Rýchle občerstvenie, alebo fastfood, je pojem, ktorý sa do výkladových slovníkov jednotlivých jazykov dostáva len veľmi ťažko. Mohli by sme ho však definovať ako druh verejného stravovania, ktorý je založený na rýchlom výbere, predaji a konzumácii jedla a nápojov. Prevádzky rýchleho občerstvenia majú vyššiu rýchlosť obsluhy, umožňujú zákazníkom dostať sa k jedlu s minimálnym prerušením iných činností (pri cestovaní do/z práce, alebo predaj priamo do auta – drive-in) a úprava s balením podporujú konzumáciu postojačky alebo v pohybe.
Aj keď je rýchle občerstvenie pokladané za výdobytok 20. storočia, písomné pramene aj archeologické nálezy dokazujú, že pouličné zariadenia na prípravu jedla na okamžitú konzumáciu existovali už v starších kultúrach v Stredomorí, na Blízkom aj Ďalekom Východe, teda na miestach, kde sa vyvinuli sídla mestského typu s vysokou diferenciáciou spôsobu obživy obyvateľstva. Moderná verzia rýchleho občerstvenia vznikla v USA, v Kalifornii tesne pred II.svetovou vojnou, keď umývanie riadu a príboru bolo neúnosné, vymysleli táckový systém, aby sa mohli zákazníci obsluhovať sami a jedlo by mohlo byť pripravované aj nekvalifikovanými kuchármi, bez dosky, nožov a vidličiek.
Za najvýraznejších predstaviteľov tohto druhu stravovania sa vďaka sile marketingu považujú americké siete Mc Donald’s, KFC, Burger King alebo Subway a nad témou sa vznáša obláčik nedôvery a negatívnych názorov. Ide však o dosť povrchné hodnotenie, najmä pre prínos tohto druhu stravovania a čo je ešte dôležitejšie, pre jeho oveľa bohatšiu pestrosť, ako sa zdá. Rýchle občerstvenie vzniklo ako nevyhnutná súčasť spoločného stravovania, ktorá umožňuje napĺňať najmä dopyt po úspore času a nasýtení. Rýchle občerstvenie je tak primárne výsledok dopytu zákazníkov a dopytu modernej doby.
História a pôda pre formovanie konceptu rýchleho občerstvenia
Fastfood sa v určitom slova zmysle nachádza celé veky v rôznych regiónoch Ázie, kde je pouličný predaj pripraveného jedla vo väčších mestách priamo na ulici spojený aj s jeho konzumáciou či dochutením. Aj na veľkých trhoviskách v arabskom svete existovala príprava rýchlych jedál priamo pred zákazníkom a jeho priama konzumácia. Šlo jednak o kultúru, aj o skromnosť. Nie vždy šlo o pestré jedlá s vyššou výživovou hodnotou a nejakou kultúrou stolovania.
Hamburger je najtypickejším jedlom symbolizujúcim fastfood. Do USA ho priniesli nemeckí námorníci a stal sa mimoriadne obľúbeným rýchlym jedlom už koncom 19. storočia. Mleté mäso v pečive sa spája s vplyvom ruských námorníkov v nemeckom prístavnom meste Hamburg počas 17. storočia, ktorí ovplyvnili vývoj gastronómie v okolí prístavu a následne v 19. storočí po zvýšení počtu migrantov utekajúcich do Ameriky sa rýchle jedlo beefsteak à Hambourgeoise udomácnilo najskôr v New Yorku, ktorý bol konečným prístavom nemeckých lodí a neskôr aj vplyvom marketingu a popularity do celého sveta.
Za rozvoj fastfoodu, ako ho poznáme dnes, stál rozmach hospodárstva, náhle zavedenie časových zmien, zvýšená populácia a vyťaženosť reštaurácií, miest vhodných na stravovanie a neraz aj priestorová náročnosť. Uponáhľaná doba v USA, neskôr aj v Japonsku a Číne začiatkom minulého storočia, naštartovala podnikanie v gastronómii. Začali sa objavovať drobné prevádzky zväčša s miestami na státie, drobné stánky, aj mobilné búdky. Medzivojnové a povojnové obdobie prialo výstavníctvu a vďaka rozšíreniu kultúrnej turistiky sa postupne zvyšoval význam pokrývania dopytu po rýchlom občerstvení na miestach bez dostupnej vybavenej kuchyne či skladových priestorov na skladovanie potravín pre dlhšiu prípravu.
Za najstaršie prejavy komerčného rýchleho občerstvenia v rámci siete prevádzok sa považujú spoločnosti A&W a White Castle, známe svojimi bielymi zdobenými prevádzkami, v 20-tych rokoch minulého storočia. Začínali s jednou predajňou s nápojmi a obe sa čoskoro pustili aj do servírovania jednoduchých jedál nenáročných na prípravu. Fungujú dodnes. Do súčasnosti v USA vzniklo niekoľko tisíc prevádzok a až stovka sietí prevádzok, z ktorých sa na trhu udržalo a za hranice jednotlivých amerických štátov prepracovalo niekoľko desiatok. Už v štyridsiatych rokoch boli populárne drive-in reštaurácie, najmä medzi mladými ľuďmi. Fastfood úzko súvisel aj s filmami a popularitou Hollywoodu. Domáce prehrávače neboli a kiná sa stali odbytovým priestorom, kde sa udomácnili niektoré rýchle pochúťky a drobné jedlá. Význam však mali najmä rýchlopodávané jedlá, ktoré sa mohli rýchlo servírovať.
