Trenčiansky hrad a jeho zaujímavosti, historické aj faktické

Trenčiansky hrad je jedným z míľnikov na západnej D1. Na svojom mieste nebol postavený náhodou. Ak si každý môže všimnúť, stojí na vápencovom brale s mimoriadne výhodnou polohou, z ktorej je viditeľnosť do rozsiahleho okolia. V minulosti práve tadiaľto viedli významné obchodné cesty medzi Stredomorím a Pobaltím. Čiastočne tadiaľto viedla aj časť Jantárovej cesty.

Na jeho mieste stál hrad už v období Veľkej Moravy, no dnešný hrad začal vznikať až v 11 storočí. Opäť mal kontrolnú úlohu, veď povodie Váhu bolo nutné kontrolovať aj pre miestne riečne brody, umožňujúce prejsť z brehu na breh. Zozbierali sme niekoľko zaujímavostí, ktoré sa spájajú s Trenčianskym hradom. Niektoré z nich ste možno nevedeli, iné si pamätajú len tí skôr narodení.

Historické zaujímavosti o Trenčianskom hrade:

• Koncom 13. storočia sa jeho história spája s palatínom Matúšom Čákom, práve Trenčín mu dal meno, vďaka ktorého ho poznáme už ako Matúša Čáka Trenčianskeho. Hrad významne rozšíril, napríklad aj o palác aj o vežu známu ako „Matúšovu“.
• Žigmund Luxemburský (1368 – 1437), jeden z neskorších majiteľov hradu, ho venoval svojej manželke Barbore a dal jej v ňom postaviť nový palác
• Hrad v roku 1790 vyhorel. Požiar sa presunul z budov v meste pod hradom aj priamo na hrad.
• Celé roky stavba chátrala, bola miestom rabovania a výletov miestnych. V roku 1912 sa stavba zakonzervovala a postavili sa strechy, aby sa zabránilo ešte výraznejšiemu zničeniu stavby. V polovici minulého storočia sa socialistická vláda, hoci mala rôzny vzťah k pamiatkam, pustila do postupnej záchrany a obnovy hradu. Rekonštrukcie pokračujú dodnes.
• Dominantná Matúšova veža je obklopená palácmi Matúšov, Barborin, Ľudovítov a kaplnkou. Za socializmu mala Matúšova veža veľmi zlý technický stav múrov a ihlanová strecha bola postavená priamo na veži bez balkóna, takzvanej ochodze vyčnievajúcej tak, ako dnes.
• Za socializmu bola na streche hradnej veže pripevnená veľká komunistická hviezda. Páčila sa však možno len komunistom a nadšencom vtedajšej vládnej moci.

• Hladomorňa bola v minulosti vyhliadková veža, no využívali ju aj ako väzenie. Práve z toho ťaží súčasná expozícia mučiacich nástrojov.
• Na hradnej skale sa nachádza rímsky nápis. Zanechali ho tu rímske légie, ktoré vyslovene a nezameniteľne nazývajú miesto ako Laugaricio. Z tohto dávneho názvu ťaží aj miestne nákupné centrum v meste. Rímsky nápis vidieť z 1. poschodia hotela Elisabeth, v minulosti známy pod menom Hotel Tatra.
• Za Národnú kultúrnu pamiatku je objekt vyhlásený od 1961 roku.

TOP zaujímavosti

• Fortifikačná sústava a jednotlivé budovy hradu s baštami a vežami tvoria z Trenčianskeho hradu jednu z troch najsilnejších pevností na Slovensku, no zároveň patrí aj medzi najsilnejšie a najrozsiahlejšie hrady Európy. Významovo sú na tom podobne Spišský hrad a Devínsky hrad. Oba mali rovnaký význam v rámci obchodných trás.
• S Trenčianskym hradom sa viaže najznámejšia povesť o mladom Turkovi Omarovi, ktorý z lásky ku krásnej Fatime vykopal studňu v pevnej skale na hradnom námestí. Mala byť vykúpením jeho milej z väzenia hradného pána Štefana Zápoľského. Povesť hovorí, že mu to trvalo tri roky, než podal prvú čašu vody pánovi z jeho novej studne a mohol si odviesť Fatimu z hradu preč. V skutočnosti bola studňa vyhĺbená Katzianerovimi vojakmi niekedy približne od roku 1557 do 1570. Nie je celkom isté, či ju nehĺbili aj zajatci a väzni.
• Rímsky nápis na hradnej skale pochádza z roku 179. Je významným písomným dôkazom prítomnosti rímskych légií v strednej Európe. Znenie nápisu je v preklade „Víťazstvu cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu, v počte 855 vojakov II. Légie, dal zhotoviť M. V. Maximianus, legát II. Pomocnej légie.“
• Poslednou šľachtičnou a majiteľkou hradu bola Ifigénia De Castris D´Harcourt. Významnou osobnosťou bola pre jej obchodné vlastnosti a podnikateľské záujmy. Finančne podporovala výstavbu verejnoprospešných budov, či kostolov. Dala postaviť kúpele v Trenčianskych Tepliciach, vlastnila kaštieľ a pozemky v Novej Dubnici a Trenčiansky hrad. V roku 1905 ho ako ruinu venovala mestu.
• Pred ňou bol vlastníkom hradu Šimon Sina (1810-1876). Barón získal hrad ako dedičstvo už v roku 1835. Pôsobil ako grécky konzul v Rakúsku, bohatý bankár gréckeho pôvodu bo povýšený do šľachtického stavu, nepochybne za svoje služby a pomoc Rakúskej vláde aj vzťahy s Rakúsko-uhorskom ako takým.

Trenčiansky hrad a aktuálne zaujímavosti

• Nachádza sa v nadmorskej výške 280 m.n.m
• Trenčiansky hrad je miestom konania historických podujatí, festivalov a taktiež sa v ňom môžu konať svadby či spoločenské udalosti.
• Priestory hradu tvoria jedno z najdôležitejších múzeí celého Trenčianskeho kraja. Hrad ako múzeum otvorené celoročne, prezentuje spôsob bývania a života šľachty z jednotlivých období histórie hradu, no najmä je výstavou dobových zbraní, brnení, pušiek aj sečných zbraní.