Pojem empatia zaznieva pomerne často. V súvislosti so psychologickými témami, či medzi rodičmi, vo vzťahoch. Skrátka na mnohých miestach, kde vznikajú rozhovory, spory, vylieva si srdce jedna strana druhej, alebo len existuje poslucháč a rozprávajúci. Mieru empatie máme každý. Väčšinou máme schopnosť vcítiť sa do druhého na bežnej úrovni. Sú ľudia, ktorých rozprávanie iných, ich myšlienky a emócie dokážu popohnať do intenzívnejšieho precítenia a vžitia sa do situácie daného človeka na toľko, že to prevyšuje akýsi štandard.
Nuž a potom sú tu tí, o ktorých by sme v podstate mohli hovoriť ako o ľuďoch bezcitných. Tých, ktorým empatia chýba a tak aj konajú. Preto je dobré uviesť, že práve prílišná empatia a príliš slabá empatia sú tými horšími vlastnosťami súčasne. Ideálne je zostávať v strede.
Empatia – schopnosť vcítiť sa do druhého
Empatia má etymologický základ v latinskom em- (do vnútra) a –pathos (utrpenie). Človek, ktorý je empatický rozumie emóciám druhých. Dokáže ich vnímať a pochopiť. Prejavuje sa to na ich postoji a správaniu k druhým. K trpiacemu prichádzajú empatickí ľudia s obavami. K plačúcemu s vlastným smútkom a k človeku so starosťami s väčším porozumením. Človek s nižšou empatiou nehľadí na následky svojich rozhodnutí hodnotenia, či činov. Nie vždy bude pozerať na možné názory a pocity človeka, ktorému uštedrí hodnotenie, prípadne ranu pod pás. Možno aj preto sa dá povedať, že rôzni ľudia sú ideálni na rôzne pracovné pozície.
- Empatiu je možné ovládať, pracovať s ňou, dokonca ju zdokonaľovať.
- Považuje sa za nevrodenú vlastnosť, takže sa vytvára v človeku v rámci prostredia od detstva až po dospelosť.
- Formovať ju môžu životné skúsenosti, životný komfort a rodinné zázemie. Napríklad rovnaký osud, životná skúsenosť, výchovné prostredie, alebo ťažká skúška dokáže spôsobiť, že jeden pre druhého majú väčšie pochopenie, ak poznajú okolnosti svojich pocitov
- Nesúvisí pritom s vierou a kultúrou, keďže empatia existuje na celom svete.
- Empatia sa dokáže prejavovať aj u zvierat. Nejde o čisto ľudskú schopnosť.
- Nie je vyhradené, že sa empatia týka schopnosti vcítenia sa do dôverne známych, či neznámych ľudí. Ide o všetkých.
- Najviac ju dokážu prejavovať ženy.
Empatický človek ani nemusí vedieť, čo to empatia je
Viac empatický človek, ako je bežné, prípadne človek, ktorý má vypracovanú schopnosť empatie a jej kontroly, je skvelým pracovníkom pre odvetvie detskej psychológie, domov sociálnych služieb, výborným učiteľom a pracovníkom s deťmi. Práve tie totiž vnímajú aj emócie a správanie dospelého a z nich vyčítajú neraz aj hodnotenie svojho správania, činov a pod. Človek s empatiou je zo strany bežného človeka vítaný aj na úradoch a pri prepážkach. S empatickými ľuďmi sa neraz stretávame v kaderníckych salónoch, aj na iných prevádzkach, kde sa sústreďujú zamestnanci a ľudia so záujmom o prácu s ľuďmi, o rozhovory popri práci a kontakt ako taký.
Empatický človek skôr zachráni na ulici spadnutého človeka. S väčšou pravdepodobnosťou pristúpi s otázkou „Stalo sa Vám niečo?“. Neempatik má zatiaľ nad hlavou najčastejšie pomyslenú bublinu a text „o nič nejde.“ Samozrejme, ak sa vôbec priblížil a chcel si všimnúť nejaký problém na ulici.
Človek so slabou schopnosťou empatie
Takýto človek je najžiadanejší medzi pracovníkmi väznice. Postoj a schopnosť nepoľaviť sú žiadané vlastnosti aj pre policajný zbor. Určitou výhodou je nízka empatia u krízových pracovníkov, napríklad pri hasičoch, alebo u lekárov, ktorí pracujú pri vážnych diagnózach. Tu je však nevyhnutné, aby šlo o odborníka aj po psychologickej stránke. Lekár musí určitú mieru empatie mať vždy. Oznámiť smrteľnú diagnózu pacientovi štýlom, akoby mu oznámil, že má na brade omrvinku, je však stále aj v našich končinách bežné. Takýto lekár zrejme nemá tú potrebnú empatiu, alebo sa ju ešte nenaučil aspoň predstierať.
Počas II. svetovej vojny boli empatickí dozorcovia v koncentračných táborov označovaný za slabochov a neboli žiadúci. Aj preto tu nachádzali uplatnenie ľudia s lepšou odolnosťou a akousi bezcitnosťou. Vnútenou, aj osvojenou. Neempatický je však aj zároveň najžiadanejší profil úradníka. Pri rozhodovaní viac hľadí do tabuliek a čísiel nárokov, či zákonov, ako na uplakané prosebné oči ľudskej ping pongovej loptičky, ktorú si úrady posielajú medzi sebou. Neempatický človek je neraz tvrdý aj vo vedení spoločnosti. Zväčša je pri takomto človeku zbytočné uvádzať dôvody meškania do práce a zachádzať do detailných výhovoriek o problémoch doma.
Neempatické vedenie je nebezpečné
Slabá schopnosť empatie sa spája často s ľudovo povedané bezcitnosťou. Kolega, vedenie, či zamestnanec sa nedokáže vcítiť, pochopiť dianie a psychologický nepokoj. Napríklad vážne choré dieťa zamestnanca doma nie je pre riaditeľa dostatočný dôvod na opustenie pracoviska. Aj preto zamestnancovi bez poľutovania uštedrí pokarhanie, alebo hodinovú výpoveď.
Príkladom bezcitnosti a nízkej schopnosti empatie je aj vedúci call centra jednej významnej českej spoločnosti. Okolnosti nechávajú zamestnancov neraz cez čas. Pokiaľ sa zdržia do neskorších hodín a na pracovnom počítači sa vydajú hľadať dopravné spoje, porušia tým interné pravidlo používať internet len na povolené stránky. Vedúceho nezaujímajú okolnosti a ťažkosti s cestou domov mimo bežný čas. Ba priam to vyslovene spomína, že to nie je jeho starosť a zamestnanec sa nemá ani pokúšať sa snažiť to vysvetliť. Samozrejme, brániť sa pred akousi pokutou a pokarhaním je zbytočné. Rovnakému nadriadenému chýba pochopenie pre tehotné ženy na pracovisku, alebo ich potreba používania toalety aj mimo povolený čas. Rovnako tak je pre neho nepochopiteľný smútok v tvári a v očiach zamestnanca, ktorému práve zomrel jeden z rodičov.
Nízka empatia vo vedení býva veľmi vážny problém a vedúci pracovníci s takýmto charakterom sú takmer vždy dôvodom na fluktuáciu zamestnancov a ich nespokojnosť. Prečo skôr zamestnanci chcú ľudský prístup a citovo menej tvrdšieho nadriadeného? Nejde o ústupky, ale o tvrdší režim a neraz zabúdanie toho, čo z nás robí ľuďmi. Je ňou ľudskosť sama o sebe. Mimochodom, viete, kto je to sociopat?
- TIP NA KNIHU: Empatiu je možné aj zdokonaľovať a ďalej využívať. Pozrite si napríklad túto knihu, hoci je v českom jazyku.