Rozhovor so spisovateľkou Kristínou Brestenskou aj o jej tvorbe

Rozhovor so spisovateľkou Kristínou Brestenskou aj o jej tvorbe

Kristína Brestenská patrí medzi mladú generáciu spisovateľov, ktorá však na rozdiel od mnohých iných vplávala do vôd historickej romance. Dokonca mimoriadne úspešne. Jej knihy sa občas objavujú ako celkom vypredané, a čitateľky sú tak nútené čakať na dotlač. Úspech jednotlivých dielov sa pritom rovná aj úspechu slávnych prekladaných autoriek ako Mary Balogh, Gaelean Foley a iných. Menom Kristína Brestenská sú podpísané už štyri romány, ktoré našli čitateľov po celom Slovensku a mnohí z nich neváhajú siahnuť po každej jej novinke. Samotná autorka si našla čas na spoločný rozhovor pre Zaujímavé novinky.

Kristína Brestenská

Čo prezradila o svojich dielach, písaní a jej vzťahu ku knihám?

Za sebou máte štyri romány. Dá sa povedať, že každý jeden z nich je úspešný. Svedčí o tom záujem čitateľov, vyhľadávanie, predaj, alebo záujem vydavateľstva a čitateľov o Vašu tvorbu ako taký. Piaty je na ceste, alebo si nechávate čas na oddych?

V čase, kedy vzniká tento rozhovor, je už piaty román odovzdaný vo vydavateľstve a začalo sa pracovať na jeho konečnej podobe. Od písania oddych nepotrebujem, je to moje hobby a vášeň, no posledný rok mám naň čoraz menej času.

Pre čitateľky určite výborná správa. Nadväzuje príbeh na niektorú z predošlých kníh, alebo príbeh zaujme niečím celkom novým z celkom iného prostredia?

Piata kniha je voľným pokračovaním mojej poslednej knihy – V rukách nepriateľa, a napriek tomu je celkom iná. V tejto totiž opustím škótske ostrovy a presuniem sa do Edinburghu, rovno na kráľovský dvor. Prezradím, že s týmto príbehom sa mi ťažko lúčilo, postavy som milovala, dokonca aj tie vedľajšie.

Každý posledné mesiace vníma rôzne. Niekomu koronakríza niečo vzala, inému dala. Prispela nejakým spôsobom k Vašej tvorbe, záujmu písať, alebo odozve fanúšikov na sociálnych sieťach?  

Úprimne povedané, mám pocit, že mi koronakríza vzala pár rokov života – podobne ako mnohým iným rodičom, ktorí v tomto období pracovali z domu a zároveň mali celý deň na starosti svoje malé ratolesti. :-) Psychicky to bolo náročné obdobie, pomáhali mi ho však prekonať knihy – či už ich čítanie alebo písanie.

Ak správne počítam, spisovateľkou ste sa stali v roku 2018. Ako veľmi sa zmenil život Kristíne Brestenskej od tohto roku?

Nemám pocit, že by sa môj život nejako zásadne zmenil. Žijem si ďalej svoj bežný život, chodím do práce, venujem sa rodine. Jediný rozdiel je v tom, že teraz robím niečo, čo ma napĺňa a baví, a mám úžasnú základňu čitateľov, ktorí ma neskutočne motivujú.

Prečo ženský historický román?

Pretože to bol odjakživa môj obľúbený žáner, písanie prišlo ako výzva napísať svoj vlastný. Postupne sa moje čitateľské preferencie začali meniť, no vo všeobecnosti ako čitateľ uprednostňujem knihy historické. Určite však nechcem zostať iba pri tomto žánri a skúsim aj niečo iné.

Iné? Do akého žánru by ste sa určite nepustili?

Mám rozpracovanú jednu knižku pre deti aj  fantasy. Určite by som sa nepustila do krimi, trilerov alebo hororov… nemám totiž talent písať tak, aby som u čitateľa vyvolala strach.

Prvotná, ale pokojne aj ďalšie inšpirácie prišli a prichádzajú odkiaľ?

Je to rôzne, dokážu ma inšpirovať rôzne maličkosti, detaily, návšteva hradov, zámkov, dobové portréty, legendy… Navyše, pri tomto špecifickom žánri, akým je historická romanca, potrebujem  zväčša inšpirácie dve – jednu pre romantickú zápletku a ďalšiu pre historické pozadie príbehu. Keď sa však raz do niečoho pustím, väčšinou vypátram rôzne historické zaujímavosti, ktoré sa mi do príbehu hodia a viem ich tam nenásilne zapracovať. Samotná história je veľká inšpirácia!

V rukách nepriateľa

Foto: Poslednému dielu “V rukách nepriateľa” sme sa venovali v článku poodhaľujúcom zopár tajomstiev a zaujímavostí “v pozadí”.

Oveľa náročnejšie je vymýšľať práve tú romantickú dejovú líniu, tak aby som sa neopakovala. Tam zväčša pomáha správna hudba. Raz ma dokonca inšpirovala jediná veta jednej piesne k vytvoreniu celej ľúbostnej zápletky.

Prezradíte ktorá to bola?  

To si už naozaj nepamätám J. Mám pocit, že to bola nejaká pieseň od Zuzany Smatanovej.

Štvrtá kniha V rukách nepriateľa sa odohráva v Škótsku. Je niečo, čo Vás na tejto krajine láka najviac? Navštívili ste v nej nejaké zaujímavé miesta?

Škótsko, žiaľ, zatiaľ poznám len z fotografií a máp. Odkladala som jeho návštevu na čas, kedy budú moje dcéry trochu väčšie, aby mohli zostať samy na pár dní u starých rodičov a ja som si mohla naplno užiť poznávací výlet. Zhodou okolností som už mala kúpené letenky do Edinburghu na apríl tohto roku. No človek mieni a korona mení. Snáď sa tam raz dostanem. Určite ma láka krásna škótska príroda, hrady, zámky, hlavné mesto Edinburgh, Stirling a ďalšie miesta, o ktorých píšem vo svojich príbehoch a ktoré už na fotografiách dýchajú neuveriteľnou atmosférou.

Existuje miesto na svete, kde by ste dokázali žiť bez starostí a pritom písať bez jedinej prestávky? Aké miesto by to muselo byť?

Jednoznačne by to muselo byť v horách, v lese – obklopená zeleňou a tichom. Tam si dokážem úplne vyčistiť myseľ od starostí, povinností a dostávam tam najlepšie nápady.

Je niečo zaujímavé vo Vašich troch románoch a postrehnúť to môže len naozaj pozorný čitateľ?

Pravdupovediac, táto otázka ma trochu zaskočila. Momentálne mi nič konkrétne nenapadá. Azda snáď len to, že do každej knihy vložím nejaké tajomstvo, ktoré sa postupne odkryje. J

Spája niečo, nejaká postava, alebo udalosti príbehy medzi sebou, alebo sú úplne nezávislé na sebe?

V rámci sérií sa vyskytujú rovnaké postavy. Tie, ktoré boli vedľajšími alebo sa v príbehu len mihli, stanú sa v ďalšej časti hlavnými. Knihou V rukách nepriateľa som začala v podstate novú sériu, jedno voľné pokračovanie je už napísané, tým druhým som si nie celkom istá. Uvidím, či ho nakoniec dopíšem. J

Máte aj svoj vzor medzi autorkami rovnakého, či podobného žánru vo svete alebo na Slovensku? Knihy ktorých autorov by si našli miesto vo Vašej knižnici?

Dlho bola mojím vzorom chorvátska spisovateľka Marija Juric Zagorka. Dnes však mám vo svojej knižnici osem hrubých zväzkov kníh od Georgea R. R. Martina, ktorý síce píše historické fantasy, ale jeho diela by z istého hľadiska pokojne mohli byť učebnicou stredoveku. Obdivujem autorovu fantáziu, zmysel pre detaily, schopnosť vytvárať neuveriteľne plastické postavy, nečakané zvraty a rozuzlenia.

Laická predstava o spisovateľoch je beseda za besedou a čas strávený za písacím strojom. Možno mierne aktualizovaná dobou, čiže dnes skôr za počítačom a notebookom. Aký je Váš bežný deň?

Predstava je to síce pekná, ale realita je u mňa niekde celkom inde. Pre nedostatok času na besedy nechodím, zopár pozvaní som, žiaľ, musela odmietnuť, ale už som sa sľúbila na besedu do rodnej Nitry, tak snáď to vyjde. Môj bežný pracovný deň začína o piatej ráno, kedy mi zazvoní budík. O šiestej už zväčša sedím za počítačom, avšak nie za tým, na ktorom píšem svoje príbehy, ale za tým v zamestnaní. Po pracovnej dobe riešim nákupy, domáce práce, venujem sa rodine a večer, ak mi zostane čas, energia a schopnosť uvažovať, otvorím notebook a napíšem aspoň zopár strán alebo riadkov.

Ďakujeme za spisovateľkin čas venovaný pre Zaujímavé novinky – ZN.SK. Prajeme jej úspešný predaj a rovnako naďalej úspešnú tvorbu

Avatar
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.
Viac:
ryšavá žena pehavá
Gingerfóbia je strach z ryšavých a pehavých ľudí

Čičmany Radenov dom
Navštívili sme Čičmany v zime a miestny Kaštieľ Čičmany

San Maríno
San Maríno: 15 zaujímavostí republiky v objatí Talianska

Zavrieť