Zaujímavosťou, ktorá sa spája s históriou automobilky Ford je fakt, že mimo autá sa venovala aj výrobe uhoľných brikiet, ktoré mali jasné určenie. Slúžiť mali ako palivo do rodinných grilov a grilovať ste mali vyraziť práve s Fordom. Za toto, pri súčasnom pohľade, netradičné spojenie, mohol v tej dobe jednoduchý marketing, ale aj maximálna snaha o maximálne zhodnotenie celej produkcie. Vlastne, za vznikom spojenia brikiet a automobilovej výroby stála snaha o minimalizovanie odpadu. Dnes k novému autu Ford nedostanete žiadne uhlie a ani vás nebude automobilka motivovať vyrážať na rodinné pikniky s grilom. Ba dokonca si mnohí už na toto zvláštne spojenie ani nespomenú, no počiatky výroby si ešte stále pripomína niekoľko múzeí.
Foto: Ford Charcoal Brikety a piknikový set v ponuke obchodu s náradím z roku 1938.
Zdroj: From the Collections of The Henry Ford. Gift of Ford Motor Company. Zdroj: https://www.thehenryford.org
Uhoľné brikety značky Ford, alebo Kingsford
Pri zavedení pásovej výroby, ktorá pritom nie je dielom Forda, ako sa neustále hovorí, ale konkurenčného Buicku, vzniklo niekoľko pozitív. Zefektívnila sa zamestnanosť, vznikla výhradná špecializácia zamestnancov jedného oddelenia na svoju oblasť, kým nasledujúci úsek sa vyznal opäť vo svojej oblasti a niesol za neho zodpovednosť. Aby mohol Henry Ford priniesť cenovo dostupné automobily, nemal na výber a musel čo najlepšie zefektívniť výrobný proces. Lenže začiatkom minulého storočia automobilový priemysel potreboval o jeden druh materiálu viac ako dnes. Síce jeho spotreba neznamenala takú ekologickú záťaž, ako výroba batérií a prístrojov do súčasných vozidiel, odpadu bolo predsa len viac než dosť.
Drevo, dnes minimálne využívaný materiál, prípadne vôbec nepoužívaný, bol pre Model T, ale aj pre iné modely značky Ford, dôležitý. Tvoril interiér a rôzne prvky. Pri jeho spracovaní vznikalo množstvo odpadu a práve ten ležal Fordovi v žalúdku. Od určitého momentu sa na trhu objavili brikety, ktoré ste dostali v kufri auta ako bonus, prípadne ste si ich mohli kúpiť. Niečo, čo na prvý pohľad vyzerá ako nesúvisiaci produkt ale vtedajší marketing predsa len posunul do roviny jednej zásadnej spojitosti. Auto na benzín a brikety? Na čo?
Kinsford funguje dodnes
Celý nápad s využitím odpadu mohol nabrať jasné kontúry vďaka spolupráci s Edwardom G. Kinsfordom, ktorý mal len náhodou podobné meno ako Henry Ford. Chemik Orin Stafford z Oregonskej univerzity prišiel na spôsob, ako pomocou dreveného odpadu, pilín a malého množstva dechtu vytvoriť vankúšikové tvarovo rovnaké brikety. Dokonca bol do projektuzapojený aj Thomas Alva Edison, ktorý navrhol továreň a niektoré technológie. Brigety, ktoré sa predávali pod názvom Ford Charcoal, boli ponúkané len cez automobilovú distribučnú sieť.
Práve v roku 1930 vznikol piknikový set Picnic Kit, ktorý mimo uhlie obsahoval aj prenosný gril samotný. V roku 1951 bola na počesť Edwarda G. Kinsforda značka premenovaná, ako aj produkt začal niesť nový názov Kingsford Charcoal. Dodnes pritom vyrába palivo do grilov, uhoľné palivá, spracúvajú drevený odpad a tiež sa venujú niektorým geologickým činnostiam. Od roku 1973 je spoločnosť majetkom spoločnosti The Clorox Company.
Dôležité sú chvíle s rodinou
Ford stavil tak trochu na psychológiu ľudí a najmä rodín. Brikety sú predsa skvelým palivom do grilov, takže rodinný piknik sa bral ako výborná príležitosť na stretnutie s rodinou, alebo susedmi. No aby v tom mal úlohu aj automobil, mal by to byť piknik v prírode. Na mieste, kam vyrazíte s rodinou. Do parkov, či lesov, vytiahnete gril a doprajete si gastronómiu mimo civilizácie. Na takomto nápade boli postavené plagáty, ako aj škatule od brikiet. Propagovali výlety autom a rodinnú grilovačku viac, ako čokoľvek predtým. Súčasní historici dokonca považujú tento fakt za štart propagácie rodinných grilovačiek, aké poznáme z amerických filmov.
Práve Ford odštartoval balenie grilov a jedál pre piknik v prírode, opekanie burgerov, párkov a steakov ďaleko od domu, kam ste sa museli dopraviť autom. Tento trend sa stal tak bežným, že si ľudia ani neuvedomili, že je s nimi v podstate „manipulované“. Aj keď v tomto prípade šlo o zhodnotenie odpadového dreva do podoby brikiet na kúrenie. Vytvorili len systém ako prinútiť ľudí, aby brikety používali v dobe, keď sa na teplý domov spoliehali inak ako svojpomocným kúrením a život sa stal pohodlnejší a čistejší.
Mýtus o „vynáleze dreveného uhlia“
S Henry Fordom sa viaže ešte jeden mýtus. Alebo skôr zlý preklad. Pri zmienkach o drevených briketách sa aj v odborných článkoch stretávame so zmienkou, že práve Henry Ford vynašiel výrobu dreveného uhlia na kúrenie a jeho predávanie. Niečo také však nemôže byť za žiadnych okolností pravda. S Kingsfordom zaviedol využívanie brikiet na grilovanie v štýle pikniku v prírode a spopularizoval ho viac, ako ktokoľvek po ňom. Zaslúžili sa o vývoj brigiet ako produktu, jeho zloženia a postupu výroby.
Drevené uhlie však určite nevynašli. Drevené uhlie sa vyrábalo jednoduchým spôsobom celé tisícročia a používalo sa vo vyhniach. Remeslo „Uhliar“ sa spomína v mnohých našich rozprávkach a legendách, pochádza z neho aj množstvo variácií slovenských priezvisk. Uhlie vyrábali aj Huncokari, neraz osamelí drevorubači, nemeckí prisťahovalci obývajúci roztrúsené usadlosti v Malých Karpatoch.
Ak sa v spojitosti s touto informáciu stretávate s tvrdením, že Henry Ford vynašiel cielene vyrábané drevené uhlie, tak ide o naozaj veľmi zlú informáciu. Veď nevynašiel ani slávnu pásovú výrobu, len zdokonalil to, čo zavádzala automobilka Buick.