Vianoce sa nám spájajú s rozprávkami. Najkrajšie sú pre nás vždy tie slovenské. Kráľ drozdia brada je rozprávka zaujímavá svojim obsadením, ale aj scénou Oravského hradu. Príbeh tvrdohlavej princeznej Anny, ktorá sa odmietne vydávať za kráľa Jána, je nezabudnuteľný a ako to už býva, s dobrým koncom.
Príbeh rozprávky
Bol to práve Kráľ Ján, ktorý počul od potulného divadelného súboru o panovačnej a tvrdohlavej princeznej, ktorá odmieta ženíchov. Chcel sa presvedčiť na vlastné oči, či taký človek existuje a preto sa vybral do kráľovstva kráľa Matúša so žiadosťou o jej ruku. Princezná Anna, ktorá sľúbi, že sa radšej vydá za prvého žobráka pri bráne, než by sa mala vydať za kráľa, svoje slovo dodrží. Netuší však, že tým žobrákom je preoblečený samotný kráľ. Anna z kráľovského luxusu padne na úplné dno a naučí sa fungovať v deravej hrnčiarskej dielni s absolútnym málom. S pomocou divadelného súboru kráľ Ján pripraví niekoľko skúšok, ktoré z tvrdohlavej pyšnej princeznej spravia celkom iného človeka. Rozprávka, ktorú si mnohí pozrieme každý rok znova a znova radi, vznikla v roku 1984 ako koprodukčný projekt Československa a západného Nemecka.
Oravský hrad a ďalšie filmové miesta
Kráľ drozdia brada je azda najslávnejšia rozprávka nakrúcaná na Oravskom hrade. Priniesla viacero scén z rôznych miest, no azda najviac zostáva v pamäti podchod s kamennou klenbou. V ňom sa odohrávali scény so žobrákmi, no hlavne ako dejisko trhu, na ktorom Anna predávala krčahy. Priestory väznice, jednotlivé komnaty, ale tiež sály, nádvorie a rieka Orava tečúca pod hradom, boli miestami nakrúcania mnohých scén. Dodnes sa dajú mnohé ľahko rozoznať pri návšteve hradu. Pri nakrúcaní slúžili tri filmové miesta. V prvom rade práve Oravský hrad. Scény pri rieke sa nakrúcali pri Váhu na južnom Slovensku a dôležité je spomenúť aj lokalitu Kolovrátok, ktorá sa nachádza v zelenej prírode, kde v lete zazrieť cyklistov na cyklotúrach. Ide o obec Doľany v smere na Sološnicu. Ta sa totiž nakrúcali scény hrnčiarskej chatrče, kde princezná Anna žila.
Miesta nakrúcania, najmä Oravský hrad z hľadiska filmu a výroby Kráľa drozdiu bradu, sú uvedené v krásnej knihe Filmové miesta. V nej nájdete viac ako len túto rozprávku, ale aj mnohé iné filmy. Filmy, ktoré sa nakrúcali na Oravskom hrade a v rovnakých miestnostiach, ako aj slávne horory, a samozrejme aj mnoho iných hradov a zámkov na Slovensku, ktoré poslúžili pri nakrúcaní iných slávnych rozprávok. Vedeli ste, že Soľ nad zlato s Libuškou Šafránkovou sa nakrúcala aj vo vysokých Tatrách? Vedeli by ste povedať, kde všade sa nakrúcal Popolvár najväčší na svete, Nebojsa, Mahuliena zlatá panna, alebo slávna Perinbaba? Aj o nich je popísané v knihe Filmové miesta.
Princezná Anna
Adriana Tarábková, dnes Romanová, si zahrala v rozprávke Kráľ drozdia brada ako 16 ročná úlohu princeznej Anny. Krátko na to získala úlohu aj vo filme Ako básnici prichádzajú o ilúzie a ešte v niekoľkých inscenáciách. Nebola herečkou, pre úlohu v Kráľovi drozdia brada si ju vybral režisér Miloslav Luther, keď jej modelingové fotografie videl v časopise pre mladých, Dievča. Aj modelkou sa stala náhodou. Na modelingový casting sa totiž prihlásili jej kamarátky a ju vzali do partie, hoci netúžila po takejto kariére. Nakoniec práve ju si vybrali. Študovala nakoniec na STU a s manželom Zdenom Romanom sa pustili do podnikania. Po niekoľkých rokoch sa objavila vo filme Koniec básnikov v Čechách. Inak sa filmu nevenuje, vždy šlo len o malý odskok od jej skutočného života.
Zaujímavosťou je, že nakrúcanie prebiehalo v čase treskúceho mrazu. Aj máčanie v ľadovej vode bolo autentické. Aj pre tento sneh je táto rozprávka priamo stvorená na vianočné obdobie. Hlavnú herečku hlava určite neoziabala. Na hlave nosila ťažkú parochňu, ktorá zahaľovala jej skrátené vlasy. Parochní však bolo v rozprávke oveľa viac.
Kráľ Ján a Žobrák
Kráľa Jána, ktorý sa objavoval aj v preoblečení ako žobrák žijúci v blízkosti podhradia, hral Lukáš Vaculík. V Čechách sa stal známy najmä po 80tych rokoch, kedy sa po niekoľkých filmoch preslávil hlavne sériou Vítr v kapse a pre film Láska z pasáže, no najmä Kamarád do deště, či Kamarád do deště 2, Jak básníci nestrácejí naději, Tankový prapor a mnoho iných. Nezabudnuteľný je ako herecká dvojica so Sagvanom Tofim.
Z ďalších známych hercov v rozprávke hrali napríklad Zita Furková, ako herečka potulného súboru a neskôr hlavná v hradnej kuchyni, Marián Labuda, alebo Michal Gučík, s Ladislavom Potměšilom, rovnako členovia potulného súboru.
