5x spôsob akým médiá podsúvajú nenávisť voči vybraným politikom - ZN.SK

5x spôsob akým médiá podsúvajú nenávisť voči vybraným politikom

Médiá sú výnimočným nástrojom na ovplyvňovanie mienky. Dokážu nám vsugerovať úžasným psychologickým podprahovým spôsobom, že daný politik je zlý a aj keby sme boli na vážkach, veľmi účinne zariadia, že tento názor prevezmeme. Nuž a ak nejde o podprahové pokusy vsugerovať niekoho názor čitateľom, potom sú to aj tie neprehliadnuteľné.

Nie, tento článok sa nezastáva žiadneho politika. Je ukážkou nástrojov, ktoré médiá používajú na vyvolanie nenávisti a podprahových vnemov len pri niektorých menách.
Za ideálny príklad si zoberme článok z 9.9.2016 o zverejnených priznaniach politikov na Čas.sk, odkiaľ aj pochádza snímka obrazovky spolu s adresou na článok v čase (ráno), keď pôsobil neohrabane, chaoticky a nedokončene.

Údajné tajné prachy politikov

1. Fotografia tváre spraví veľa

Čím to je, že fotografie obľúbených politikov a tých, ktorí sú v dobrom vzťahu k médiám, sú vždy krásne? Použité sú tie oficiálne, kde človek vyzerá ako človek. Samozrejme, že fotografie osôb a teda politikov, u ktorých chce médium vyvolať pohŕdanie a negatívne vnímanie, treba verejnosti podsunúť zachytené v gestikulácii. Najlepšie ak ide o snímky počas “nastražovania uší” z tlačoviek, alebo medzi slovami, kde každý jeden vyzerá ako vystrašená opica. Bežný konzument si vytvára dojem o tom, čo bude v článku čítať, podľa prvej fotografie. Už keď na príspevku na sociálnej sieti vidí dve nevzhľadné tváre politikov a jednu úhľadnú, upravenú toho, komu netreba znižovať spoločenskú hodnotu, núti to ľudí kliknúť, čítať, otvárať a hneď vedia, komu veriť a kto je podliak.

2. Nadpis spraví veľa

To je skrátka bulvár. Ak vás niečo má “zdvihnúť zo stoličky”, “šokovať”, “nebudete veriť vlastným očiam”, alebo vás “po prečítaní zamrazí”, sú to len prázdne frázy. Keď sa ale do nadpisu použije niečo, čo ani nie je pravda a ide o slovný útok, šok a lákadlo, samozrejme že vás to zaujíma aj keď je to klamstvo. Lenže bežný nepozorný konzument podobných správ podľahne, nerozoznáva, či je pravdivý alebo nie. Má jasno, politici hrabú, len on ako čitateľ nemá čo do úst. Aj za jeho biedny život môžu len a len presne tí politici, na ktorých odrazu zúri. A ani nemusí článok čítať, už aj píše nenávistný komentár, či zdieľa článok na Facebooku. Stačí si pozrieť čísla. Lenže v nadpise spojenie “Aké prachy taja?” nie je pravdivé. Ak by tajili, tak by ich tajili. To, aké prachy naozaj taja sa v článku nedozviete. V článku ide jedine o oficiálne priznania nadobudnutého majetku. Šokujúce?! Ani nie. Takto si predsa viac ľudí klikne.

3. Všetko sa dá chápať (predstaviť) rôzne

Akýkoľvek čin, či postoj dvoch rôznych politikov, nech by bol akokoľvek rovnaký, sa dá čitateľom predniesť vo svetle negatívnom aj pozitívnom. Ide to vždy a neexistuje výnimka. Ak sa *neželaný politik* rozhodne navštíviť chorú matku priateľa do nemocnice, novinári vypátrajú aj to, či tento priateľ nenapaľoval cédečká na výške, ak už nič iné nenájdu. Tento článok by však nepochybne predbehol článok o “hraní na city”. V prípade *spriateleného politika* by už taký záujem o túto udalosť nebol, alebo by sa novinári uspokojili so statusom z Facebooku a článkom o “nezabúdaní na najbližších”.

4. Dokresľovanie, keď dieliky chýbajú

Keď vám niečo chýba, tak si to jednoducho domyslíte. Robia to aj novinári. Keď im niečo chýba, dopíšu to… len tak z brucha, z presvedčenia vyššej moci, či z potreby aktuálnej vlny. Hoci majú jedinú vetu, alebo nemajú žiadne skutočné vyjadrenie, opäť sa dá napísať článok, ktorý je len jedným do počtu. Takéto články sa zobrazujú, ak klesá miera udržiavania verejnosti v spojení s niektorým z politikov a hrozí, že sa verejnosť vráti k neutrálnym postojom. Tých treba ihneď vrátiť k postojom negatívnym, hoci umelo vyprodukovaným článkom a to len preto, aby pomyselná “hviezda k zemi dokopávaného politika” nezačala zase stúpať. Výborným nástrojom je Facebook, kde keď nie je v rukách nič, urobí si novinár námet na článok z akéhokoľvek príspevku na sociálnej sieti. Potom pristúpi k bodu 3. a čokoľvek obráti na negatívne či pohŕdavé.

5. Venovanie pozornosti sem, upchávanie úst tam

Keď sa hovorí o utečencoch, unikajú kauzy #1 a #2. Keď sa hovorí o protestoch a konkrétnom podnikateľovi, nie je nutné sa venovať problémom #5 a #6, pretože nie sú ľudia, čo by o tom písali a nie je záujem. Verejnosť je kŕmená tým, čo má úspech a základom politiky má byť nerovnováha. Hľadať kauzy na strane druhej môže totiž spôsobiť chaos. Zlý môže byť len jeden, nemôžu byť predsa zlí všetci. Aj preto sa nedozvedáme o všetkom, ale len o tom hlavnom… a o všetkých bezcenných informáciách z britských médií (neustále kopírovaný Daily Mail), objavoch a sem tam niekto skopíruje niečo z vyciciavanej boredpanda.com, aby vyznel kreatívne a zábavne.

Kto je pánom médií, dokáže zmeniť históriu, dopady aj výsledky v podstate čohokoľvek. Umelo sa dá vyvolať čokoľvek a akákoľvek udalosť sa dá podať negatívne aj pozitívne. Najbúrlivejšie a najčastejšie to funguje voči politikom. Nie však voči všetkým, len vybraným. Záleží od toho, aké má daný politik sympatie daného média, ale pokojne aké má sympatie očakávanej väčšiny – aby médium malo vyšší úspech a viralitu medzi ľuďmi. Občas sú tí najväčší hejteri jednoducho len médiá a tie prilákajú hejterov z vonka, v komentároch.

Pripravila Mária

Ohodnoť tento článok
Avatar
Pod autorom ZN.SK vychádzajú články externých redaktorov a články viacerých autorov súčasne. Neraz vám tak prinášame rozsiahlu tému, alebo článok neobvyklý voči ostatnej našej tvorbe.
Viac:
Figový jogurt
Recepty: Jogurtový dezert s čerstvými figami

Cider pivo plechovky
Cider, jablkový mušt, dnes vďaka reklame populárny

50 odtieňov čiernej
Recenzia filmovej šialenej paródie Päťdesiat odtieňov čiernej

Zavrieť