Anglický novinár a spisovateľ, Andrew Morton, už publikoval biografie viacerých známych osobností , ale aj členov kráľovskej rodiny, konkrétne Diany i Meghan. Pozornosť v jeho novej knihe upriamil na najdôležitejšiu členku, jej veličenstvo, kráľovnú Alžbetu, v titule s názvom Kráľovná – Jej život, ktorá vychádza vo vydavateľstve Ikar.
Najdlhšie vládnuca britská panovníčka.
Jedna z najväčších panovníčok modernej éry.
Plachá.
Rezervovaná.
Rozhodná.
Milovníčka koňov a psov.
Babička Spojeného kráľovstva a Britského spoločenstva národov.
„Spočiatku jej inštinkt velil utiahnuť sa a ustúpiť, v neskoršom veku už bola viac sama sebou, uvoľnenejšia a spontánnejšia, jej humor bol suchý ako jej večerné martini. Čím bola staršia, tým viac dokázala prekvapiť.
Vedela sa vyrovnať s prehnanou chválou rovnako ako s prehnanou kritikou, no inštinktívne bola zmierovateľkou, stúpenkyňou strednej cesty, apoštolkou tolerancie. Bola múdra, bystrá a pod neosobnou fasádou svojím spôsobom skôr útlocitná.“
Morton nám kráľovnú, Alžbetu z rodu Windsorovcov, doma nazývanú Lilibet, predstavuje od jej detstva. Ako plaché dievčatko, ktoré milovalo čas strávený pri koňoch a psoch, a ktoré obľubovalo pokojný život na vidieku. Morton opisuje fungovanie jej rodiny, veľký dôraz, ktorý kládla na vzdelanie, jej vzťah so sestrou, no najmä rodinu, ktorá držala pokope: „S kráľovskými deťmi to bolo (počas vojny – poznámka autorky) iné, ich zotrvanie v Británii sa považovalo za lakmusový papierik odhodlania lídrov národa. Keby ich poslali do Kanady alebo inej neutrálnej krajiny, pre morálku krajiny a vôľu vzdorovať by to bol veľký úder. Keď koncom mája 1940 predložili premiérovi Churchillovi jeho poradcovia plán pripravovanej evakuácie jeho, celej vlády a kráľovskej rodiny, sucho vyhlásil, že „podobné diskusie“ by mali byť zakázané. Jeho rétoriku prekonala kráľovná vetou: „Deti bezo mňa neodídu, ja neodídem bez kráľa a kráľ by nikdy neodišiel.“
Pred vstupom do mladej dospelosti sa z plachej a neohrabanej dievčiny stala mladou ženou – šarmantnou, so schopnosťou plynulo konverzovať, dievčinou so zdravou sebadôverou.
Život jej však vyložil na stôl karty s iným osudom, a to takým, že sa stala kráľovnou.
Po abdikácii svojho strýka, kráľa Eduarda VIII., a po predčasnom skone svojho otca kráľa Juraja VI, sa začala písať nová, významná kapitola jej života ako následníčky trónu. Morton opisuje jej triumfy, ale i ťažké chvíle vo funkcii anglickej kráľovnej počas 72 rokov, počas ktorých svoj život zasvätila svojej rodine, svojmu ľudu a širšej rodine národov.
72 rokov vlády Alžbety II. poznačilo veľa otrasov i prekvapení, no vždy slúžila verne a s oddaním, „trpezlivo sledovala prebiehajúce udalosti, neraz s pobavenou iskričkou v oku“. Odolávať a čeliť musela rôznym problémom, prekážkam, no i konfliktom vo vlastnej rodine alebo odporu zvnútra samotnej inštitúcie. Zdolala úspešne všetky skúšky, ktoré jej prišli do cesty. A to všetko so svojou vytrvalosťou a odvahou. „Počas temných dní nedostatku, ťažkostí a obetí jej cestu osvetľovala pevná kresťanská viera. Tiché presvedčenie jej bolo oporou v mnohých ťažkých situáciách, ktorým čelila.“ Jej úsilím bolo vždy udržať monarchiu na poprednom mieste, a to nielen politicky, ale i kultúrne. Morton vyzdvihuje aj to, že počas celého panovania bola milovaná a nesmierne obľúbená.
Už odmala musela byť chránená pred širokou verejnosťou, kde by vzbudzovala pozornosť. To sa neskôr len znásobilo pod neustálou prítomnosťou médií, ktorým neuniklo nič, čo súviselo s kráľovskou rodinou. Morton odkrýva aj najvážnejšie témy, ktoré médiá riešili, a to údajnú neveru jej manžela, neúspešné manželstvo jej sestry, tragickú smrť princeznej Diany, ktorá je dodnes zahalená rúškom tajomstva, až po nedávnu udalosť: odchod princa Harryho a Meghan z kráľovskej rodiny.
Renomovaný životopisec sa v knihe venuje životu kráľovnej Alžbety a jej vplyvu na Britániu, ale i na zvyšok sveta v takmer celej druhej polovici minulého storočia. V knihe je vo viacerých kapitolách zachytená aj vojna. Vojnu prežila ako mladé dievča vo svojej rodine, keď ich napríklad chceli rodičia chrániť pred „zbytočnými“ informáciami, a tak sa ich pestúnka snažila uchovať od médií, keď boli ich dni ovplyvnené hrozbami vojny, keď napríklad museli nacvičovať so sestrou aj cestu do protileteckého krytu:
„Oneskorené príchody princezien do leteckého krytu vyvolávali u členov kráľovskej domácnosti obavy, či nie sú zranené alebo – ,čo by bolo ešte horšie -, že sa do relatívneho bezpečia nedostali včas. V jednom prípade sa princezná Margaret, vtedy desaťročná, oneskorila, lebo dlho hľadala vhodné nohavičky, ktoré by si obliekla. Keď dievčatá potom dostali pre prípad poplachu jednodielne oblečenie a kufríky, do ktorých si uložili svoje „poklady“, ich cesta do protileteckého krytu sa výrazne skrátila.“
Morton odkrýva aj zákutia panovania Alžbety v ťažkom čase, keď sa krajina musela otriasť z hrôz ničivej vojny a opäť postaviť na nohy.
Kniha ponúka veľmi zaujímavé čítanie o živote najdlhšie vládnucej britskej panovníčky, o živote jej rodiny i dianí vo svete. Morton zachytáva životopis kráľovnej od jej detstva až po smrť jej manžela, Princa Philipa v čase Covidu. Zachytené sú tu najdôležitejšie informácie zo života anglickej kráľovnej, ktoré Morton člení na 14 kapitol. Jednotlivé kapitoly opisujú Alžbetu ako malé dievča v kapitole Shirley Templová 2, kapitoly s hrôzami vojny s názvom Bomby na dobrú noc, kapitolu s témou korunovačnej slávy, kapitolu o Diane, kapitolu o manželstvách, svadbách, pohreboch a mnoho ďalších. Autor všetko podkladá faktami z rôznych zdrojov, na ktoré sa v texte odvoláva. Ak čakáte od knihy veľmi tajné pikošky zo súkromného sveta kráľovskej rodiny, v tejto knihe sa ich nedočkáte, no kniha svojich čitateľov rozhodne nesklame.
0 komentárov