Treska v majonéze, jej história, zloženie, výskyt a význam jej „kultu“

Treska v majonéze, jej história, zloženie, výskyt a význam jej „kultu“

Treska v majonéze, ako jednoduché jedlo v ponuke lahôdok, má svoju tradíciu len u nás na Slovensku. Dá sa o nej hovoriť aj ako o tradičnom jedle, keďže má svoju popularitu, viaže sa na Slovensko, má určitý vek, ba dokonca vieme presne zdokumentovať jeho pôvod, predaj, úspech, skrátka poznáme ako je len možné. Jedlo vytvorené z vareného rybieho mäsa, varenej zeleniny, majonézy a octu niekomu chutí, niekomu menej. Podľa chuti však vieme veľakrát rozoznať presne tú žilinskú od košickej, aj iných pokusov menších firiem.

treska v majonéze s rožkom, fb

foto: Roman, facebook.com/žilinská treska

Napriek tomu, že treskovité ryby a konkrétne treska aljašská je morská ryba, lovená v Tichom oceáne východne od pobrežia Severnej Ameriky, a Slovensko more nemá, treska v majonéze je u nás ako doma.

Ryba a história tresky od povojnových rokov

Podnik, ktorý má na Slovensku najdlhšiu tradíciu spracovania rýb, je Ryba Žilina. Funguje od roku 1924. Autor tresky, ako ju poznáme dnes, však z podniku nepochádzal. Bol ním údajne kuchár Július Boško z Bratislavy, ktorý je autorom pôvodného návrhu nesúceho názov treska v remuláde. Lenže kto vie, čo je remuláda? Aj dnes by taký názov vyvolával otázniky a nedôveru. Ale majonézu pozná azda každý. Aj keď obdobie po II. svetovej vojne bolo poznačené ešte stále veľkou nevedomosťou o niektorých výdobytkoch doby.

Povojnové roky naštartovali veľkú poľnohospodársku výrobu, nasadené boli traktory do poľnohospodárskej výroby. Za traktor zasadli ženy, muži, mladí aj starí. Trh potreboval nakŕmiť, no najmä našou stravou už neboli len striktné tri, štyri potraviny (obilniny, zemiaky, kaše, u niekoho aj mäso z domácich zvierat a vlastné vypestovanie ovocie, či lokálne aj iné potraviny). Do popredia prišiel záujem viac sa zaoberať zdravým obyvateľov. Do popredia v plánovaní lepších zajtrajškov boli presunuté aj ryby, ako zdroj cenných látok.

Vzniklo viacero druhov šalátov, lahôdok, postupne sa na trhu začali objavovať aj lahôdky ako zavináče, veď sú populárne dodnes. Treska v majonéze prišla na svet v roku 1954. Štátny podnik Ryba tresku vyrábal viac, ako iné produkty, pretože ľudia si ju veľmi rýchlo obľúbili. Keby tomu tak nebolo, upadla by to zabudnutia podobne, ako sa zabudlo na niekoľko ďalších výrobkov a ambicióznych plánov.

V lahôdkach aj nemocničných bufetoch

Kúpiť sa dala v mliečnych baroch a lahôdkach, často vybavených stolom a táckami. Ľudia sem chodili na šaláty a treska jednoznačne bodovala. Treska sa predávala odjakživa na váhu. Vážená sa balila do voskového papiera, do voskových pohárov s nezameniteľným povrchom, ale taktiež len tak do novín. Dnes niečo nepredstaviteľné, ak ste si doma rozbalili rozmočený papier a v ňom tresku s arómou tlače (nehovoriac o tlačiarenskom olove).

Aj nemocničné bufety vytvorili trend, ktoré si mnohé držia dodnes. Veď skúsili by bufety v starých nemocniciach zrušiť „tresku na váhu“, hneď by vyvolali otázky, či rozčarovanie ľudí. Sami ak prichádzame do takýchto bufetov, vieme čo chceme a čo očakávame aj dostaneme. Čerstvé pečivo k nej patrilo vždy a neodmysliteľne. Nie chlieb, ale biely rožok, čerstvý a chrumkavý. Ešte aj pre Ukrajincov na lešení v centre Bratislavy bola zmienka o treske len poodhalenie kultúrnej zvyklosti a keď vyskúšali, pochopili.

Treska má aj svoj hit s nezabudnuteľným refrénom

Keď v roku 1992 došlo k privatizácii národného podniku Ryba, vznikli oddelene stáke fungujúce podniky Ryba Bratislava (podniková predajňa v typickom štýle starých lahôdok “na stojáka” je na ulici Trenčianska neďaleko LIDL na Mliekarenskej), Ryba Žilina a Ryba Košice.

Postup výroby a zdravotné dopady

Keďže štátny podnik mal viacero pobočiek a zapojený bol aj znárodnený podnik v Žiline, či Košiciach, miest výroby bolo ešte viac. Aj preto sa chuť líšila, no dopyt po nej sa podarilo pokryť dostatočne. Do závodov sa rybie mäso z aljašskej tresky dostáva hlboko zmrazené. Spracovávané je už priamo na lodiach, keďže ide o veľké rybárske lode, ktoré majú priamo v sebe aj linky na spracovanie, čistenie a mrazenie.  Po doprave do podnikov na Slovensko sa rozmrazí a varí. Pridáva sa marinovaná zelenina, následne majonéza, niekde aj s octom a ďalšími prísadami.

Na trhu poznáme aj variant obohatený s vyšším podielom mäsa, hoci pôvodne mala mäsa viac už štandardne. Zaujímavosťou je kvaka, pôvodný druh zeleniny využívaný v našich končinách našimi predkami. Tá tvorí zeleninovú zložku, spolu s cibuľou, mrkvou, špeciálne pripravenou uhorkou, či vlákninou. Kvaka sa používa v receptúre žilinskej tresky, kým v iných podnikoch môžu používať na zahustenie iné látky.

Treska a klasický rožok

foto: Roman, facebook.com/žilinská treska

Ak sa pýtate, či je zdravá, alebo nie, ľudia, ktorí sú citliví na rastlinné oleje obsiahnuté v majonéze by ju mali konzumovať v menšom množstve. Pre obsah rybieho mäsa, zeleniny zachovávajúcej si stále značný podiel zdraviu prospešných látok, ale aj majonéza samotná svojim zložením zdraviu skôr prospievajú. V treske nenájdete nič, čo by bežnému človeku škodilo, alebo zdravie ohrozovalo. Treska v majonéze obsahuje omega-3 mastné kyseliny z rýb v kombinácii s repkovým olejom, bez lepku, či laktózy. To ocenia najmä tí, ktorí pozorne sledujú zloženie. Niektorí výrobcovia však ešte stále môžu používať umelé prísady, ktoré sa zväčša snažia už z receptúr odstrániť. Že žilinská treska odstránila umelé prísady a pýši sa tým vo svojom marketingu. Prečo nie? U ľudí dnes boduje prírodné a bez umelých prísad.

Treska v predaji u nás aj inde vo svete… teda v Čechách

Treska sa vyrába vo viacerých podnikoch. Najvýraznejšie na našom trhu o zákazníka bojujú najmä dvaja výrobcovia, ktorých značky sú pre konečného spotrebiteľa viditeľné. Je to Ryba Žilina a Ryba Košice. Pre každého je vždy lepšia tá, na ktorej vyrástol. Aj preto poznáme podľa presného pomeru a chuti, či majú v supermarkete váženú žilinskú, alebo inú. V Kauflande napríklad spoznávame žilinskú a v centre Bratislavy pri zimáku vám túto informáciu zamestnanci vážiaci tresku aj hrdo povedia. Zisťovali sme, či ľudí zaujíma jej pôvod. Poznajú ho a uvádzajú práve preto, že sa na výrobcu naozaj ľudia neraz spýtajú.

Len Karviná až Ostrava aj to nie vždy a všade

Zaujímavosťou je že tresku kúpite aj v niektorých obchodoch v Českej republike. Ako nie bežný produkt je v niektorých sieťových predajniach. V časoch, keď máte na ňu v Čechách chuť ju pravdepodobne nikde nekúpite a tradičná určite nebude. Aj to stále hovoríme len o Ostrave a Karvinej, nie o zvyšku Českej republiky, kde akosi dosiaľ veľmi neprerazila. Na severnú Moravu prenikla najmä pre vysoký výskyt Slovákov, ktorí sem prichádzali v minulosti do práce vďaka vybudovaní Košicko-bohumínskej magistrály. Presťahovalo sa sem viacero mužov a rodín z Oravy a Kysúc, avšak aj dnes sa tu nachádza mnoho študentov na Vysokej škole Báňské, preto od Svinova od Opavskej po OC Futurum a Českobratrskú nájdete mnoho slovensky hovoriacich ľudí a každý štvrtý z Kysúc. Cieľovku však inde už nehľadajte.

Dokonca aj ojedinelý výskyt tresky v Poľsku je opäť len v rámci občasných akcií. Do Turecka, Tuniska, či Grécka sa dostáva ako „kontrabant“ v obmedzenom množstve pre miestnych delegátov, pôvodom Slovákov, ktorým chýba kus domoviny. O tresku je záujem na viacerých miestach, no vyžaduje si skladovanie a distribúciu. V Ostrave je známa aj akási úprava. Neobvyklý variant tresky v jogurte, alebo tresky v majonéze aj s kapustou. Táto kombinácia je zvláštna a nie každému zachutí. Vo všeobecnosti však za klasiku považujeme slovenskú tresku. Ideálne s chrumkavým čerstvým pečivom, ideálne tukovým rožkom starým ideálne len pár dní.

Situáciu zachraňuje sieť LIDL

LIDL vďaka svojmu tematickému týždňu napríklad aj tentoraz prináša Českej republike “Slovenský týždeň” našich tradičných potravín. Medzi inými aj tresku, ktorá sa tak priblíži o niečo viac, než obyčajne Slovákom. Tí v ČR žijú predsa len v hojnom počte. Mnoho Slovákov sa do ČR presťahovalo za prácou, za rodinou, či za láskou. Nie len v prihraničných oblastiach alebo v Prahe, ale mnoho mladých ľudí býva aj v Brne a jeho okolí, v Hodoníne, alebo pracuje v službách v rôznych strediskách cestovného ruchu.

Marketing pôsobí, rovnako ako tradícia

V marketingu sme si všimli viacero prvkov, zaujímavých príbehov, animácií, reklamy, prípadne snáh jej výrobcov o zaujatie. Všimli sme si aj kampaň, ktorá pripomínala obľúbenú kombináciu a spôsob jedenia tresky z kelímka, vytieranú rožkom bez príbora, či lyžičky. Tak, ako si ju tradične vychutnávajú robotníci na pauze, ľudia v úradoch, keď si medzi kolegami povedia, či bude vadiť mierne cibuľový závan rybaciny, alebo sa má daný človek vytratiť do kuchynky. Tresku si kupuje rôzna kategória konzumentov, ba niektorí takí, ktorí inak rybu nekonzumujú vôbec. Pre prítomnosť kostí, ktoré v treske v majonéze nie sú.

treska v majonéze s rožkom, fb

foto: Denisa, facebook.com/žilinská treska

Najväčšiu zábavu v spojitosti s treskou viditeľne prináša Facebook stránka venovaná nadšencom tej žilinskej. Podľa komentárov a obsahu zvádzajú podporovatelia Ryby Žilina tvrdý konkurenčný boj. Až vďaka týmto stránkam niektorí doteraz nezainteresovaní ľudia a možno aj fanúšikovia pochúťky zistia, že údajne sa treska vyrába aj z mloka. Zmienka o mlokovine je v skutočnosti humor a niekoľko krát na to upozorňujú aj niektorí prispievatelia. Práve z týchto stránok sme si požičali fotografie do tohto článku.

Avatar
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.
Viac:
Odetí do krásy, kniha slovenské kroje
Kniha Odetí do krásy: krásne slovenské kroje a móda našich predkov

Lanovka teleferik Alanya
Teleferik Alanya: nová lanovka od Kleopatrinej pláže na hrad

Diaľnica
Diaľničná známka 2018: jej cena sa nezmenila, pripomenie sa sama

Zavrieť