Rhinotillexomania je veľmi komplikovaný názov pre časté vyberanie z nosa. Aj na Slovensku pritom tento pojem používajú odborníci, ak chcú pomenovať vŕtanie v nose. Nie je však vŕtanie v nose, ako vŕtanie v nose. Základom pre toto pomenovanie je podmienky „časté vŕtanie v nose za účelom vytiahnutia vysušených sekrétov, alebo zbavenie sa svrbenia“. Kým sú medzi nami ľudia, ktorí to robia nepozorovane, sú iní u ktorých je to pre prílišné opakovanie zreteľnejšie.
Najviac je však šokom prípad konzumácie, čomu sa už odborne hovorí mukofágia, alebo mukofág. Mukofág je ten, čo pojedá vysušené nasálne hlieny. Pojem Rhinotillexomania sa takmer vôbec nepoužíva a skôr ako rhinotillexomania povieme jednoducho „vŕtanie v nose“ alebo „špáranie sa v nose“.
Rhinotillexomania, čiže vŕtanie v nose
Čo to v nose vlastne máme? Nos je orgán čuchu, respektíve len to, čo z tohto orgánu vytŕča von. V skutočnosti ho tvorí aj nosová dutina a sliznice s ďalšou výbavou. Sliznice bez prestávky produkujú hlieny, v malom či väčšom množstve. Hlieny umožňujú odstraňovať zanesený prach v slizniciach a rôzne nečistoty, ktoré sa dostali do dutiny a zachytili o chĺpky. Tieto miesta sa nachádzajú oveľa vyššie, než sa dostane ľudský prst.
Hlien, ktorý je blízko k hltanu stečie prehĺtaním do žalúdka, čo je celkom bežný jav. Tien hlien, ktorý nie je dostatočne tekutý, alebo je bližšie k nosu a dostáva sa viac „na vzduch“, vysychá. Pôsobením prúdiaceho vzduchu sa takýto hlien zbavuje oveľa rýchlejšie vlhkosti a tvrdne. Takto vzniká to, čo máme v nose „tvrdé“ a „vyberateľné“.
POZNÁMKA: Ak vyschne a prekáža napríklad pri voľnom dýchaní, prípadne jeho prítomnosť svrbí, je pochopiteľné, že máme záujem si túto prekážku vybrať. Je to prirodzené a odpustiteľné. Upozorňujeme však na fakt, že vyberanie z nosa je vo väčšine svetových kultúr neprijateľné a odsudzované. To, k čomu sa pomaly dostávame, je však spoločensky neprípustné takmer na celom svete. Aj keď…
Pojedanie „úlovkov“ z nosa
Pojedanie suchých sekrétov je považované za prejav obsedantno-kompulzívnej poruchy. Veľa krát však nemusí ísť o jej prejav, len zlozvyk – najmä v naozaj výnimočných prípadoch.
Zaujímavá je obhajoba rakúskeho pľúcneho odborníka Friedricha Bischingera, ktorý sa k pojedaniu stavia menej skepticky ako jeho kolegovia. Ten tvrdí, že pojedanie nasálnych sekrétov vyberaných prstami má určité účinky na posilňovanie imunitného systému. Obsahuje totiž množstvo mikroorganizmov a baktérií, ktorých pôsobenie môže vplývať na imunitný systém. Aj dotyk prstov s rôznou mikroflórou, ktorá sa dostáva do nosa má určitý vplyv na toto posilňovanie.
Stále je však nutné podotknúť, že špinavé ruky do nosa nepatria. Nechty, špina za nechtami, baktérie na rukách alebo pod nechtami môžu do nosovej sliznice zaniesť oveľa vážnejšie nečistoty. Nechtom môže dojsť k poškriabaniu a narušeniu vnútornej steny nosa. Pravdou je však aj to, že príliš malé dierky a príliš hrubé prsty môžu spôsobiť roztiahnutie a prasknutie kože na nose a ďalšie riziká infekcií.
