ZN.SK
lovci mamutov

Vývoju lovu a jedeniu mäsa vďačíme za to, že nežijeme na stromoch

Vegetariáni a ochrancovia dnes radi poukazujú na škodlivosť mäsa, jeho negatíva, aj zápory chovov. Zabúdajú na jeho význam vo vývoji ľudstva..

Človek, alebo presnejšie predchodcovia človeka si po veľmi dlhé obdobie vystačili so životom na stromoch a v ich okolí. Rastlinná strava, bobule a celoročne priaznivé počasie mohlo v dávnej pravlasti poskytovať to, čo predkom celkom stačilo. Relatívne nenáročný život si nevyžadoval rozvoj mozgu, keďže taktika a plánovanie bolo veľmi základné a krátkodobé. Ešte veľmi dlho nemožno hovoriť o potrebe pestovať plodiny, usadiť sa a budovať sídla.

predchodca človeka evolúcia človeka

Vo veľmi dávnych dobách, keď neexistovala ani potreba vývoja nástrojov však nastal zlom. V jednom momente predchodcovia človeka okúsili mäso a v tom čase možno hovoriť, že musel nastať absolútny obrat v spôsobe života a vo vývoji tela, kostry, zubov, lebky a pokračoval až do tej podoby, v akej človek žije a vyzerá dnes. Napriek tomu, že vegetariáni môžu namietať, práve mäsu vďačíme za to, že sa z predchodcu človeka vyvinul silný, odolný živočíšny druh, ktorý neliezol po stromoch a dokázal prežiť aj mimo lokality s priaznivým celoročným počasím. Všetko vo svojom živote súčasného človeka prispôsobujeme dostupnosti potravy. Bez všetkého ostatného je možné prežiť.

Základné inštikty, aké má každé zviera

V minulosti bolo prežitie odkázané na inštinkty a prijímanie potravy v prípade hladu je jedným z nich. Inštinkty viedli predchodcu človeka ešte skôr, ako vlastnil akýkoľvek majetok, uvedomovali si, že nejaký kameň, alebo škrupina orecha môže byť jeho súčasťou a byť jeho. Získať potravu a nakŕmiť seba a vlastné deti je prirodzeným správaním. V ňom sa zdokonaľuje človek počas celého života. Ak nové a zdokonalené poznatky a taktiku zdedí po starších, či iných členoch kmeňa, osvojuje si ich, alebo pokračuje v ich vývoji. Formuje sa tak správanie, postupy a taktika. Rovnako ako potravu možno chápať z druhej strany – pri snahe nestať sa ňou vyvíja taktiky obrany a protiútoku. Až keď sa stalo obstarávanie jedla jasným systémom so svojimi pravidlami, prichádza na scénu iný vývojový stupeň správania. Uvedomovanie si, že môže existovať sídlo, akýsi domov. Miesto, kde sa uskladnia zásoby, kamenné nástroje a na toto miesto je možné sa vracať.

Ochutnanie mäsa spôsobilo absolútny obrat

Tvor, ktorý ochutnal mäso útokom a usmrtením vlastného druhu, alebo iného zvieraťa, nemohol spôsobiť zásadnú evolučnú revolúciu ako lusknutím prsta. Týchto ochutnávok muselo prebehnúť viac a postupne meniť spôsob správania. Nemožno dokonca hovoriť ani o tisícročiach, ale o oveľa dlhšom období, kedy sa z inteligenčne veľmi obmedzeného tvora stával človek rozumnejší. Pre pochopenie tohto prerodu je nevyhnutné vnímať najstaršieho predchodcu ako tvora, ktorý si musel osvojiť dovtedy nepoznané a mimoriadne náročné úlohy. Podujal sa na lov. Čiže sa musel pohybovať inak, vytvoriť taktiku prekvapenia, uštvania, alebo musel vedieť zasiahnuť korisť – uloviť ju. Využiť pritom mohol postupne aj spoluprácu ďalších v kmeni, rodine, či spoločenstve.

lov jeleňov

Ako zberač bylinožravec sa spoliehal na listy a plody, ktoré nevyžadovali taktiku a náročné premýšľanie. Konzumácia mäsa viedla k mimoriadne významnému objavu a pridala zmysel jeho udržiavaniu. Oheň v chladnejších oblastiach už nebol len nástrojom opracovania mäsa do skonzumovateľnejšej podoby, ale prinášal teplo. Pri ohni a jeho udržiavaní je možné hovoriť o potrebnom systéme povinnosti. Povinnosť jeho udržania mohla rozdiel medzi úspechom, udržateľnosťou alebo zimou, chorobou, aj hladom. Opäť tak hovoríme o taktike a systéme. Na to, aby si mohol náš predok pochutiť na mäsa, bez námahy si mohol vystačiť s mršinami. Záujem o nezávadné, neporušené mäso, nie je pritom to jediné, čo mohlo motivovať človeka k vývoju taktiky a najmä nástrojov.

Zima, kožušina a antropológia človeka

Človek lovec pri love a opracovaní uloveného zvieraťa veľmi rýchlo pochopil, že odrezaná kožušina je pevná. V niektorých prípadoch dokonca teplá. Na kožušine mohol byť čistejší spánok a v chladných nociach poslúžil ako prikrývka, alebo prvotné šaty. Neexistovali textílie, výpredaje, donačné zbierky ani iné šialené predstavy. Predchodca človeka bol holý, kým svoju „kožušinu“ nezačal prekrývať inými vrstvami z ulovených zvierat. Zvieratá ulovené inými dravcami mali kožušiny poškodené. Aj opracovanie mäsa, rovnako ako kože, si žiadalo ostré nástroje. Opäť to neboli listy na stromoch, korienky a plody ovocných druhov, ktoré by človeka prinútili tvoriť nástroje. Na rozbitie orechov postačil úder.

lovci mamutov

Na rezanie vlákien mäsa bolo nevyhnutné mať ostré kamene a čepele. Vhodné minerály a horniny, ktoré umožnili štiepací efekt, ako napríklad obsidián (hovorovo sopečné sklo) alebo silicit (flint, pazúrik), boli predchodcami nožov a kovových čepelí. Nález rúd, ich tavenie, kováčska činnosť a postupný vývoj tohto odvetvia remesla je ešte veľmi ďaleko. V tomto období sa objavujú nástroje, predchodcovia sekier, oštepov a ďalších nástrojov. Mali slúžiť aj na ochranu pred šelmami. Chrániť seba, svoju rodinu a kmeň tak muselo byť nevyhnutnosťou súčasne s tým, že vytváraný taktika obrany a lovu slúžila aj na obstarávanie potravy.

Čiže, vegetariáni, upokojte sa!

Po biologickej stránke človeku, jeho vývoju, antropologickému vývoju kostry, výrazne napomáhali živiny a látky obsiahnuté v mäse. Potravu človeka tak tvorili dostupné suroviny. Nemožno hovoriť o pravidelnom stravovaní, no postupne sa rozvíjali aj možnosti skladovania potravín, ich sušenie, alebo organizovanie pravidelných lovov pre zaistenie jedlej pravidelnej mäsitej potravy. Čoraz viac si naši dávni predkovia nemuseli namáhať čeľuste trhaním surového mäsa v zuboch, menila sa aj anatómia chrupu, tvar zubov a postupne tvar celej lebky.

predchodca človeka evolúcia človeka

Vďaka lovu, jeho zdokonaľovaniu, vývoju spracovania mäsa, ako aj nevyhnutnej taktike sa náš najstarší predchodca s oštepom v ruke a väčšou vynaliezavosťou už nemusel vrátiť na strom a k čisto výhradne len rastlinnej potrave. Z lovenej koristi alebo tvora v úteku, ak sa objavila hrozba, sa vyvinul predátor, lovec. Neskôr dokonca chovateľ tých zvierat, ktoré bolo možné ohradiť a udržať na určitom území, v zajatí rozmnožovať, či dokonca šľachtiť do podôb, ako ich poznáme dnes. Znie paradoxne, že lov, organizovanie taktiky, nástroje, chov zvierat v zajatí mali podiel na vzdelávaní a rozvoji inteligencie.

Mäsu vďačíme za ten najzásadnejší rozdiel medzi primitívnym spôsobom života a tým, ktorý donútil brániť seba a svojich ľudí, vyvíjať taktiku, postupy, spolupracovať a rovnako pristupovať pri obstarávaní koristi. V ľudskej hlave sa vyvíjal a zdokonaľoval nejeden postup, od ktorého závisela spokojnosť, aj zvyšovanie životného komfortu. Pre všežravca otázka prežitia. Že pritom prešlo milión rokov, je už len čerešnička na torte. Napriek odmietaniu významu mäsa zo strany vegetariánov a ochrancov, je však jeho význam nepopierateľný. Akýkoľvek pokus vymazať jeho potrebu a podiel na vývoji človeka je popieraním toho, že predchodca človeka zliezol zo stromov, jaskýň a že vôbec obliekal nejakú cudziu kožušinu. Veď práve vďaka rozvoju správania nám zostala srsť len na pár miestach tela.

Mohlo by zaujímať tiež:

Tomáš

Tomáš
Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.

Inzercia




Inzercia

Sleduj nás na sieťach

Nájdete nás na Facebooku aj Youtube

Zatvoriť reklamu
Zatvoriť reklamu