ZN.SK
Vesmír, hviezdy

Vesmírne javy: astrologické javy na nočnej oblohe v decembri

Aké astrologické, alebo teda vesmírne divadlo nám prinesie december? polohy planét, meteorický roj, aj zatmenie na južnej pologuli.

Počas roka nám pozorovanie hviezdnej oblohy prináša rôzne typy zážitkov. Hoci v roku 2023 nás už veľa javov neprekvapí, tešiť sa môžeme na meteorický roj, zimnú rovnodennosť a ak náhodou sa nachádzate v južnej Austrálii, užijete si čiastočne zatmenie Slnka. Čím nás nočná obloha poteší? Aspoň za predpokladu, že nebude výrazná oblačnosť a noci prinesú bezoblačnú oblohu. Jasný mesiac v splne na konci novembra sa opäť dostane do splnu v okolí 27. decembra a v Nove bude 13. decembra.

13.-14. decembra – meteorický roj Geminidy

Koncom prvej polovice decembra sa na oblohe objaví pravidelný meteorický roj. Pomocou aplikácie Star Map alebo inej hviezdnej aplikácie si vyhľadajte znamenie zverokruhu Blíženci, v ktorých blízkosti sa bude odohrávať meteorický roj. Meteorický roj tvorí teleso 3200 Phaethon, no jeho vznik a celkovo pôvod nie je celkom objasnený dodnes. Patrí medzi pravidelné vesmírne divadlá pozorovateľné voľným okom.

Jupiter a Saturn na juhozápade, na východe zas Mars

Voľným okom budeme môcť po západe Slnka vidieť dva žiarivé body. Pôjde o Jupiter a Saturn, ktorých identifikáciu si môžete nechať potvrdiť niektorou z aplikácií. Za zmienku však určite stojí aj fakt, že pomocou teleskopu, alebo výkonného ďalekohľadu bude možné čoskoro sledovať planétu Saturn takmer bez prstencov. Dôvodom je náklon planéty Saturnu voči sledovateľom zo Zeme. Prstenec tak bude neviditeľný. O prstencoch je známe, že ich skutočnou hrúbkou je hodnota v niekoľkých pár metroch.

Naopak na východnej nočnej, alebo skôr skorej rannej oblohe bude viditeľný žiariaci bod. Planéta Mars osvietená Slnkom tak dopraví dostatok svetla smerom k Zemi počas niekoľkých decembrových dní. Spoznať ho môžeme aj podľa toho, že jeho svetlo nie je svetlé ako pri hviezdach, ale je viac do oranžova.

21. decembra – zimný slnovrat

21. decembra sa môžeme tešiť na kalendárne najkratší deň, kedy vrcholia Stridžie dni. Od tohto dňa sa budú dni už len mierne predlžovať. V starom kalendári sa tento deň spája s menom Tomáš. V novšom kalendári sa meno presunulo na siedmy marec. Vo Švédsku však obdoba mena Tom pokračuje v meninových pripomienkach aj v tento deň. Ako zimný Slnovrat má význam v mnohých ľudových magických úkonoch, ktoré vychádzajú z predkresťanského obdobia. Krátky dni ovplyvňovali vo výraznej miere kultúry aj náboženstvá. Dôležité je však podotknúť, že kým na severnej pologuli sa dni v tomto čase skracujú a od Slnovratu predlžujú, opačne sa tomu deje na pologuli Južnej.

Na južnej pologuli (Austrália, alebo Nový Zéland) si 4. decembra užijú čiastočné zatmenie Slnka. Pri jasnej nočnej oblohe, ktorá nebude poznačená svetelným smogom je možné očakávať galaxiu Mliečnu cestu a svetlý pás svetlejší oproti „!bežnému“ temnému vesmíru.

Mohlo by zaujímať tiež:

Roman

Roman
Autor článku s tematikou zábavy, televízie, alebo niektorých spoločenských problémov. Pochádza zo stredného Slovenska a na striedačku žije v Rakúsku.



Inzercia

Inzercia

Online kníhkupectvo BUX.sk

Sleduj nás na sieťach

Nájdete nás na Facebooku aj Youtube

Zatvoriť reklamu
Zatvoriť reklamu