Burrito vraj vymyslel severokórejský vodca Kim Čong-Il
Hlad, nedostatok potravín a snaha opatrne zaviesť takú novinku ako je mexická špecialita burrito, vyznieva aktuálne ako zlý vtip.
Severokórejská propaganda si už v minulosti pripravila niekoľko fascinujúcich udalostí, ktoré mali pozdvihnúť hrdosť národa na svojho vodcu a režim. Hlad, nedostatok potravín a snaha opatrne zaviesť takú novinku ako je mexická špecialita burrito, vyznieva aktuálne ako zlý vtip. Aspoň za predpokladu, že sú podivné správy z tejto prísne izolovanej krajiny pravdivé. Severokórejský portál Rodong Sinmum mal nedávno vyhlásiť, že burrito vynašiel Kim Čong-Il predchádzajúci vodca krajiny, otec súčasného vodcu Kim Čong-Una. Kim Čong-Il ako autor tejto špeciality je jednoducho prijateľnejší ako zahraničie. Snaha o prekrúcanie faktov pritom severokórejskému režimu nie je vôbec cudzia.
Propagandistické video z tohto serveru dokonca zachycuje šťastné tváre stravníkov, ktorí si môžu na tejto údajne populárnej dobrote v krajine pochutiť. Viditeľné je napríklad na metro.co.uk.
Pšeničný plnený wrap s mäsom a zeleninou je burrito
Hoci severokórejský režim má tvrdiť, že burrito vymyslel Kim Čong-Il krátko pred svojou smrťou, reálne je to hlúposť. Aztécka kuchyňa, Tex-Mex kuchyňa, alebo tiež známa ako mexická kuchyňa je známa svojou popularitou a surovinami typickými pre celý región. Burrito samotné je známe už z obdobia 19. storočia z rokov začínajúcich 18XX. Určitý oficiálny status získalo burrito v roku 1910. Pšeničná placka v ktorej je zmes mäsa a zeleniny. Ingredienciami dodávajúce špecifickú chuť sú koreniny, fazule aj syr. Využívajú sa rôzne druhy grilovaného alebo pečeného mäsa, ale tiež prísady omáčok a príloh. Burrito sa zakrútené v placke jedáva rukami, prípadne sa podáva v zloženej otvorenej placke, čo je veľkým hitom v USA. Nie je potrebný príbor a tak je populárnym pokrmom v reštauráciách rýchleho občerstvenia a v rámci street foodu.
Faktom je, že Severná Kórea má veľké problémy so slobodou obyvateľov, hladom, nedostatkom a chudobou. Najbohatším je hlavné mesto Pchjongjang, v ktorom nie je dovolené bývať hocikomu. V krajine funguje len niekoľko internetových stránok, no len málokto si dovolí zakúpiť počítač. Nedostatkové sú mnohé potraviny, ale aj koreniny, priemyselné suroviny a čokoľvek bežnej spotreby. Prisúdenie autorstva nejakého pokrmu tak dávno od smrti predchádzajúceho vodcu (v roku 2011) je prekvapivé. Tvrdenia vlády šírené v rámci propagandy však úspešne celú krajinu presvedčia, že ich predošlý vodca uchránil pred hladom.
