Arménsko je krajina ležiaca v oblasti s mimoriadne pestrým historickým vývojom. Leží medzi Čiernym a Kaspickým morom a predsa nemá prístup ani k jednému. V minulosti sa krajina rozprestierala na oveľa väčšej ploche, no najmä Turci zatlačili Arménov čoraz viac na sever, dokonca dosť na to, že Arméni prišli o svoju horu Ararat, ktorá napriek národným legendám a spojitosti s krajinou, dnes leží v Turecku. V určitom období jedna z najmocnejších krajín však stále žije a niektoré osobitosti si zachováva dodnes.
Turistická destinácia
Arménsko nie je typická turistická destinácia, avšak ktokoľvek sa odtiaľ vráti, prichádza prekvapený a nadšený. Ich história, typické chrámy a zachované stavby, kultúra, národné kroje, či jedlá, to všetko sú originály o ktorých sa u nás nedozvieme nič.
Niekoľko čísiel a faktov
S Tureckom tvorí hranicu dlhú 268 km, na severe s Gruzínskom okolo 164 km, s Azerbajdžanom 566 km a najmenšiu hranicu má s Iránom v dĺžke 35 kilometrov. Krajina je veľká 29 800 km2, žije v nej viac ako 3 000 000 obyvateľov. Hlavné mesto je Jerevan, alebo Yerevan. Cestovať do Arménska môžete bez víz, po vstupe je možné v krajine zostať 180 dní. Nemáte obmedzené množstvo peňazí a valút, no cestujúcim sa odoberajú odtlačky, mimo detí do 12 rokov. Rozšírená je cestná doprava, medzi veľkými mestami aj železničná doprava. Ak už cestujete krajinou, vyzbrojte sa očkovaním proti žltačke.
Arménsko a niečo o politike
Súčasná Arménska republika vznikla 21. septembra 1991 vďaka rozpadu Sovietskeho zväzu, ktorého bola súčasťou. Sama sa delí na 10 provincií. Ide o poloprezidentskú krajinu s jednokomorovým parlamentom voleným na 5 rokov.
Spor o Karabašský región
V rámci politiky je Arménsko spájané azda s najznámejším sporom o územie Karabašskej náhornej plošiny. Sporí sa oň s Azerbajždanom. Obe krajiny sa už takmer jedno storočie odmietajú vzdať Karabaškej oblasti, pričom snahy o vyriešenie prebiehali aj počas nadvlády Sovietskeho zväzu. Vojna s Azerbajdžanom ukončená mierom z roku 1994 udržiava tento nevyriešený stav dodnes.
Kresťanstvo
Napriek blízkosti islamského Turecka je Arménsko kresťanské. Jednoducho aj preto, že ide o veľmi starú krajinu, ktorá na svojom území žije už niekoľko tisíc rokov. V období raného kresťanstva, ešte v roku 301 prijalo Arménske kráľovstvo kresťanstvo ako svoje štátne náboženstvo. Arménsko tým získalo prvenstvo, keďže nikto iný dovtedy kresťanstvo neprijal. Až po ňom to boli európske krajiny na čele s Rímom.
foto: kláštor Noravank
Arménska apoštolská cirkev je náboženstvom 99% obyvateľov. Len zahraniční Arméni kurdského pôvodu môžu byť aj dnes vyznávačmi zoroastroizmu, starého náboženstva uctievaného aj dnes napríklad v Iráne či iných okolitých krajinách.
Originálne písmo
V Arménsku používajú originálne písmo. Najbližšie sa iným písmom, ako klasickým píše už len v Gruzínsku a Arabskom svete.
zdroj: pinterest
Viac Arménov žije v zahraničí ako doma
V Arménsku žije viac ako 3 000 000 obyvateľov. Z nich je takmer 98% Arménov, viac ako 1% sú Kurdovia a zvyšok Rusi. Zvláštnosťou je, že viac Arménov ako v krajine, žije v zahraničí. Žijú v západnej Európe, v Rusku, ale tiež v severnej Amerike. Keďže nevytvárajú uzavreté spoločenstvá a enklávy, ktoré sa odmietajú prispôsobiť kultúre krajiny kde žijú, nie sú tak výrazní. Najvyššia populácia Arménov mimo Arménsko je v Rusku, odhaduje sa, že je ich až 2 900 000. Celkovo má mimo Arménsko žiť zhruba 5 000 000 Arménov.
Osobnosti arménskeho pôvodu
Arménske ženy vedia zaujať svojim vzhľadom. Tmavé tajomné oči, veľa krát husté tmavé vlasy, tak nejako by sa dal charakterizovať typický vzhľad žien. Veľa mien z Arménska je rozpoznateľných vďaka koncovke *ian. Arménskym pôvodom sa môžu alebo mohli pýšiť Cher (Cherilyn Sarkisian), všetci z rodiny Kardashianovcov, gitarista a spevák zo skupiny System of a Down Serj Tankian, či priekopník eutanázie Jack Kevorkian. Arménske je aj skutočné meno riaditeľa Skinnera zo seriálu Simpsonovci, ktoré znie Tanzarian. V literárnom svete sa najviac preslávil William Saroyan.
Národný symbol Arménska nie je v Arménsku
Hora Ararat, na ktorej údajne pristál Noe so svojou archou, je vysoká 5134 metrov nad morom. Arméni ju majú ako národný symbol, je spojená s národnými legendami, je súčasťou piesní a považujú ju za svoju. Hoci vôbec neleží v Arménsku, ale v Turecku. Len kilometer od hraníc, hoci na dohľad, stále ale v cudzej krajine.
Arméni ju považujú aj napriek tomu za svoju, keďže posun hraníc Turecka je dôsledkom pomerne nedávnych udalostí, genocíde plnej vyvražďovania Arménov z rokov 1913 až 1920. V tom čase sa zmenšujúce územie Arménska zmenšilo na súčasnú, veľmi oklieštenú podobu. Aj to je dôvod, prečo je mnoho Arménov vo svete. Turci začali s vyvražďovaním Arménov na území, ktoré Arménsku obsadili pre ich oslabujúci vplyv v Európe a pre záujem upevniť svoju moc. Osmanská ríša sa totiž v určitom období začala rúcať. Do roku 1918 tak došlo k vyvraždeniu až 1,5 milióna Arménov. Hromadným okázalým zabíjaním, ktoré sa netýka našich geografických oblastí a tak o ňom veľmi nepočuť. V Arménoch ale zostáva ako veľká tragédia ešte aj dnes.
Arménske chute
Na arménskom pôvode si zakladá aj nejeden recept, reštaurácie v USA, ale povedzme aj nie tak ďaleko česká Marlenka. Medový dezert je mladý, no už je známy aj na celom Slovensku. Jeho autorom je Gevorg Avetisyan z Arménska, ktorý prišiel do Čiech a inšpirovaný starými receptúrami z domoviny riskol podnikanie s chuťami, ktoré v našich končinách zabodovali. Z Arménskeho pôvodu ťaží aj najznámejšie arménske brandy, ktoré nesie jeho názov. Ararat je 20 ročná liehovina vyrábaná z bieleho hrozna a pramenitej vody zrejúca v sudoch z kaukazského dubu.
