Vo filmoch sme ich už videli. Niekde dokonca naozaj plnia svoju funkciu. V USA poznáme prípady nadšencov pre stavbu neobvyklých budov, ktorí sa vyžívajú vo výstavbe úkrytov a bunkrov. Lenže v čase tornád a hurikánov naozaj dokážu plniť svoju záchrannú funkciu. V našich končinách môžu v budúcnosti hroziť vojny, ale pokojne aj iné dnes nepredstaviteľné krízy. Čisto teoreticky by tak mohli nájsť využitie podobné stavby aj u nás.
Bunker či úkryt? V mierových časoch môže byť nenápadná stavba na vašom pozemku využívaná ako pivnica, sklad, či technická miestnosť. No v čase krízy – vojny, blackoutov, alebo prírodných katastrof – sa môže zmeniť na rozhodujúci prvok prežitia: osobný úkryt alebo tzv. survival bunker. Jeho výstavba však nie je len otázkou lopaty a betónu, ale vyžaduje komplexný prístup z hľadiska statiky, hydroizolácie, technológií aj legislatívy. Následne aj prípravy v rámci zásobovania.
1. Legislatíva: Kedy potrebujete povolenie?
- Podľa nového stavebného zákona (účinného od 1. apríla 2024) platí, že:
- Stavby do 25 m² zastavanej plochy a výšky do 5 m, ak nie sú určené na bývanie a sú vzdialené aspoň 2 metre od hranice susedného pozemku, nepotrebujú stavebné povolenie ani ohlásenie. Môžu teda byť realizované ako tzv. jednoduché stavby.
- Ak bunker presahuje tieto rozmery, alebo má vplyv na okolie (napr. hlboké výkopy, zásah do spodných vôd, napojenie na inžinierske siete), vyžaduje projektovú dokumentáciu a stavebné povolenie.
Tip: Pred začiatkom výstavby odporúčame kontaktovať miestny stavebný úrad a overiť si aktuálne podmienky podľa lokality.
2. Výber miesta a terénna príprava
- Najlepšia je svahovitá lokalita, kde možno využiť prirodzený terén na zjednodušenie prác – menšie množstvo výkopu a prirodzené zasypanie zeminou po bokoch. Na rovnom pozemku je nevyhnutné:
- Vykopať jamy do hĺbky 2–3 metre, s dôrazom na drenážny systém.
- Zvážiť spodnú vodu a preskúmať hydrogeologické pomery.
- Zemina slúži ako pasívna ochrana proti výbuchu, radiácii a teplotným výkyvom – zasypaný bunker je nenápadný a tepelne stabilný.
3. Konštrukcia: Betonáž, steny a strop
a) Železobetón ako základ
- Bunker by mal byť z monolitického železobetónu, ktorý nie je vytuhnutý z postupného betónovania, ale ideálne jednoliateho betónovania tak, aby šlo o jeden kus. Nie lepené fázy betónovania v rôznom čase:
- Steny: hrúbka min. 25–30 cm.
- Strop: hrúbka 35–50 cm (ideálne s výstužou vo forme kríženej kari siete a betónovej platne).
- Podlaha: min. 15–20 cm betónu so základovou doskou a hydroizolačnou ochranou.
- Pre extrémne situácie (výbuch, tlaková vlna) sa odporúča obojstranné debnenie a vystuženie + minimálne C25/30 trieda betónu.
b) Vstup a únikový východ
Vchod by mal byť krytý, ideálne chránený oceľovými dverami (alebo bezpečnostnými triedy RC4 a vyššie). Únikový východ môže viesť podzemným potrubím alebo šachtou do vzdialenejšieho miesta.
c) epoxidová podlaha ako zaujímavé riešenie
1. Ochrana pred vlhkosťou a chemickými látkami: Epoxidová podlaha je známa svojou vysokou odolnosťou voči vode, kyselinám, olejom, rozpúšťadlám a iným chemickým látkam. Ak je bunker situovaný v prostredí so zvýšeným rizikom pôdnych plynov (napr. radónu), spodnej vody alebo kontaminovanej pôdy, epoxidová podlaha vytvára ochrannú bariéru, ktorá minimalizuje prestup nežiaducich látok z podložia do interiéru.
2. Miestnosť určená na skladovanie citlivých materiálov: V prípade, že je v bunkri plánovaná miestnosť pre skladovanie cenností, ako sú elektronika, archívy, zbrane, drahé prístroje či zásoby paliva, epoxidová podlaha zaručuje nielen odolnosť proti mechanickému poškodeniu a oderu, ale aj ľahkú údržbu a dekontaminovateľnosť. Podlahu možno v prípade potreby dôkladne vydezinfikovať, čo je výhodné najmä v prostredí, kde sa vyžaduje čistota a bezpečnosť.
3. Hygienické zóny – napríklad sklad potravín alebo núdzová ošetrovňa: V prípade, že bunker počíta s priestorom pre skladovanie trvanlivých potravín, vody alebo liekov, prípadne s núdzovou ošetrovňou, epoxidová podlaha je ideálnou voľbou kvôli antibakteriálnym a bezprašným vlastnostiam. Povrch bez špár a pórov znižuje riziko výskytu plesní a baktérií.
4. Technická alebo servisná miestnosť s agregátmi a batériami: Ak sú súčasťou bunkra naftové generátory, UPS systémy alebo iné technické zariadenia, epoxidová podlaha odolná voči ropným produktom a elektrolytom (napr. z batérií) zvyšuje bezpečnosť a minimalizuje šírenie škodlivých látok v prípade úniku.
4. Hydroizolácia: Ochrana pred vlhkosťou
- Vlhkosť je najväčší nepriateľ podzemných stavieb. Spôsobuje:
- Plesne, degradáciu betónu a výstuže (karbonatácia),
- Znehodnotenie potravín, techniky, zhoršenie kvality vzduchu.
Ochrana:
- Vonku: asfaltové stierky, hydroizolačné fólie (napr. PVC alebo EPDM membrány), nopové fólie pre drenáž.
- Zvnútra: penetračné nátery, sanačné omietky.
- Drenážny systém: geotextília + drenážne rúrky okolo obvodu, so spádom do zbernej jímky.
Ak je zaistená hydroizolácia:
Mikrocementové stierky môžu byť v kryte veľmi praktické najmä tam, kde je dôležitý hladký, odolný a bezšpárový povrch – napríklad v obytných priestoroch, sprchových kútoch, technických miestnostiach či skladoch potravín. Ich výhodou je vodoodpudivosť, odolnosť voči chemikáliám a jednoduchá údržba. V malom a uzavretom priestore pomáhajú zlepšiť hygienu aj vizuálny dojem, čo má význam pri dlhšom pobyte v izolácii.
Aby však mikrocement fungoval správne, musí byť nanesený na pevný a suchý podklad s funkčnou hydroizoláciou. Nehodí sa na miesta so stálou vlhkosťou alebo silným mechanickým zaťažením. V dobre navrhnutom kryte však predstavuje efektívne riešenie na úpravu povrchov bez nutnosti dlažieb alebo obkladov.
5. Technológie pre prežitie
a) Vzduchotechnika a filtrácia
- Minimálne mechanické vetranie – vstupná a výstupná rúra s ventilátorom.
- Lepšie: filtroventilačná jednotka s HEPA filtrom, uhlíkovým filtrom a pretlakovým ventilátorom (napr. filtroventilačné systémy NRBC).
b) Voda
- Vlastná studňa s čerpadlom (ručným alebo elektrickým).
- Zásoba vody v sudoch + UV sterilizátor alebo keramické filtre.
c) Elektrocentrála
- Naftový alebo benzínový agregát v oddelenej miestnosti (s výfukom mimo bunkra) – je dôležité nezanedbať odvod spalín celkom mimo ľudí a miestnosť, v opačnom prípade prichádzate o kyslík a hrozí udusenie.
- Dostatok paliva (v uzavretých nádržiach, s ventiláciou, mimo obytného priestoru).
- Solárny panel s batériovým úložiskom ako alternatíva.
6. Zásoby a organizácia priestoru
- Trvanlivé potraviny (konzervy, dehydrované jedlá, ryža, strukoviny).
- Lieky, obväzy, dezinfekcia (lekárnička + náhradné zásoby).
- Náradie, náhradné súčiastky, filtre, batérie.
- Zásobovanie: dôležité je rotovať zásoby, inak prepadnú trvanlivosťou.
7. Na čo ešte nezabudnúť?
- Komunikačný systém: krátkovlnné vysielačky, rádio so solárnym napájaním.
- Chemické WC alebo suchý záchod (oddelené vetranie).
- Izolácia stien zvnútra – nielen tepelná, ale aj zvuková.
- Psychologická stránka: úsporné svetlo (LED pásiky), vizuálna úprava interiéru, hrubé dvere na zvukový útlm.
- Máte zbrojný preukaz? tak potom sa vás týkajú aj vaše zbrane.
Stavba bunkra nie je amatérska záležitosť. Ak má byť funkčný, bezpečný a dlhodobo udržateľný, musí rešpektovať stavebné normy, hydroizolačné postupy a zohľadniť všetky kritické oblasti: od výkopu, cez betónovanie, až po technológie. V mierových časoch môže slúžiť ako skvelá pivnica alebo technický sklad – no v čase núdze sa stane život zachraňujúcou infraštruktúrou.
Na okraj nezabudnite, alebo myslite na to, že:
Pri zariaďovaní bunkra je dôležité dôkladne zvážiť výber použitých materiálov, náterov a zariadení, ktoré by mohli v obmedzenom a ťažko vetrateľnom priestore predstavovať riziko. Mnohé bežné produkty, ako sú syntetické farby, lepidlá, peny alebo nátery na báze rozpúšťadiel, uvoľňujú prchavé organické zlúčeniny (VOC), ktoré môžu v uzavretom priestore spôsobovať zdravotné ťažkosti – od bolesti hlavy a podráždenia dýchacích ciest až po závažnejšie neurologické účinky. Podobne aj niektoré typy izolačných materiálov, ako napríklad menej kvalitný polystyrén alebo PUR peny, môžu pri dlhodobom kontakte s vlhkosťou uvoľňovať zdraviu škodlivé plyny.
Za žiadnych okolností nemôže ísť o otvorené ohnisko v podzemnom úkryte. Do bunkra nepatria ani prístroje s vysokou spotrebou kyslíka, ak nie je zabezpečený dostatočný prívod vzduchu a výmena plynov. Medzi takéto zariadenia patria napríklad propán-butánové variče bez komína, spaľovacie ohrievače, alebo otvorené plamene všeobecne. Tieto zariadenia môžu nielen vyčerpať kyslík, ale zároveň produkovať oxid uhoľnatý – bezfarebný a bez zápachu, no mimoriadne toxický plyn. Rovnako je nevhodné uchovávať väčšie množstvá chemikálií, pohonných hmôt alebo čistiacich prostriedkov bez dostatočného vetrania a izolácie od obytných častí úkrytu. V uzavretom priestore môže dôjsť k postupnému nasycovaniu vzduchu výparmi, ktoré ohrozujú zdravie a znižujú kvalitu ovzdušia.
Dôležité je tiež vyhýbať sa materiálom, ktoré podporujú rast plesní alebo udržiavajú vlhkosť – najmä v kombinácii s organickými zvyškami. Nevhodná kombinácia materiálov, zlá cirkulácia vzduchu a nedostatočné odvetranie môžu v priebehu času premeniť úkryt na nezdravé a neobyvateľné prostredie.