Prečo oslavujeme 17. novembra a čo znamenal rok 1939 a 1989?

nežná revolúcia na poštovej známke

17. novembra vnímame najmä pre súvislosti s Nežnou revolúciou. Kým v čase súčasnom si tento dátum spájame s Havlom, Martou Kubišovou, v rámci slovenských dejín s Kňažkom, Budajom a rôznymi osobnosťami, v čase roku 1989 si tento dátum ľudia spájali s niečím až príliš krvavým a nešťastným. Dnes sa už o dôvodoch prvých pripomienok 17. novembra hovorí menej. Rok 1939 sa totiž spája s II. svetovou vojnou, vpádom Hitlera do Česka a nacistickom umlčaní českej inteligencie.

17. novembra 1939

15. novembra 1939 sa konal pohreb medika Jana Opletala, ktorý prerástol v jednu z najznámejších udalostí počas vojny v Čechách. Zomrel na následky strelných zranení, ktoré utrpel pri študentských protestoch proti nemeckej okupácii niekoľko dní predtým. Tie sa konali 28. októbra 1939 na výročie založenia Česko-Slovenskej republiky. Demonštrácia nemala na zmenu nacistických zámerov žiaden dopad. Práve naopak, postup nacistov v ukazovaní moci ešte okupanti viac zvýraznili. Opletalov pohreb bol totiž spontánnym pokračovaním predošlého protestu. Jeho druhou, ešte masívnejšou verziou. Zúčastnilo sa na ňom niekoľko tisíc mladých ľudí, čo ukázalo nacistickej vrchnosti, že vzdelaní mladí ľudia nehodlajú tolerovať prítomnosť cudzej agresie.

Na základe rozkazu prvého ríšskeho protektora Čiech a Moravy, Konstantina von Neuratha boli z noci zo 16. na 17. novembra zatvorené všetky české univerzity a taktiež internátne ubytovne. Bezpečnostné policajné zložky vtrhli na internáty a pozatýkali stovky študentov. Zahraničných študentov, medzi ktorých v tom čase patrili aj Slováci, prepustili po nemalom fyzickom násilí a bitkách. Deviatich funkcionárov z rôznych študentských organizácií ihneď popravili. Jedným z nich bol aj Slovák Marek Frauwirth. Pozatýkaní študenti boli odvezený do koncentračných táborov Sachsenhausen  a Dachau. Je zvláštnosťou, že sa často ani neuvádzajú medzi mnohými inými obeťami koncentračných táborov. V nich študenti skončili aj s viacerými svojimi profesormi. Dodnes nie je jasné, koľkým sa podarilo prežiť.

Práve na ich pamiatku, ako aj na pamiatku dňa, kedy nacistická agresia utíšila na niekoľko rokov protesty v krajine, sa od roku 1941 pripomínal tento deň ako pamätný Medzinárodný deň študentstva. Kým všade vo svete sa o udalosti hovorilo, v Čechách a na Slovensku sa v tlači nesmelo objaviť nič.

17. novembra 1989

O päťdesiat rokov neskôr sa v strednej Európe a opäť v rovnakom štáte, odohrávali udalosti, ktoré mali súvis s udalosťami. Veď sa odohrávali práve preto, že šlo o tak významné výročie. Reálne však udalostiam predchádzali požiadavky študentov predkladané vo štvrtok 16. novembra 1989 v Bratislave. Bratislavskí študenti s opatrnosťou usporiadali zhromaždenie na Mierovom námestí. Organizované a šírené len ústne, bez letákov a skrytých hesiel na iných miestach. Študenti sa vyjadrovali k problémom, k učivu, chceli akademickú slobodu bez pozmeňovania učiva vládnucou ideológiou pre jej potreby. Študentom bolo prisľúbené, že sa v novom týždni budú školstvo a školy naozaj ich požiadavkami zaoberať. Výsledok toho sme však nikdy nespoznali, pretože k rokovaniam a dohodám nedošlo. Udalosti nabrali iný spád.

Študentské zhromaždenie v Prahe 17. Novembra poznačil zásah ozbrojených zložiek. „Máme hole ruce“ bolo heslo bezbranných ľudí určené vláde a polícii. Zostalo jedným zo symbolov a hesiel tejto udalosti dodnes. Násilnosti voči demonštrantom vyprovokovali ešte väčšiu nespokojnosť a ľudia už odmietali tolerovať neslobodu. Štrajk, ktorý následne vyhlásili v Bratislave po zistení podrobností v Prahe následne trval až do pádu Komunistickej vlády a do predčasných volieb, postupne spojil viacero vysokých škôl u nás. Požiadavky, ktoré študentské hnutie prednieslo 20. novembra boli tým, čo odštartovalo zmeny v politike a spoločnosti.

Decembrové udalosti 1989

29. novembra bola pozmenená ústava v ktorej bola zakotvená vedúca úloha KSČ, 3. decembra bola Gustávom Husákom menovaná nová vláda, no pomer 16 komunistických ministrov voči piatim nekomunistickým bol braný ako výsmech. Druhá vymenovaná vláda už niesla 10 komunistických a 11 nekomunistických vládnych predstaviteľov. S nástupom novej vlády odstúpil aj Gustáv Husák. 20. decembra 1989 sa na základe volieb stal prezidentom Václav Havel. A Moskva nás mohla odvtedy už len… aj pre svoje vlastné problémy a blížiaci sa pád Sovietskeho zväzu.

17. november dnes

Tento deň si v rámci Slovenska pripomíname mnohými ulicami v slovenských mestách. S novembrom sa nám spájajú námestia, ďalšie odvodené názvy, no taktiež ho nazývame rôzne, keďže aj história samotná tento deň pripomína pod rôznymi názvami. Napríklad v Čadci sa nazýva ulicou 17. novembra jedna dlhá ulica, na ktorej sa nachádza knižnica a niekoľko v kysuckom regióne významných stredných škôl.

nežná revolúcia na poštovej známke

foto: Nežná revolúcia na poštovej známke Slovenskej pošty

Na základe zákona Federálneho zhromaždenia ČSFR z roku 1990 sa deň stal Dňom boja študentov za slobodu a demokraciu. V roku 1993 po rozdelení, sa tento deň vyhlásil za Deň boja proti totalite. Od roku 2001 si tento deň pripomíname pod názvom Deň boja za slobodu a demokraciu ako štátny sviatok. Dovtedy bol u nás len pamätným dňom.

Kniha Ukradnutá mladosť tieto udalosti vracia späť

V roku 2019 Jozef Leikert napísal knihu Ukradnutá mladosť. Vychádzal z osobných stretnutí so živými pamätníkmi udalostí zo 17. novembra 1939 aj udalostí po ňom. Kniha zameraná na utrpenie študentov odvlečených do koncentračného tábora Sachsenhausen je jednou z tých, ktoré oživujú tému, ktorá sa k nám vracia najčastejšie v súvislosti s holokaustom. Na tému iných obetí II. svetovej vojny sa však zabúda. 384 stranová kniha Ukradnutá mladosť má dátum vydania 7. novembra, čím stíha v predstihu pripomienku 80-tého výročia udalostí v nej popisovaných, zároveň 30. výročie Nežnej revolúcie. Kniha Ukradnutá mladosť v predaji na BUX.sk

Iná kniha rovnakého autora, Ďaleko a predsa blízko, bola v roku 2012 v Anglicku ocenená literárnou Cenou R. W. Setona-Watsona. Aj v nej hovorí o udalostiach 17. Novembra a popisuje príbeh niektorých, ktorí skončili v koncentračnom tábore, alebo bojovali v zahraničných armádach.

Mohlo by zaujímať tiež:
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.