Nie každý návštevník Kežmarku pozná a zamieri k tejto stavbe. Aj keď je omietnutá svetlou hlinenou omietkou, ukrýva čisto drevený artikulárny kostol, akých nie je na Slovensku veľa. V roku 1717 vznikol prestavbou menšieho chrámu kostolík, ktorý spĺňal všetky vtedajšie pravidlá stavby evanjelických kostolov. Bol z dreva, nemal zvonicu, no príliš neplnil pravidlá strohého zdobenia, aké si stanovili už samotní evanjelici. Jednoduchosťou oplýva len z vonka.
foto: Slovakia.travel
Budova vyzerá ako veľká stodola. Disponuje vysokou šindľovou strechou a na prvý pohľad nie je ani jasné, či ide o kostol. Každý by očakával, že kostol protestantov bude tak ako je zvykom, veľmi strohý a skromný. Tento konkrétny s avšak vymyká zo zaužívaných pravidiel. Oplýva mimoriadnou pestrosťou. Celodrevená konštrukcia vo vnútri vďaka vysokej konštrukcii ponúka obrovský priestorový objem a nádhernú stropnú maľbu modrej oblohy a oblakov, čo vytvára dojem skutočnej oblohy. Strop je doplnený o podobizne apoštolov a štyroch evanjelistov. Postaviť ho dokázali za neuveriteľné tri mesiace. Miestna legenda hovorí, že okrúhle okná na stavbe sú dielom švédskych námorníkov, ktorí sa spolupodieľali na výstavbe chrámu. Slohom pre túto stavbu bolo ľudové baroko.
foto: Slovakia.travel
Staviteľom bol Juraj Mutterman z Popradu, maliarom bol údajne Gottlieb Kramer z Levoče a drevorezbu vytvoril Ján Lerch z Kežmarku. Kostol bol postavený aj vďaka milodarom vyzbieraným v zahraničí, o ktoré sa v roku 1688 usilovali dvaja bohatí mešťania Pavol Vitalis a Ján Michaelides. Osobitne robili zbierku pre nemeckých a osobitne pre slovenských veriacich, spoločne však na kostol a na faru. So zbierkou uspeli aj v Litve, Lotyšsku, Estónsku, ba navštívíli aj Švédsko a Dánsko. Pri jednej z rekonštrukcií podlahy, ktorú tvorila udupaná hlina,sa podairlo nájsť drobné mince nízkych nominálnych hodnôt z viacerých krajín. Numizmatikou zastúpené Uhorsko, Rakúsko, Čechy, Litva, Sliezsko, Rusko, Lotyšsko a iné krajiny tak môžu byť dôkazom toho, kto všetko sa podieľal na výstavbe kostola. Tento prvok obety a akéhosi posvätenia stavby sa zachovával po celé stáročia aj do našich čias.
Zaujímavý susediaci kostol
Zaujímavosťou je, že susedný novší kostol postavili v roku 1894 podľa návrhov dánskeho architekta Theophila von Hansena. Pôvodne mal byť postavený ako luteránsky kostol v Jeruzaleme. V roku 1909 tento novší kostol rozšírili o mauzóleum Imricha Tokoliho, ktoré imituje prvky známe z kežmarského hradu.
Artikuly a Šoproňský snem
Keď v roku 1681 na Šoproňskom sneme zaviedli artikuly, stanovili sa tak prísne obmedzujúce pravidlá pre stavbu evanjelických kostolov. Medzi pravidlá patrili napríklad povinnosť výstavby za čo najmenej prostriedkov, čo predurčilo stavby z najlacnejšieho dostupného materiálu a teda dreva, nesmeli mať vlastnú vežu, zároveň museli stáž mimo mestské hradby. Mocipáni tým síce dali najavo, ako nežiadúca bola evanjelická viera, zároveň tak umožnili vznik viacerých hodnotných stavieb, aké by inak nikdy nepostavili. Zvonice neboli obmedzené, no museli stáť bokom.
Viac informácií:
- http://slovakia.travel/kezmarok (zdroj foto)
- Ďalšie fotografie: http://www.kezmarok.sk/obcan/clanky/fotogaleria-21.htm
- Zaujímavosti a ďalšie podrobnosti o kostole je možné získať na stránke: http://ecavkk.sk/dreveny_kostol.html