Selfie sme za diagnózu označili už v nejednom našom článku. Chorobné fotografovanie seba samého si za problém neuvedomujú najmä postihnutí. Naopak, za problém to považujú azda všetci uvedomelejší priatelia účtov sociálnych sietí, ktorí sú vystavení takýmto fotografiám nechcene. Fenomén a teda aj diagnóza selfie sa objavila spolu so sociálnymi sieťami a nebyť ich, nikdy by selfie nenabralo svoje obrátky a mieru. Odborný svet, lekári a psychológovia už však poznajú pojem Selfietída. (Doplnenie z roku 2024: známe sú za posledné roky celkom nové diagnózy a ochorenia, za ktoré „vďačíme“ práve telefónom a internetu. Aké to sú sa dočítate v článku z augusta 2024.)
Na sociálnych sieťach
Za úspech selfie, čiže fotografie samého seba, môžu sociálne siete. Mobilné telefóny majú fotoaparáty a aplikácie priame spoje s ním a aj vyhotovenými snímkami. Dnes máme telefóny neustále pri sebe a zaznamenávame zážitky. Niekto občas, iní neustále. Sú ľudia, ktorí získajú pocit obohatenia a uznania za lajky, inak povedané reakcie na fotografii a názory od druhých. Sú štartérom ďalšej práce s fotografovaním a prezentovaním činnosti, alebo osoby. Ukázať ostatným svoje emócie a tvár má k tomu celému blízko. Prezentácia svojej krásy je niečo, čomu holdujú dievčatá. Žiaľ s rovnakým pocitom prichádzajú aj niektorí chlapci a muži. No zmysel má hlavne vyjadrená emócia, alebo situácia. Nový účes, rúž, tričko, pozadie alebo výraz. Zväčša autor snímky zároveň objekt snímky očakáva reakcie.
Ak ich dostáva, pokračuje v selfie aj naďalej. Bez zisku klikov a iných reakcií sa význam selfie takmer vždy stráca. Selfie je následne povinnosť pre postihnutých aj na cestách. Mať selfie s miestom, objektom, osobnosťou alebo niečím hocičím, je fajn. Ak ide o jednu fotografiu za týždeň, nič sa nedeje. V prípade, ak jednu za deň, nuž už tu by malo svietiť varovanie. Ak ste si spravili tri rôzne selfie za jeden deň na rôznych miestach, máte problém. Lenže ak ste aspoň tri fotky zavesili na internet v jeden deň a nejde o selfie s mimozemšťanmi, z megapárty, alebo niečoho výnimočného, skúste sa nad sebou zamyslieť.
Omyl, ak sledujete celebrity
Dosť veľa vo svete a vôbec v miere rozšírenia mentálnej poruchy selfietída majú na svedomí celebrity. Tie môžu byť postihnuté, no nie je to podmienka. Ak o danej celebrite neviete nič nové mimo status na sociálnej sieti a bulvárne články vytvorené práve z daného príspevku, potom ide o celebritu odkázanú práve na tento druh vlastnej reklamy. Mnohé z nich komunikujú s mladým publikom cez propagáciu vlastného seba na selfie fotografiách. Udržiavajú záujem o svoju osobu častými snímkami. Je to spôsob reklamy a spôsob ako zostať v kurze. Vie to veľmi dobre nejedna celebrita. Prináša to úspech a záujem.
Zároveň verejnosť hltá priamy prenos zo života svojho idola, snímky z jeho súkromia, snímky jeho samého skôr, ako ich má bulvár skopírované. Kim Kardashian je jedna z kráľovien selfie. Na Slovensku pomocou selfie s fanúšikmi komunikuje Dominika Cibulková. Na nej vidieť, ako veľa spraví občasná selfie. Selfie je takmer výhradne vecou mladých. Ale aj tých čo sa mlado cítia.
Diagnóza selfietída
Fotografovanie seba samého je po novom podľa americkej psychiatrickej asociácie mentálnou poruchou s názvom selfitída. To, že na to prišla americká asociácia, je vo svete zreteľnejšie ako fakt že za mentálnu poruchu to už niekoľko rokov považuje veľké množstvo psychológov po celom svete. Protiamerické nálady rusofilov tento problém prežívajú a komentujú asi najvýraznejšie a pohŕdajú ním bez ohľadu na to, ako potrebné bolo stanoviť a diagnostikovať túto skutočnú hrozbu.
Slovensko nie je tak zásadne postihnuté touto chorobou ako iné kultúry. Aspoň medzi psychológmi neregistrujeme naozaj vážne prípady ľudí, ktorí by boli pohltení touto mániou. Do istej miery možno našich influencerov a tých, ktorí sa za nich považujú, krotia aj samotní hejteri a uvedomenie so podobnosti postnutých príspevkov, ak ide stále o selfie. Ak cítime a sme schopní si priznať a uvedomiť problém, môžu existovať nástroje na zmiernenie závislosti od mobilu. No nie sme na tom až tak kriticky. Najvýraznejšie sú postihnutí mladí z Hongkongu, Kórei, či Japonska.
A keď už to preháňate, tak bacha, čo je na zábere:
