ZN.SK
Turkmenistan, Aškabať

Turkménsko (Turkmenistan): fakty, miesta, čísla a podrobnosti o krajine

Turkménsko (Turkménia alebo Turkmenistan) je najrovinatejšia krajina spomedzi krajín v Strednej Ázii a rozprestiera sa v púštnom pásme na juhu Strednej Ázie.

Turkménsko (Turkménia alebo Turkmenistan) je najrovinatejšia krajina spomedzi krajín v Strednej Ázii a rozprestiera sa v púštnom pásme na juhu Strednej Ázie. Susedí s Afganistanom, Iránom, Kazachstanom, Uzbekistanom a na západe je hranica s Kaspickým morom, ktorá oddeľuje od Turkménska Azerbajdžan a Rusko. Do roku 1991 bolo súčasťou ZSSR, v súčasnosti je členom SNŠ (Spoločenstvo nezávislých štátov).

Názov Turkmenistan pochádza z perzštiny a v preklade znamená „krajina Turkménov“. Hlavným mestom je Ašchabad.

Turkmenistan, Aškabať

Foto: flickr, Peretz Partensky, mesto Aškabat

Rozloha krajiny je 491 210 km2, ale až 80% rozlohy zaberajú púštne planiny a 20% pohoria. Centrálnu časť krajiny zaberá púšť Karakum a tiež stepi, ktoré sú súčasťou Turanskej nížiny. Popri Kaspickom mori je slanisková Kaspická nížina, na ktorej sú ložiská ropy a zemného plynu. Na východe krajiny sa nachádza pohorie Kugitangtaou, ktoré dosahuje výšku až 3000 m n.m.. Na západe je horský masív Kopetdag Gerši (2940 m n.m.), ktoré sa vyznačuje veľkou seizmickou aktivitou. Najvyšším pohorím je Aýrybaba (3139 m n.m.) na juhovýchode krajiny, kde hraničí s Uzbekistanom.

Územie Turkménska je rozdelené na 5 provincií (Ahal, Balkananad, Daşoguz, Lebap (Türkmenabat), Mary) a hlavné mesto Ašchabad.

Rieka Amudarja, prameniaca v Pamíre, je najvýznamnejšou riekou Turkménska, ktorá tvorí časť východnej hranice s Uzbekistanom. V krajine je veľmi slabá riečna sieť, významné rieky pramenia za hranicami a horské potoky sa strácajú v suchých oblastiach. Z Afganistanu priteká rieka Murghaba a rieka Atrak, ktoré sa vlievajú do Kaspického mora. Významný je však Karakumský kanál, ktorý bol postavený v roku 1988, a ktorý preteká pozdĺž južnej hranice, cez hlavné mesto a napája sa na rieku Amudarju. Kaspické more tvorí celú západnú hranicu krajiny. Nachádzajú sa tu aj dve prírodné jazerá – Kattashor a Sarygamysh, zvyšných 9 jazier je umelo vytvorených a slúžia ako rezervoáre vody.

V roku 1982 bola zriadená Národná prírodná rezervácia Amudarja, ktorá zaberá 48 500 hektárov, sú v nej zastúpené všetky rastlinné spoločenstvá a biotopy. Sú to tri od seba oddelené územia v strednom toku rieky Amudarja – Nargiz, Gabaklinskij, Gereldinskij.

Turkménsko tvoria najmä púšte a stepi, na ktorých rastie len riedka vegetácia (traviny a kroviny). V údoliach južných pohorí a riek rastie divý vinič, figovníky, orechovníky, na svahoch sa nachádzajú lesy ihličnanov, pistáciovníky a husté kroviny (tugai).

Zo živočíšnej ríše tu nájdeme rysa karakala, gepardov, snežných leopardov, muflónov, gazely, líšky veľkouché, divé mačky,  šakaly, diviaky, stredoázijské jelene, kulany turkménske, kobru stredoázijskú, varanov, gekóny a rôzne vodné vtáky (kačky, husi, labute).

Podnebie v Turkménsku je kontinentálne, vyznačuje sa horúcim a suchým letom, teplota v púšti môže dosahovať až 50 °C, ale v noci rapídne klesá, a chladnou zimou (až do -15 °C ). Najviac zrážok spadne od januára do mája, ročné priemerné zrážky predstavujú 80 – 400 mm.

Hospodárstvo

Keďže je Turkménsko prevažne púštna krajina, poľnohospodárska výroba prebieha v zavlažovaných oázach, kde sa vo veľkej miere pestuje bavlna, vývoz ktorej však v posledných rokoch upadá kvôli zlej úrode. Turkménsko sa snaží o dosiahnutie sebestačnosti v produkcii potravín, pestujú pšenicu, zeleninu a ovocie, chovajú ovce, kozy, kone a ťavy. Turkménsko je tiež priemyselná krajina a najvýznamnejším zdrojom príjmov je ťažobný priemysel. Má mimoriadne veľké zásoby ropy a zemného plynu (polostrov Čaleken), ktoré sú najvýznamnejším vývozným artiklom.  Tiež sa tu nachádzajú ložiská síry, olova, soli, sadry, jódu, brómu. Priemysel je zameraný aj na spracovanie textilných plodín (bavlna a vlna z karakulských oviec) a na spracovanie nerastov a predovšetkým fosílnych palív.

Najväčším problémom v Turkménsku je až 60% nezamestnanosť, chudoba a najmä nedodržiavanie ľudských a občianskych práv.

Obyvateľstvo

V Turkménsku žije 5 662 544 obyvateľov, čo predstavuje 10,5 obyvateľa na km2. Až 85% obyvateľstva tvoria Turkméni, 5% sú Uzbeci, 4% Rusi a 6% sú iné etniká ako Kazachovia, Azerbajdžanci, Tatári, Ukrajinci, Arméni, Balúčovia a Kurdi.

Turkmenistan ženy

foto: flickr, David Stanley, ženy v lokalite Merv

Až 89% obyvateľov vyznáva islam (sunitskí moslimovia), 9% sú pravoslávni a zvyšné 2% sú iné náboženstvá (Azerbajdžanská menšina tvorí šiítske moslimské spoločenstvo).

Turkméni patria jazykovo do juhozápadnej skupiny jazykov. Od roku 1928 používali latinku, od roku 1940 azbuku a od roku 1993 cyriliku, ktorá používa aj niekoľko unikátnych písmen. Turkménčina je od roku 1992 úradným jazykom (platí to aj pre komunikáciu medzi etnikami).

Dejiny

Turkménsko bolo osídlené už v 5.-4. tisícročí p.n.l., v 6.storočí p.n.l. oblasť obsadili perzské vojská, v 4. storočí p.n.l. prešiel cez územie Alexander Macedónsky. O storočie neskôr tu vznikla Partská ríša, do ktorej patril aj súčasný Irán a Irak. Začali sem prenikať turecké kmene a v 7. storočí n.l. už celú Strednú Áziu ovládli Arabi, v 11. storočí seldžuckí Turci a od 14. storočia sa stala súčasťou Timurovej ríše, kde nastala aj islamizácia obyvateľstva, miešanie obyvateľov s kočovnými kmeňmi, z čoho vznikli dnešní Turkméni. Po zániku Timurovej ríše vznikol Chivský chanát a Bucharský emirát.

Prvé ruské vojská prenikli do Turkménska v 19. storočí, vojna trvala 30 rokov a zomrelo v nej 15000 Turkménov. Dôležitou bola vojna pri Geok-Tepe v roku 1881 a v roku 1884 už bolo Turkménsko pripojené k cárskemu Rusku až do roku 1917 (VOSR). V roku 1924 vznikla Turkménska SSR, ktorá sa prvýkrát v histórii zjednotila a začal sem prenikať európsky štýl života. Turkménsko v roku 1990 vyhlásilo autonómiu a 25.12.1991 vznikla Turkménska (demokratická a prezidentská) republika. Prezidentom krajiny sa stal Saparmurad Nijazov (Turkmenbaši) až do roku 2006. V roku 2007 ho nahradil nový prezident Gurbanguli Berdymuhamedov.

Doprava

V krajine je dopravná dostupnosť na celkom dobrej úrovni. Cesty sú vybudované do Kazachtanu, Uzbekistanu a Iránu. Hraničný priechod do Iránu je určený len pre príslušníkov SNŠ a Iráncov. Autobusové linky zabezpečujú spojenie so všetkými hlavnými mestami susediacich krajín, do púšte Karakum, Kunya-Urgench. V hlavnom meste Ašchabad je preprava zabezpečená autobusmi, električkami, trolejbusmi a taxíkmi. Transkaspické železnice spájajú Turkménsko so zvyškom Strednej Ázie, dokonca je možné cestovať vlakom až do tureckého Istanbulu. Lodná doprava je zabezpečovaná trajektami z Baku v Azerbajdžane a Astrachanu v Rusku do mesta Turkmenbaši (Krasnovodsk).

Národná letecká spoločnosť Turkmenistan Airlines prevádzkuje medzinárodné lety do Abú Dabí, Birminghamu, Dillí, Karachi, Kyjeva, Londýna, Moskvy a Taškentu, ale aj do domácich miest ako Mary, Turkmenbaši, Dašchovuz, Charjou, Kerki a Balkanbatu.

(M)

Mohlo by zaujímať tiež:

Tomáš

Tomáš
Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.



Inzercia

Najčítanejšie

Inzercia

Online kníhkupectvo BUX.sk

Sleduj nás na sieťach

Nájdete nás na Facebooku aj Youtube

Zatvoriť reklamu
Zatvoriť reklamu