V dávnej minulosti, keď v časoch stredoveku prekladali do Európy pôvodnú Bibliu z hebrejčiny, vznikol pri preklade jeden zásadný prešľap, ktorý neskôr formoval umenie tej doby. Texty, ktoré popisovali zostúpenie Mojžiša z hory Sinaj, kedy mal získať od Boha 10 božích prikázaní, sa v hebrejčine spomína časť o tom, že mu žiarila tvár. Zlý preklad však priniesol absolútny zvrat. Objavilo sa v ňom totiž, že po zostúpení z hory mu na hlave narástli rohy. Tento omyl nakoniec ovplyvnil podobu Mojžiša v európskom umení až dovtedy, kým sa neobjavil nový preklad a neodhalil, aký problém sa zlým prekladom vytvoril.
Mojžiš s rohami
Z časti Exodus 34 svätý Hieronymus pochopil slovo „qaran“ v definícii, ktorá ho mala za pojem „rohatý“. Nemalo však ísť o rohy, ale lúče svetla a teda žiaru. Michelangelo, najvýznamnejší sochár histórie, ktorý opracovával mramor a vytvoril mnohé nezabudnuteľné diela, je autorom aj sochy Mojžiša na Svätopeterskom námestí v Ríme. Na hlave Mojžiša, statného muža s dlhými vlasmi majster sochárskeho umenia vytvoril dva rohy. Avšak zvláštnosťou je, že Michelangelo bol prezrievavý a inteligentný. Vedel o preklade s rohami, no musela sa k nemu dostať aj informácia, ktorá toto vyvracala. Lenže v tej dobe bola známa podoba s rohami. Snažil sa jej vyhovieť a preto mu na hlave stvárnil malé náznaky rohov, nie zvieracích. Ak aj vedel o význame slova ako o svetle, druhá vec je odpoveď na otázku „Ako vytesať z kameňa lúče svetla?“. Zámerne nechcel vytvárať také rohy, aby vyzerali ako typické zvieracie.
Samozrejme aj iní, než Michelangelo
Mimo Michelangela zobrazovalo Mojžišovi na hlave rohy viacero umelcov, najmä však maliarov. Pomohlo to vzniknúť novým záhadám, príbehom a skúmaniam, prečo mohol Boh obdarovať Mojžiša práve rohami. Rohy v Mojžišovej dobe totiž mali egyptské božstvá aj babylonské dávne božstvá, čiže hľadala sa spojitosť medzi nimi. Maľby s rohami sa v 15., 16., alebo aj v inom storočí objavovali aj u nás.