Sú to už celé roky, čo stánky a obchody vo Vysokých Tatrách, ale pokojne aj v iných končinách Slovenska, prezentujú typické slovenské symboly a suveníry s motívmi, či obrázkami pripomínajúcimi Slovensko. Zahraničný turista, alebo len človek mestský, chce kúpiť goralský klobúčik, chce magnetku s Tatrami, plyšového vlka, ovcu, alebo medveďa. Plyšového kamzíka nájdete už len výnimočne. Neutíchajúcim hitom posledných rokov je ale magnetka, obrázková a textová, ktorú si pripnete na chladničku a postupne vytvárate zbierku navštívených miest. Teda za predpokladu, že ju nemáte vstavanú a krytú, kedy riskujete s jediným železom v interiéri – zárubňou. Lenže aké rozčarovanie, keď turista dorazí domov a lepšie číta štítok na suveníre?
Slovenské suveníry nie sú často vyrobené na Slovensku
Nefunguje u nás cestovný ruch ako by mal a veľmi tomu nepomáha ani imidž tvorený suvenírovými obchodmi. Trdelníky predáva obchodník z Dunajskej Stredy, ktorý nikdy nebol v Skalici, drevený riad do stánku dováža maďarský rezbár, do väčšiny stánkov v Tatrách privážajú magnetky z pár skladov, ideálne jedného výrobcu, ktorého adresu a meno ťažko vysloviť. Samozrejme z ďalekej Číny. Tam je výroba najlacnejšia a aj doprava je ideálne „free shipping“.
Obľúbené sú ovečky a valašky. Niekde goralské klobúčiky. Ani jeden klobúčik ale nevyrobili na Slovensku. Ide o poľský dovoz, ideálne s plastovými mušličkami po obvode klobúka, čo je asi to isté, ako keby ste si kúpili plastovú valašku. Mušľa musí byť jednoducho mušľa za každých okolností. Vlk z našich lesov možno nie je typickým predstaviteľom suvenírov, ale aj toho si ľudia kupujú. Českí turisti, ktorí milujú naše hory, si radi odnesú suvenír s nápisom VYSOKÉ TATRY. Až doma zistia, že nemajú suvenír z Vysokých Tatier, ale z Číny. V Číne pritom neboli.
O dovoz suvenírov sa pritom postará poľský dovozca, ktorý si objedná plyšáky v Číne pre seba a rozdelí zásielku aj pre Slovensko. Biznisplán, ktorý vynáša. Slovenské na tomto suveníre nie je nič, podobne ako na takmer každej magnetke, ktorú stačí otočiť z druhej strany. Len vzácne sa objaví slovenská, či dokonca poľská výroba. Plyšové ovce uvádzajú pre zmenu rovno MADE IN CHINA a nič viac. Aj napriek nízkej cene však sú slovenské suveníry predražené a vzhľadom na pôvod a kvalitu, pragmatický človek skôr nekúpi než kúpi. Turisti by sa tak mali mať na pozore a pri výbere naozaj siahnuť po niečom slovenskom.
Riešenia pritom existujú
Riešenia, ako neprinášať návštevníkom a zákazníkom suvenírových obchodov nemilé prekvapenia, pritom existujú. Po celom Slovensku máme remeselníkov, drevorezbárov. Ľudí s mimoriadnym talentom, starých, vymierajúcich majstrov, ktorí majú problém prežiť s mizerným dôchodkom. Prežívajú od dôchodku do dôchodku s voľným časom a chuťou si niečo privyrobiť. Množstvo nezamestnaných a schopných ľudí, ktorí žijú v odľahlých dedinkách s tradíciami, muži aj ženy na materských dovolenkách, pri ktorých štát nemyslí na to, že musia zostať pri deťoch a nemôžu chodiť do práce aj utiahnuť dve tri škôlky. Matematicky to jednoducho nejde.
Maľovanie magnetiek, formovanie a zalievanie do magnetov, vyrezávanie valašiek, šitie hračiek, maľovanie obrázkov, tvarovanie keramiky. Sú veci, ktoré nemusíme hľadať v Číne, ale doma. Získajú punc pôvodu a to potrebné MADE IN SLOVAKIA, aby aj turista mohol naozaj držať niečo vytvorené zo slovenského dreva, slovenskej hliny a nie ázijskej továrne z neznámeho špinavého mesta na druhej strane sveta. Máme chránené dielne, ľudí na vozíčkoch schopných pracovať a venovať sa výrobe drobných predmetov a darčekov. Ich cena, daňové úľavy a zvýhodnenia majú svoje prednosti, ktoré už nejeden predajca objavil. Obchodníci ale potrebujú jednoduché riešenie a jednoduché riešenia prinášajú čínski dodávatelia, ktorí na všetko prikývnu „No problem“.
Cestovný ruch u nás jednoducho nefunguje
Hľadáme dôvody, prečo cestovný ruch nie je európskou špičkou, ak máme na to príležitosti. Lenže nie je to o peniazoch, ale o ľuďoch. Penzión Monika v Habovke svojim hosťom dá aj zo svojho z vlastnej kuchyne, len aby boli spokojní, pokojne hosťom postrážia psa, ak sa chcú vykúpať v akvaparku. Iné hotely psa preventívne zakážu, hostí vysmejú, alebo vec zametú do štádia možného riešenia, ktoré sa zámerne posúva nikam. Iné hotely radšej oklamú hostí a osekajú im polpenziu na slizkú šunku a postaršie pečivo.
Mnoho prevádzok sa radšej skryje za prevádzkové podmienky. Kúpalisko v Čadci pre zlé počasie ľudí vyženie z bazénov, aj tých čo práve prišli. Neexistuje program kompenzácií, ani len možnosť nahradiť si kúpalisko vstupom do krytej plavárne, ktorá je pár metrov vedľa. V drobných podmienkach je niečo uvedené a vstupom ste s nimi súhlasili. Zlyháva záujem a chuť vôbec byť tu pre zákazníka a budovať aj sebe dobré meno. Zlyháva marketing a starostlivosť o zákazníka. Dve oddelenia, prípadne len oblasti fungovania, ktoré chýbajú v obrovskom množstve zariadení cestovného ruchu.
Zvykneme hovoriť o slovenskej pohostinnosti, hoci skôr neexistuje, ako existuje. Málokde dostane človek niečo len tak, aby ho služba potešila. Málo kde, alebo nikde neotvoria podnik kvôli pár hladným krkom zúfalých návštevníkov a veľa krát sa pre zatúlaných turistov neurobí nič, lebo zdržia a človek z toho nič nemá. Pritom sa stačí vžiť do návštevníka, jeho potrieb, orientácie. Do toho, čo by mal vidieť a zažiť, aký pocit a poznatok by si mal odniesť, aby to nebola prvá aj posledná návšteva Slovenska. Investovať do spokojnosti turistov znamená naozaj investovať do cestovného ruchu. Pokiaľ váš hotel, či prevádzka nemá ani tušenia, čo urobiť pre zákazníka, napíšte nám. Naozaj nemáme problém pomôcť, poradiť a možno správne nasmerovať.
