Nie vždy sa k prevratným vynálezom dostal človek cielene. Prvá webkamera na svete vznikla v roku 1991 na univerzite v Cambridge. Za jej vznikom nestálo nič iné, než potreba kofeínu. V celej jednej budove sa totiž nachádzalo viacero poschodí. Výskumní pracovníci viacerých odborov, ale tiež lekári, sa stretávali v jedinej miestnosti v celej budove, kde bola kuchynka a kávovar. Ak ktokoľvek zo zamestnancov a študentov chcel kávu, musel merať cestu sem. Lenže, čo keď prišiel a frustrovaný z prázdnej kanvice musel hneď aj odísť?
Prišiel o mnoho drahocenného času, nedostal sa k potrebnému kofeínu a bol tak pochopiteľne nespokojný. Áno, mohol sa pustiť do výroby ďalej várky kávy, no to by nebol človek človekom, ak by sa pre časovú tieseň predsa len nespoliehal na iných.
Vynález – webkamera
Riešenie priniesol Paul Jardetzky, ktorý na miesto pripravil kameru a vytvoril malý program, pomocou ktorého sa všetci mohli zo svojho počítača pomocou siete pripájať na snímky. Tie kamera nasmerovaná na kanvicu spravila 3x za minútu, čo celkom postačilo na zobrazenie aktuálnej hladiny kávy v kávovare. Aká veľká spokojnosť sa okamžite rozliehala budovou. Každý vedel, či je káva pripravená a oplatí sa merať cestu o niekoľko poschodí nižšie, alebo nie.
Samozrejme, celá táto kuriózna príhoda prináša otázku, kto vlastne kávu pripravoval. Musela to byť trpezlivá žena, dobrovoľníčka z niektorej z blízkych kancelárií a pochopiteľne občas nejaký ten dobrodinec, ktorý mal trochu viac voľného času.
Ďalšie zaujímavosti a kuriozity
Zábavné na tom celom je aj to, že na stav kávovaru sa po čase dalo pripojiť aj z vonka. Od jesene roku 1993 nastal jednoducho prielom. Martyn Johnson, ktorý tiež pracoval v rovnakej budove, nemal pripojenie priamo na sieť, kam sa pripájali ostatní a tak si nemal možnosť zapnúť pohľad na aktuálny stav kávovaru. Preto vytvoril drobný software, ktorým sprístupnil pohľad na snímky kamery aj mimo domácu sieť. Sám vo svojom voľne študoval schopnosti internetu a sám bol prekvapený, že niečo také išlo tak ľahko spustiť. Výrazne mu pomáhal kolega Daniel Gordon a spoločne sa zapísali ako tvorcovia prvej online prístupnej webkamery.
Po desiatich rokoch, kedy sa na stav kávovaru pripájali ľudia z celého sveta a rozhodlo sa ukončiť vysielanie, sa ľudia z rôznych kútov planéty pokúšali doprosiť, aby nápad nerušili. Nestalo sa. Kamera musela preč a posledná snímka, ktorú zachytila bola práve ruka technika, ktorá stláčala príkaz na ukončenie. Kamera snímajúca obraz veľký len 128×128 pixelov v sivých odtieňoch skončila svoju službu 09:54 miestneho času 22. augusta 2001
Samotný kávovar zo slávnej miestnosti známej ako Trojan room sa ocitol na eBay, kde sa spolu s jeho príbehom vydražil za 3 350 £ – zákazníkom s najvyššou ponukou bol nemecký Der Spiegel, ktorý mu dal jeho pôvodnú funkciu.
