Z medií často počúvame alebo čítame pojmy, ktoré nám nie sú veľmi známe. S termínom rezident sa stretol určite už každý z nás, ale málokto vie, čo presne znamená a už vôbec nie to, že rezidentom je každý z nás. V najvšeobecnejšom význame pojem znamená obyvateľa, občana či usadlíka. Najčastejšie sa však spája s povinnosťou platiť dane štátu, v ktorom bývame. Daňovým rezidentom Slovenskej republiky je teda daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR.
Neobmedzená daňová povinnosť
Daňový rezident je fyzická osoba, ktorý má na území daného štátu trvalý pobyt alebo sa tam obvykle zdržiavia aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Do tohto obdobia sa započítava každý deň pobytu, tzn. aj začatý deň. Na takéhoto rezidenta sa vzťahujú príslušné daňové predpisy štátu, v ktorom sa zdržiava. Obvykle tam musí podať príslušné daňové priznanie a platiť daň z príjmov fyzickej osoby. Pokiaľ niekto navštevuje Slovensko opakovane len kvôli výkonu svojej práce, čiže prekračuje hranice dennodenne, nebude daňovým rezidentom Slovenska. Rezidentom Slovenska je aj právnická osoba, ktorá má na území štátu sídlo alebo miesto skutočného vedenia. To je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych a dozorných orgánov právnickej osoby. To platí aj vtedy, ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri.
Daňový nerezident
Daňovým nerezidentom je fyzická osoba, ktorá nemá na území SR bydlisko, ani sa tu obvykle nezdržuje alebo to o nej stanoví medzinárodná dohoda. Táto osoba má daňovú povinnosť, ktorá sa vzťahuje iba na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Ďalej je za nerezidenta považovaná osoba, ktorá sa na území štátu zdržiava len za účelom štúdia alebo liečenia. Nerezident zdaní len príjmy pochádzajúce zo zdroja na území Slovenskej republiky, pretože na rozdiel od neobmedzenej daňovej rezidencie, Slovenská republika už nemá právo na zdanenie jeho celosvetových príjmov.
Dvojitá rezidencia a jej riešenie
Iné štáty vo svojej legislatíve uplatňujú vlastné pravidlá na posudzovanie daňovej rezidencie fyzických a právnických osôb. Mnohokrát dochádza k situáciám, kedy tá istá osoba splní kritéria rezidencie v dvoch krajinách a bude sa považovať za daňového rezidenta oboch krajín. Tu vzniká konflikt dvojitej rezidencie. Z pravidla sa rieši medzinárodnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia medzi dvomi konkrétnymi štátmi, pokiaľ táto zmluva medzi nimi existuje a určí sa, v ktorej krajine bude osoba daňovým rezidentom. Daňové povinnosti musí vysporiadať fyzická a právnická osoba v oboch štátoch v tom prípade, ak nemajú medzi sebou medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia podpísanú.
