Každý má v sebe štipku nejakej fóbie. Má strach z niečoho konkrétneho. Môže ísť o niečo, čo sám ešte neobjavil a len čo sa spúšťač objaví, dostavia sa nepríjemné pocity. Dve zaujímavé fóbie, ktoré sú si navzájom príbuzné, no získali nešťastné podobné názvy, si mnohí pletú. Kým v angličtine možno znejú rovnako, z angličtiny sú omylom často prekladané a chápané ako jedna.
Kakofóbia ako strach z nepríjemností a zlých situácií
Kakofóbia, nevábny, hoci groteskný názov, pomenúva strach z nepríjemných situácií. Kakofobik je teda človek, ktorý má strach z nepríjemností. Preto ide často o niekoho, kto dodržiava pravidlá, vyhýba sa konfliktom a problémom a najmä sa bojí spáchať trestný čin. Akékoľvek upútanie pozornosti spoločnosti na seba môže byť spúšťačom zrýchleného dýchania, potenia, triašky, záchvaty paniky, alebo postihnutého prepadne nutkanie úteku z miesta. Môže ísť o náhle neuvážené konanie, ľudovo povedané „prepnutie mysle“ kedy aj útek z takéhoto miesta môže byť nepremyslený a len vystupňovať onen nepríjemný pocit.
Kakofobik v spoločnosti
Kakofobik, ktorého kakofóbia ovládla, má ťažký život v tom, že si v kine nesadne len tak hocikde na voľné, ak si nie je istý, či jeho miesto nemá niekto zaplatené. Podobne vo vlaku môže cítiť neistotu, ak hrozí, že ho niekto iný osloví s miestenkou k jeho miestu. Kakofobik sa dokonca nie vždy ozve, ak mu v obchode vydajú. Sú však najmä ľudia, ktorí sa boja konfliktov, sú submisívni, vyhýbajú sa situáciám, kde hrozí nedorozumenie, problém, hádka a podobne. Každý z nás je do určitej miery kakofobik.
Cacofóbia ako strach zo škaredosti
Cacofobik môže byť na jednej strane človek, ktorý vníma svoju vadu, jazvu, alebo výrazné znamienko ako problém a výrazne ho ovplyvňuje. Napríklad akné na tvári. Vníma ho ako kľúčovú nedokonalosť, svoju škaredosť. Avšak…
…cacofobik môže byť aj človek vnímajúci svoju krásu alebo krásu iných ľudí, respektíve pohľadnosť ako mimoriadne dôležitú. Cacofóbia predstavuje pre osobnosť človeka väčšie riziká. Vytvára totiž dojem o sebe samom na základe pocitov, ktoré nie vždy môžu byť správne. Do depresii upadá cacofobik, ktorý si uvedomuje svoju škaredosť a trápi sa nedokonalosťou tváre, svojho tela, jeho motoriky, alebo celkových prejavov. Vidí nedostatky, svietia ako reflektor na majáku. To aj napriek tomu, že môže ísť o atraktívneho štíhleho človeka, ktorého možné nedostatky sa darí dobre skrývať. Cacofobik má trápenie v obchodoch, keďže pokladňu si nevyberá podľa počtu ľudí a dĺžky čakania, ale podľa jej krásy. Aj okienko na úrade si neraz vyberie podľa vzhľadu úradníčky a to aj v prípadoch, kedy hrozí, že stojí zle. Ťažkosti môže mať v osobnom živote, ale aj vo vzťahoch, keďže očakáva dokonalosť.
Cacofobikov je mnoho
Cacofóbia (takmer ako kakofóbia) je pomerne dosť výrazná, hoci málo preskúmaná. Nevenuje sa jej patričná pozornosť. Cacofobici nemusia byť nevzhľadní ľudia. Môžu si to myslieť a svoju tvár považovať za nedokonalú. Podstupujú zákroky, sú nespokojní a majú panický strach z poškodenia, staroby, alebo narušenia estetickosti a čistoty. Mimoriadne im záleží na vzhľade a dokonalosti. Pekný vzhľad a upravenosť očakávajú aj od ľudí vonku. Očakávajú ju na úradoch, pri návštevách, na pohovoroch a svoj život môžu výrazne podriaďovať výberu miest a pobytu nie podľa ponuky, ale podľa vzhľadu ľudí.
Nedokonalosť vnímaná ako škaredý prvok je spúšťačom strachu, nespokojnosti, paniky a plánovania úteku. S tým sa spája možná neprimeraná reakcia a nerozvážnosť ak je osoba zahnaná do kúta – aj tu však platí, že zahnanie do kúta môže byť v prípadoch vážnejších cacofobikov len v ich hlave a situácia vôbec nemusí byť reálne vyhrotená. Cacofóbia v časoch prístupných telefónov a paniky z možnosti, že je postihnutý oveľa viac viditeľný, alebo že si ho niekto zaznamená a niekde zverejní, nabrala celkom iný smer.
Cacofóbia voči ostatným je vážnejšia, zamieňa sa s pohŕdavosťou
Cacofobik, ktorý pozerá na seba a zároveň vníma a rozlišuje okolie ako zmes ľudí pekných a tých, ktorým je nutné sa vyhýbať, nie je ničím zvláštnym. Cacofobik je násobiteľ priepasti medzi noblesou, ľuďmi sympatickými a atraktívnymi od ľudí, ktorí nemusia byť atraktívni. Cacofóbia sa viac prejaví u ľudí, ktorí majú prostriedky a priestor na to vyhýbať sa neželaným ľuďom a obklopiť sa len určitými ľuďmi a typom. Cacofóbia sa u nich môže časom ešte zvýrazniť. Nemusí byť pritom skutočnou fóbiou, no cacofobicky sa môžu prejavovať bohatší ľudia alebo ľudia s nezáujmom o spoločnosť obyčajných ľudí. Taktiež sa tak môžu prejavovať mladí ľudia, ľudia zaraďujúci samých seba do vyššej spoločnosti, hoci nemusí ísť o cacofóbiu. V takom prípade sa už ale zamieňa pohŕdavé hodnotenie spoločenského postavenia s reálnymi pocitmi fóbie, ktoré sa pri cacofóbii dostavujú a pri pohŕdavosti ide pritom len o „nechuť a nezáujem“.
Skutočná cacofóbia sa tak trochu spája so selfiemániou, respektíve selfietídou, v ktorej nedokonalá fotka je dôvodom pre nespokojnosť, podráždenosť a strach, že takáto nedokonalosť dostane krídla a rozletí sa po svete… a teraz si predstavme cacofobika a kakofobika v jednom, ktorého účes a tvár na terase nóbl večierku opľuje lama. Málo pravdepodobné, no pre postihnutého veľmi nepríjemný zážitok a predvoj kolapsu…
