prsníkov je užitočná metóda v období medzi dvomi mamografiami. V prípade, že nemáme istotu o správnom postupe samovyšetreniaurčite nás rád a ochotne usmerní, prípadne ubezpečí o správnosti samovyšetrenia prsníkov zmluvný lekár v odbore gynekológia a pôrodníctvo.
Zdravie prsníkov je v rukách každej ženy! Nezabudnite, sebaúctu k svojmu telu majú ženy, ktoré nezabúdajú na samovyšetrenie prsníkov a pravidelne sa zúčastňujú preventívnych prehliadok!