Amputácie, operácie, rezy, výrezy… Pomysleli ste si už niekedy pri bolesti, že by bolo jednoduchšie radšej daný kúsok tela nemať? Nie je to tak nemožné, ako to na prvýkrát znie. Nikto, okrem darcov, nechce prísť dobrovoľne o  svoje vnútornosti,  avšak choroba alebo nehoda si nevyberá. Našťastie väčšina orgánov je pri transplantácií plne nahraditeľná, alebo sa dá bez nich normálne fungovať, v niektorých prípadoch postačí brať lieky a dodržať diétu.

Dokonca sa dá ukrojiť aj z pľúc, žalúdka či mozgu, kedy človek môže žiť plnohodnotný život, aj keď by sme skôr mohli hovoriť o takmer plnohodnotnom živote. Aj napriek tomu, že s časťou pľúc je problém s dýchaním, s časťou žalúdka sa môže objaviť problém s jedením a s časťou mozgu sa môžu dostaviť rôzne fatálne zlyhania, problémy, strata mobility a podobne. Áno, človek žije, ale bez časti mozgu je ten život naozaj problémový.

Ktoré amputácie, nehody a rezy skalpelom prežijeme?

Zuby múdrosti

Medzi 18. až 24. rokom nastáva obdobie, kedy sa opäť cítime ako batoľatá. Síce si nepamätáme aké to bolo, no „vďaka“ prerezávaniu tretích stoličiek si to vieme živo predstaviť.  Predkovia ich využívali na „rozdrvenie“ rastlín obsahujúcich celulózu, ktorú telo nevie stráviť. Nepoznali ani prípravu jedál, čím museli mať naozaj pevné zuby na konzumáciu tvrdej stravy. Dnes si mäso, zeleninu, obilniny vieme pripraviť na x spôsobov.

Sú umiestnené úplne vzadu na čeľusti a sánke, z bolesťou vychádzajú na povrch, horšie sa čistia, rýchlejšie sa kazia, a nedostatočnou hygienou musia ísť časom von. Sú nám viac-menej zbytočné, ich jediná výhoda je vtedy, keď v staršom veku začneme prichádzať o ostatné zuby a budeme chcieť mostík.  Niektorým z nás už nevyrastú všetky štyri, o pár generácií zuby múdrosti definitívne zaniknú.

Každý z nás zostarne, ale len málo kto s pekným úsmevom. Zdroj: unsplash.com / paul morris

Chlpy, obočie, vlasy a pokožka

Chlpy sami o sebe sú záťažou, najmä pre jemnejšie pohlavie. Ich úprava – holenie (sa)  nás kráti o čas, trpezlivosť a niekedy sa to nezaobíde bez krvi a sľubovania, že nabudúce si na to vynahradíme viac času. V minulosti slúžili ako vrstva oblečenia, čím intímnejšia partia, tým viac ochlpenia.

Ak by sme prišli o obočie z neopatrnosti napríklad zlým zaobchádzaním s ohňom alebo akýmkoľvek spôsobom, jediný, kto by utrpel stratu, by bol náš vzhľad. Síce by to bolo esteticky nepríťažlivé, a dostatočne by to nevynahradilo ani tetovanie, dá sa bez toho zaobísť. No ani pocity z našej tváre by sa nedali celkom odhadnúť. Je vraj vedecky dokázané, že ľudia dokážu lepšie vyčítať reakciu ľudí z ich obočia ako z ich očí.

O množstvo vlasov prichádzajú väčšinou starší muži, ženám zvyknú vypadávať v tehotenstve alebo po pôrode, určitá úroveň chemoterapie zapríčiní ich celkovú stratu. Krátky účes pre oslabené a riedke vlasy hrozí aj vtedy, keď sú vlasy často farbené, zvolené farby sú nekvalitné, alebo zle kombinované.

Nuž a ak sa spomína priamo ochlpenie a vlasy, úzko s tým súvisí aj koža. Na ľudskom tele má mnoho ochranných funkcií. Vlastnému telu vie poslúžiť na menej viditeľných miestach pri transplantácii, no najčastejšie o ňu prichádzame pri popáleninách. Bez určitého množstva kože z tela však človek dokáže prežiť, hoci s veľkými obmedzeniami napríklad v rámci pobytu na slnku, či dokonca pri pohybe.

Strata končatiny

Hovorí sa, že je oveľa ťažšie si zvyknúť na stratu ruky alebo nôh počas života, ako sa tak narodiť. O čosi horšie je, keď o ňu človek príde vlastným pričinením, nespravodlivejšie keď nehodou a vinou iného. Trpí pritom aj psychika, a len silný človek s pevnou oporou zvládne hendikep prijať a čiastočne sa s ním vyrovnať. Akákoľvek forma amputácie je závažný zásah do psychiky, kvality života, spôsobu pohybu. Typov amputácie tiež poznáme niekoľko a občas sa k nej pristupuje len z dôvodu zastavenia postupujúcej gangrény, nekrózy. Sú amputácie, ku ktorým sa pristúpi len z dôvodu nedostatočne školeného personálu, nemožnosti iného riešenia (vojnové konflikty, neodborná starostlivosť, vysoká cena iného riešenia)

Cukrovkárom, ktorým je amputovaná niektorá končatina, v nej aj po oddelení od tela cítia bolesť alebo nepríjemné pocity. Síce je to nevysvetliteľné, ale tento jav – Fantómová bolesť nastáva u mnohých z nich.

Nosné, krčné mandle

Nosné mandle sú typ orgánu, ktorý si spraví svoju prácu a vyparí sa. V detskom veku zachytávajú baktérie a ako človek dospieva, sami od seba zmiznú.

Mali ste už niekedy angínu respektíve zapálené mandle? Hrdlo vás neskutočne bolelo, prehĺtanie čaju alebo suchárov bolo utrpením. Ak sa vám ochorenie opakovalo príliš často, určite máte za sebou operáciu vyberania mandlí. Sú to síce skvelí pomocníci, lebo sú súčasťou lymfatického, imunitného systému a bránia baktériám a vírusom vstúpiť do tela. Zároveň sú však prvými, ktorých infekcia napáda a kde sa množí. Ak už nevládzu bojovať, vytvárať protilátky a sú chronicky napadnuté, je lepšie ich vyoperovať. Telo má veľké zásoby lymfatického tkaniva a ich odstránenie nespôsobí žiadnu škodu.

Oko, ucho

Teoreticky sa dá žiť aj bez zmyslových orgánov ako sú oči alebo uši. Možno je niekto vo vašom okolí kto nevidí na jedno oko alebo nepočuje na jedno ucho a vy o tom ani netušíte.

Vo svete je viacero pozorovaní o tom, že pri strate sluchu sa oveľa viac vylepšujú ostatné zmysly ako napríklad zrak.

Apendix  – slepé črevo

Slepé črevo nie až také zbytočné ako sa rokmi tvrdilo. Vedci pred pár rokmi prišli na to, že počas črevnej infekcie slúži ako úkryt pre „dobré“ baktérie. Po zaniknutí choroby sa vrátia do poznačených čriev, kde obnovia ich mikroflóru.   Pre iných je to stále bezvýznamné zakončenie hrubého čreva, ozývajúce sa len vtedy, keď sa v ňom zasekne obsah čreva a ono sa zapáli. V tom momente je dôležitý rýchly chirurgický zákrok inak môže zápal spôsobiť aj smrť. Jeho odobratím sa však nič neskomplikuje.

Pohlavné orgány

U mužov ide konkrétne o semenníky, u žien napr. o vaječníky. Život bez nich je možný, no je to záťaž na psychiku z dôvodu nemôcť mať vlastných potomkov. Ich stratu telo však vníma negatívne. Pohlavné orgány majú na starosti produkciu hormónov. Pri strate vaječníkov ich treba umelo dopĺňať.

Obličky

Obličky sú jeden z mála orgánov (patrí tu aj časť pečene a kostná dreň), s ktorými sa môžeme podeliť a nijak nás to neohrozí. Zachránime život v prípade, že dotyčná osoba má rovnakú krvnú skupinu a Rh ako my. Sú výnimočným darom, a ak sme ochotní jednu darovať na transplantáciu a druhá nám bezvýhradne slúži, na náš organizmus to nebude mať vplyv.

Otázkou ostáva, prečo sa však transplantujú keď sú až dve. Žiaľ, patria do kategórie najčastejšieho zlyhávania. Jedna zvládne utiahnuť záťaž, no ak „vyhoria“ obe, telo bezprostredne potrebuje transplantáciu alebo je odkázané na dialýzu.  V tele predovšetkým slúžia ako filter krvi a udržujú v tele vyvážené množstvo vody. Prakticky je možné prežiť s akýmkoľvek párovým orgánom, pretože jeho výpadok dokáže suplovať ten druhý.

Pečeň

Ako už bolo vyššie spomenuté, darovať sa dá aj časť pečene a to až štyri pätiny. Pre svoje výnimočné regeneračné schopnosti dokáže dorásť. Síce nie do pôvodnej veľkosti, ale zväčší svoj objem a na jej správne pracovanie to postačí.

Hrubé, tenké črevo

Prežiť sa dá aj bez hrubého čreva. Pacient kvôli rakovine alebo inému ochoreniu tráviaceho traktu môže prísť o polovicu ale aj o celý orgán. Po operácií trávenie funguje odlišne a je nastavená špeciálna diéta.  Z tenkého čreva sa dá odobrať tretina.

Žlčník a slezina

Oba sídlia v brušnej dutine a bez oboch sa dá zaobísť.  K vyoperovaniu žlčníka si môžeme „prispieť“ sami. Sám o sebe je neškodný, no žlčníkové kamene, ktoré sú najčastejšie tvorené cholesterolom už také priateľské nebývajú. Ak sa u nás objavia a máme kvôli nim zdravotné ťažkosti, musí sa odstrániť celý žlčník. Tvorba žlče bude pokračovať aj naďalej a žlčové cesty odstránený orgán nahradia. Jediné čo sa zmení od operácie je jedálny lístok. Nesmie sa jesť vyprážané a mastné jedlo a telo musí byť dopĺňané o zdravšiu stravu.

Slezina, ako aj vyššie spomenuté krčné mandle, patrí do lymfatického (obranného) systému organizmu. Ľudia, ktorí prišli o slezinu v dôsledku nesprávnej funkcie alebo jej poškodenia, sú náchylnejší k infekciám, keďže ich imunitný systém je bez nej oslabený.

Pankreas, slinivka, podžalúdková žľaza

Všetky tieto tri názvy patria žľaze, najdôležitejšej súčasti pri spracovaní a trávení potravy. Práve v nej sa tvoria tráviace enzýmy a hormón inzulín. Žiť bez pankreasu sa dá, dokonca je možné ho transplantovať celý alebo jeho časť – Langerhansové ostrovčeky.  Telo treba dopĺňať o chýbajúce látky, ktoré za normálnych okolností tvorí pankreas, a dodržiavať prísnu diétu.

Štítna žľaza

Zdravotné komplikácie, ktoré by mohli vznikať pre neprítomnosť štítnej žľazy sú riešiteľné liečivami, aj keď v takom prípade už nemožno hovoriť o plnohodnotnom a pohodlnom živote.

Ten najväčší nešťastník na svete

Teoreticky môže existovať nešťastník, ktorý by postupne prišiel o všetky spomínané orgány, a stále žije? Zrejme nie, bola by viac než zhoda náhod, karma a prekliatie dohromady, keby niekto taký aj skutočne existoval. Najmä ak by musel podstúpiť toľké amputácie a zárezy. Ale čisto teoreticky, v prvom rade by bol o niečo ľahší ako priemerný človek v jeho veku (keďže mu chýba tak polovica orgánov). Jeho strava by pozostávala z nekonečného množstva piluliek, tabletiek, hormónov a doplňovacích látok spolu s veľmi prísne kontrolovateľnou a zdravou stravou.

Všetko by to muselo byť zmiešané a rozmixované v špeciálnej zmesi vstrekovanej priamo do krátkej časti čriev. Aby toho nebolo málo, musel by do svojho jedálneho lístka zahrnúť navyše aj oveľa viac vitamínov (má oslabený imunitný systém). Viac sa obliekať (kvôli prechladnutiu a tým, že prišiel o „vrstvu“ – ochlpenia, či kože). Nemohol by vykonávať určité športy (z dôvodu chýbania končatiny a namáhania organizmu).  Nemal by potomkov (respektíve mohol, keby sa jeho spermie / vajíčka preniesli do zdravého jedinca).

Chceme upozorniť, že článok sa nesnaží nikomu ublížiť. Snaží sa priblížiť, ako rozsiahle zložitý systém je ľudské telo, že každý orgán v tele sa vyvíjal milióny rokov a má svoju úlohu, no bez niektorých orgánov by človek prežiť nemohol. Sme preto radi, že zatiaľ neexistuje nešťastník, ktorého by postretla taká strata, aké je popisovaná v závere článku.

Pripravila Marika Štulajterová